S plne naloženým člnom sme sa vydali dolu po prúde. Snažili sme sa nájsť miesto, kde strávime - podľa predpovede počasia - niekoľko slnečných dní. Zaujímavé miesta boli väčšinou obsadené, a tak sme zamierili ešte nižšie. Zhruba po piatich kilometroch sme si vybrali nenápadné, hlavne voľné miesto s pieskovou plážou. Pozrel som na vodu a moje prvé slová zneli: ,,Tak tu by to mohlo ísť...“
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2011
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Rýchle vyloženie vecí na breh, rozlúčka s lodivodom a mohli sme sa pomaly pustiť do budovania mini tábora. Ani vo sne som si nepredstavoval, akú skúšku vytrvalosti pri tejto činnosti si pre nás pripraví miestny hmyz. Po hodinovom rozkladaní to už bolo na nevydržanie a začali sme sa ukrývať pod stromy. Spoločnosť nám robili stovky dotieravých múch, zrejme si nás asi s niečím pomýlili...
Ulovenie rekordného sumca spôsobilo mierny rozruch a hneď sa to odzrkadlilo na počte rybárov v tejto lokalite. Pri pohľade do vody sa mi vynorili krásne spomienky z minulosti a to urýchlilo moju činnosť pri vybaľovaní. Slnko pražilo a ja som pomaly zabúdal, že sa už cítim ako vyprážaný rezeň a môj priateľ mi už pripomína červenú papriku. Konečne, všetko bolo už hotové, ide sa na udice.
Vopred doma naviazané som len vytiahol z obalu, zavesil olovo, na vlas ihlou navliekol boilies, namočil ešte do dipu a všetko bolo pripravené na lov. Montáž pozostávala z 25 metrov 0,60 mm hrubého vlasca, závesného klipu a môjho obľúbeného nadväzca zo spletanej stuženej šnúry Invader 35 lb a háčika SB 300.
Udice ako vianočné stromčeky
Po skúsenosti z minulého roku, keď sa mi v blízkosti brