Aj keď som si už ulovil svoj rybársky sen - bieleho žraloka - predsa ma to len ťahá k oceánu. Po nádherných zážitkoch z predchádzajúcich výprav sme sa rozhodli znova vyskúšať šťastie. Posledným klincom boli snímky, ktoré nám zaslal Greg – fotky o žralokoch čiernoplutvých zdolané v MAZEPPE! Mazeppa je raj rybárov. Nachádza sa medzi Durbanom a Port Elisabet. V tejto časti sme ešte nelovili. Dohodli sme termín a vybavili letenky...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: AUGUST 2011
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Mazeppa je raj rybárov. Nachádza sa medzi Durbanom a Port Elisabet. V tejto časti sme ešte nelovili. Dohodli sme termín a vybavili letenky. Pred polnocou 17. januára sme s Ferčim vystúpili v Johanesburgu, kde nás čakal Greg. „Idete si oddýchnuť do hotela, alebo sa vydáme na 1 100 km dlhú cestu?“ - spýtal sa Greg, ale zároveň vedel aj odpoveď, a tak sme pokračovali v našej výprave za žralokmi. Ešte sme necestovali cez vnútrozemie JAR.
Nádhera!
Pozorne sme sledovali prírodu a mestá, cez ktoré viedla naša trasa. Po nakúpení proviantu, vybavení rybárskych povolení, nás čakalo posledných 50 km po bezasfaltovej ceste, ktorú lemovali typické guľaté domy so slamenou strechou.
Za každým kopcom sme očakávali oceán, až nakoniec sa v diaľke objavil! Je to zvláštny pocit vidieť obrovskú vodnú plochu, ktorá sľubuje nezabudnuteľné zážitky. Zrazu sa auto naklonilo - defekt! Tak to teda nie! Vystúpili sme do 35-stupňovej horúčavy. Za čas, ktorý nám trval pri výmene kolesa, by sa nehanbili ani mechanici F1. Túžba byť už na rybách bola veľká.
Došli sme do cieľa – do vysnívanej Mazeppy. Je to stredisko rybárskych chatiek rôznych veľkostí, ktoré sú tesne pri Indickom oceáne. Zelené kopce, palmy, kvety, piesočná pláž, skalnatý polostrov, ktorý sa za prílivu mení na ostrov s visiacim mostom a terasovitým výhľadom na oceán. Nádhera!
Rýchle vybaľovanie a poďme loviť. Zobral som surfový prút na „jedlé ryby“ a zamieril na pláž. Postavil som sa do oceána – po roku som tu! Čo nás čaká a čo neminie na tomto nádhernom mieste? Z predchádzajúcich výprav som čo to už ovládal - zostrojovanie montáží a nastraženie rôznych nástrah mi nerobí problémy. Nástrahu som použil ráčika - shrimpa. Greg a Ferči sa taktiež pridali s inými nástrahami.
Nič príjemné, ale žraloky čakajú!
Prvé nahodenie a záber! Po zaseknutí som zdolal malého žraloka piesočnatého. „Vynikajúca nástraha na žraloka čiernoplutvého!“ - skonštatoval Greg. Podarilo sa mi uloviť ešte jedného. Aj ten putoval medzi ostatné nástrahy – do mrazničky. Zvečerilo sa. Nastal čas prichystať si výstroj na lov žralokov. Na multiplikátory sme natočili nové šnúry a silony. Najmä príprava sústav má svoje čaro – kliešte, oceľové lanká a pevné háčiky. Sústav je potrebné urobiť veľa, keďže nikdy neviete, koľko použijete. Greg zároveň odlieval aj olová, ktoré sú najspotrebnejším materiálom.
V noci začal byť oceán nepokojný. Veľké vlny narážali na útesy a ich silné dunenie mi nedávalo zaspať. Ráno sme sa prebudili do zamračeného sychravého počasia. Greg skontroloval na internete počasie – dážď a silný vietor na tri dni! Nič príjemné, ale žraloky čakajú! Všetko zlé je na niečo dobré. Vlny zakalia vodu a to majú rady žraloky, ktoré prídu až k pobrežiu.
Zbalili sme veci a išli na skalnatý polostrov, ktorý bol neďaleko našej chaty. Po nahodení a ukotvení olova som spúšťal „lanovkou“- tzn. sústava s nástrahou sa upevní na silon a striasaním dopraví až na dno s polovicou tuniaka. Nástraha sa ešte ani nedotkla dna a vtom som zacítil záber. Plynulý krátky, hneď na to neustávajúci ťah. Ubúdanie silonu z cievky naznačovalo, že na druhej strane mám poriadneho súpera.
Môj prvý čiernoplutvý
Dávaj si pozor, lebo to pravdepodobne bude žralok čiernoplutvý, ktorého si ešte nezdolával, šepkal mi vnútorný hlas. Dotiahol som brzdu a zasekol. Udica sa vyrovnala a nemať protišmykovú obuv, tak pokračujem za rýchlo sa odvíjajúcim silonom! Tak toto je dobré uvítanie! Povolil som cievku a sledoval, kade ide ryba. Bola to neskutočná rýchlosť ako sa z cievky odvíjal silon.
Zatiaľ som nič rýchlejšie nemal na udici, ale to som ešte nevedel, čo ma čaká a neminie v nasledujúcich dňoch! Asi tak po tristo metroch, keď sa po silone začala odvíjať šnúra, vyskočil žralok. Je to určite čiernoplutvý, potvrdil Greg. Po 500 m sa unavil a začal som ho zdolávať. Boj bol o to ťažší, že boli veľké vlny a pršalo, čo malo za následok obmedzený pohyb po skalnatom teréne. Výhodou pre rybu boli aj skaly obsypané ostrými lastúrami, skrytými pod vodou.
Pri vyberaní som musel nájsť priestor, aby neprišlo k úrazu, alebo aby ma vlny nezmietli zo skál. Po pol hodine boja sa mi podarilo zdolať prvého žraloka čiernoplutvého. Mal 60 kg. Je to krásna ryba klinového tvaru podobajúca sa na žraloka bronzového. Jej mohutný chvost dokáže vo vode vyvinúť neskutočnú silu a rýchlosť. Domáci ho volajú aj žralok „marlin“. Zdolať z brehu 150 kg patrí medzi vzácnosť.
Teória dobrá – prax iná!
Po odfotení a šetrnom navrátení mal hneď záber Greg, ale po dlhom zdolávaní mu ryba vošla pod útes a silon sa prerezal. Prvý deň nepatril medzi Gregove šťastné. Z troch zaseknutých žralokov sa ani jeden nedostal na breh. Ja som bol na tom lepšie. Zdolal som zo štyroch štyri. Večer som unavený padol do postele.
Na druhý deň nám počasie neprialo o nič viac. Tri roky tu v tomto období nepršalo, prečo práve teraz, keď sme tu? Dážď ani tak nevadil ako vietor. Opäť sme sa vybrali na skaly. Nechal sa nahovoriť aj Ferči, ktorý sa v prvý deň aklimatizoval v chate. Prišli aj traja rybári, ktorí taktiež lovili žraloky. Čím viac udíc, tým viac nástrah, o to je väčší úspech.
Teória bola dobrá – prax však iná! Mali sme nastražené tuniaky a nič. Ferči sa odhodlal vyskúšať jeho obľúbenú nástrahu – sépiu. Po pol hodine mal záber. Greg predpokladal, že to bude väčšia ryba, čo sa po zaseknutí aj potvrdilo. Z cievky unikal silon veľkou rýchlosťou a keď ani po troch výskokoch ryba nespomaľovala, začalo to byť zaujímavé.
„Musíme sa dostať na piesočnatú pláž!“ - skonštatoval Greg. „Len tam vieme bezpečne vybrať žraloka.“ To však musí byť veľké šťastie, aby sa ryba nevrátila ku skalám. Presun na dvesto metrov vzdialenú pláž cez veľké skaly nebol vôbec jednoduchý. Bolo potrebné držať silon v dostatočnej výške a pritom mať aj kontakt s rybou.
Kareta na udici
Na pláži to vyzerá všetko jednoducho, ale zdanie klame. Pokiaľ neposlúchnete rady skúseného rybára, môžete prísť ľahko o úlovok. Ferči poslúchal, a tak zdolával raz on rybu a raz ryba jeho.
Po hodine sa ryba postupne dostávala k pobrežiu. Greg vošiel do vody, uchopil žraloka za chvost a pomaly s ním vyšiel. Obecenstvo, čo sa tam zišlo z okolitých chát, tlieskalo a gratulovalo. Bol to 80 kg žralok čiernoplutvý. Fotky a rýchly návrat do vody. Obaja mali toho dosť.
Vrátili sme sa na polostrov. Rybári vylovili dva menšie žraloky na sépie a jeden z nich nastražil chobotnicu. Naše tuniaky ohlodali kraby, ktorých je v týchto končinách viac ako dosť. Vymenili sme nástrahy. Filety zo žraloka piesočného sú pre kraby tvrdým orieškom. Dlho nebol žiadny záber, a tak som si chvíle krátil lovom menších druhov rýb na surfovej udici.
Rybár, čo nastražil chobotnicu, mal záber. Po zaseknutí sa ryba začala správať veľmi zvláštne. Sledoval som čo to bude a pozeral do diaľky, či sa neobjaví na hladine. A objavila sa! Neopovážil som sa povedať čo vidím, ale po chvíli som to nevydržal: kareta! Keď rybár zbadal, že zdoláva korytnačku, snažil sa jej čo najskôr zbaviť. Vysvitlo, že on už zdolal jednu a to mu stačilo. Aj Greg sa pochválil že zdolal 200 kg vážiacu a ani on netúži viac s nimi bojovať. To však ešte nevedel, že čo ho čaká.
Chlad, alebo peklo?
Zvečerievalo sa. Grrrr... zaznela konečne cievka na Gregovej udici. K nepriaznivému počasiu sa pridala aj tma. Po 40 minútach sa podarilo žraloka dostať do kaňonu a bezpečne vybrať. Bol to 70 kg žralok bronzový. Na tretí deň prišiel za nami John, Gregov otec. Jeho snom je uloviť veľkého semena (ryba tvarom tela veľmi podobná zubáčovi s hlavou ostrieža). V tento deň boli podmienky na lov veľmi nepriaznivé, a tak sme sa popozerali po okolí na rôzne miesta, kde by sme mohli skúsiť šťastie. Dážď urobil z malých riečok dravé mútne rieky, ktoré sa vlievali do oceánu. Voda bola pri pobreží ako káva.
Ďalšie ráno sme sa zobudili do úplne iného sveta! Rýchle balenie a už sme aj šliapali na polostrov. Začalo vychádzať slnko. Konečne po troch dňoch dažďa a vetra! Aj oceán bol pokojnejší. Rýchlo sme nastražili po jednej udici. Na zábery sme nemuseli dlho čakať. Pokiaľ došiel Ferči a John, zdolali sme tri žraloky a dva nám odhryzli sústavu.
Radosť zo slnka pominula, keď začalo naberať na intenzite. Nakoľko sa nebolo kam schovať a kameň sa rozpálil, nevedel som určiť čo je lepšie – chlad alebo peklo! Ale na všetko sa dá zvyknúť, len to potrebuje trocha času. Toto miesto navštevovalo mnoho rybárov, a tak som mal možnosť vidieť rôzne druhy lovu a priučiť sa niečo nové. Najviac ma zaujal rybár, 70-ročný dôchodca, ktorý sa venoval len prívlači. Pri hľadaní vhodného miesta sa prepravoval štvorkolkou a sledoval hladinu. Kde zbadal pohyb malých rýb, tam zastal a prehadzoval lovné miesto. Prišiel nás pozrieť a rozprával sa s Gregom.
Keď nie žralok, tak garik
Ako sa tak bavili zrazu len zakričal – garíííík! Pozrel som na spenenú hladinu, ale okrem sem-tam mihnúcej sa malej rybky som nič nevidel. Z dôchodcu bol zrazu mladík, ktorý vyskočil, okamžite vymenil nástrahu a bežal po klzkých kameňoch ako kamzík. Obdivoval som jeho hody s multoplikátorom a veľkú rýchlosť pri navíjaní, ktorú musí vyvinúť keď chce mať úspech.
Na tretí hod sa na hladine ozvala rana - zasekol. Udica sa ohla a z multíka sa odvíjal silon neskutočnou rýchlosťou. To sa nedá zvládnuť, pomyslel som si. Bolo úžasné sledovať ako bojoval tento „mladík“ s rybou! Garik je veľmi bojovná ryba, ale nemala na skúseného rybára, a tak to po dvadsiatich minútach vzdala. Nakoľko si ju nechcel privlastniť, Greg ju ihneď použil ako nástražnú ryku. Mala 8 kg a odplávala do 300 m vzdialenosti.
Tento druh rýb sa živí drobnými rybkami. Je plochá a má dlhé prsné plutvy, ktoré jej umožňujú bleskurýchle manévrovanie za nástrahou. V prípade útokov sa na hladine objavujú drobné rybky unikajúce aj po kvapkách vlny. Len naozaj skúsený rybár dokáže rozoznať loviace gariky. No ako to býva zvykom, keď nástražnú rybku nechce žralok, tak skončí na grile. Tak to dopadlo aj s našim gerikom.
Čas na šarkana
Spestrením jedálneho lístka boli aj mušle, ktoré nazbieral a uvaril Ferči. V nasledujúcich dňoch sa počasie zlepšilo a vietor fúkal od pobrežia. Oceán sa vyčistil a pre nás, čo lovíme žraloky, nádej na úspech klesala. Že tam žraloky neboli, nám potvrdil potápač loviaci s harpúnou, ktorý býval neďaleko nás. Je čas na šarkana! – zavelil Greg. A jeje... Tak toto tu ešte nebolo. Doniesol dve veľkosti. Menší 40x40 cm do veľkého a 60x60 cm do slabého vetra. Nie je to až také jednoduché ako sa zdá.Celá zostava sa skladá zo spodného diela udice, multiplikátora, na ktorom je navinutá pevná šnúra, obratlík, bežiaca kladka a šarkan. Šarkan sa vypúšťa do výšky, kde je dostatočne silný vietor. Kladka sa nastaví na silu a veľkosť nástrahy. Rybári musia byť zohratí, lebo obaja sledujú, aby sa nástraha dostala bez problémov do určenej vzdialenosti.
Po upevnení nástrahy na kladku obaja postupne uvoľňujú cievky tak, aby sa nezamotala sústava. Keď je nástraha dostatočne vzdialená, trhnutím sa uvoľní. V tej chvíli odľahčený šarkan letí do výšky - ja som to nazval Sputnik. Že prečo? Predstavte si, že ste nástrahu uvoľnili v 300 m vzdialenosti a uvoľnený šarkan vzlietol do výšky! Tŕpol som, keď sa na oblohe objavilo malé lietadlo a šarkan bol nad ním!
Je pravda, že nám to nešlo hneď na prvýkrát, ale potom to bola paráda. Najnamáhavejšie bolo dostať šarkana späť. Po úspešných „zavážaniach“ prichádzali aj odmeny! Veľakrát sa ani návnada nedostala na dno a už tam bol žralok.
Bude to na dlhšiu dobu...
V jeden pekný deň sme úspešne lovili žraloky pri pobreží. K večeru začal fúkať vietor od pobrežia, a tak som „vyviezol“ nástrahu so šarkanom. Ani nie po pol hodine sa ozvala brzda multiplikátora. Zasekol som a začal zdolávať tak, ako predchádzajúce žraloky. Zrazu sa silon uvoľnil. Odhryznuté, pomyslel som si a začal rýchlejšie navíjať. No po chvíli som znova cítil na konci rybu. Pláva k nám, skonštatoval Greg. Tak som sa snažil s ňou držať kontakt. Prečo sa takto správa? Nevedel som si to vysvetliť.
Pri skalnatom útese som dotiahol brzdu na pevno a snažil sa žraloka dostať do kaňonu. Vtom však rana do udice! Ohla sa, a tak aj moje kríže. Neskutočná sila! Kým som sa spamätal, uvoľnila sa udica. Pozrel som sa nechápavo na Grega a vzápätí nasledovali ďalšie dva silné údery. Prirovnával som to k úderom pri zdolávaní sumca len „trocha“ vo väčšom.
Z cievky začal ubúdať silon a po 300 m aj šnúra. Brzda bola dotiahnutá, a tak som vedel, že môj zdolávaný žralok bol nástrahou a teraz mám väčšieho sparingpartnera!
Musíme sa dostať na pláž, zavelil Greg, keď už bol žralok vzdialený asi 700 m od útesov. Tak ako Ferči absolvoval trasu, aj ja som preskakoval skaly a dostal sa na pláž. Tam som sa mohol viac oprieť do udice, ale žralok si to nevšímal. Bude to na dlhšiu dobu, povedal Greg. Nevadí, času máme dosť.
Žralok z útesov
Žralok sa konečne upokojil a začal som na cievku navíjať. Nevedel som odhadnúť
veľkosť, súper bol veľmi silný. Sledoval som šnúru a skonštatoval, že je zle! Môj súper sa vracal späť k útesom! Snažil som sa o nemožné: otočiť žraloka. Nemám ani najmenšiu šancu, navrával som si! Mušle pripevnené na skalách dopomôžu k celej dráme.
Sedel som unavený na piesočnatej pláži a pozeral na oceán - prehral som. Zvečerilo sa. V chate sme prebrali celý priebeh od záberu až po koniec. Zdolávaný žralok (odhad 60 kg) začal unikať pred veľkým žralokom bielym. Pri útesoch som mu však nedovolil schovať sa, a tak sa stal korisťou, ktorú si žralok bral so sebou do oceána a pomaly ju zožral. Potom sa otočil a vrátil k útesom za ďalšou potravou. Možno tu zostal na noc, podfarbil príhodu Greg. Niečo tušil? To ukázal nasledujúci deň.
Svitalo a my sme už mali nastražené, oceán bol pokojný. Menili sme nástrahy, ale zábery neprichádzali. Došiel aj Jon s Ferčim a lovili jedlé ryby. Slnko bolo vysoko, keď sa z cievky ozvalo dlho očakávané grrrrrr! Gregova udica sa zohla a silon ubúdal. Po zaseknutí a zdolávaní povedal, že zdoláva asi kladivohlavého žraloka. Zrazu sa mu udica zohla nad hladinu a z cievky unikal silon a potom šnúra. Pozrel na mňa, čím naznačil, že mal večer pravdu. Žralok tu zostal! Greg zdolával žraloka z útesov.
Krutá príroda
Po dvojhodinovom namáhavom boji sa sústava uvoľnila! Niečo však ťahám, povedal sklamane Greg. To niečo bola hlava z asi 70 kg žraloka kladivohlavého! Po prehliadke zostatkov aj ostatnými rybármi sa zhodli, že to bol žralok biely s hmotnosťou asi 400 kg. Radšej by som mohol zdolať samotného kladivohlavého, povedal na záver Greg. Pri tomto spôsobe lovu nikdy neviete, kto bude víťaz: či rybár alebo príroda.
Do večera sme zdolali ešte dva menšie žraloky. Počasie bolo dobré, a tak sme sa rozhodli, že zostaneme aj na večer. John mal záber a po zaseknutí s radosťou povedal, že zdoláva vytúženého semena. Pomáhali sme mu s osvetlením, aby rybu mohol bezpečne usmerňovať medzi skalami. Tak, ako každá ryba v oceáne, ani táto sa nechcela ľahko vzdať a snaží sa otestovať poriadne rybára, ale na skúseného Jona nemala. Vylovený 6 kg semen nemal hmotnostnú kategóriu, po ktorej John túžil, ale bol „prudko“ jedlý.
V nasledujúce dni sa nám počasie začalo správať macošsky. Vietor, dážď a veľké vlny nám nedovolili dostať sa k pobrežiu. Lejak bol taký veľký, že z riečky sa stala mútna dravá rieka, ktorá sa valila do oceána. Vietor tlačil veľké spenené vlny na skaly do takej výšky, kde sme deň predtým lovili. Darmo sme hľadali nejaké miesto na lov. Príroda bola na nás krutá.
Z malého veľký!
Čas sme využili na navitie nových silonov a robili si nové sústavy. Z terasy sme pozorovali oceán; aspoň sa dobre okysličí pobrežie a prídu žraloky, pozdvihol náladu Greg. Nasledujúci deň sa počasie len trocha umúdrilo, ale Gregov slogan - keď nemáš nahodené, nemáš ani jedno percento nádeje na záber – je pravdivé, a tak sme išli loviť.
Vlny dosahovali výšku, pri ktorej treba dávať veľký pozor, aby človeka nezmietli. Napriek zlému počasiu žraloky mali „apetít“. Držal som udicu v ruke - záber. Po zaseknutí som povedal Gregovi, že je malý! A začal som s ním bojovať ako s predchádzajúcimi. Mali sme päť žralokov do 60 kg hmotnosti. Pri útesoch sa nevzdával tak ako jeho rovesníci a celý boj začal byť zaujímavý.
„Čo nazývaš malý?“ - s úsmevom sa ma spýtal Greg, keď som sa oprel do udice „čo sa dá“. Asi som to prepískol a bojoval som na maximum, čo mi sústava dovolila. Ryba bola raz pod útesmi, ale znova veľkou rýchlosťou unikala do veľkého oceána. Vlny, ako som spomínal, boli veľké, a tak nebolo jednoduché nájsť miesto na vyberanie veľkého úlovku. Greg sa rozhodol pre kaňon, aj keď výška vody pri vlnách dosahovala skoro tri metre.
Po viac ako hodine namáhavého boja sa mi podarilo dostať rybu na miesto, kde bola aká-taká nádej na vytiahnutie. S pomocou vĺn a posledných síl sme vytiahli na skaly nádherného žraloka čiernoplutvého. Rýchlo vybrať háčik, zmerať, fotiť, lebo vlny boli neúprosné a nie raz nás zaliali. Pri navrátení nádhernej ryby nám však vlny pomohli. Boli sme premočení, unavení, a tak sme ukončili lov. V chate podľa tabuliek Greg určil hmotnosť žraloka – 135 kg!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
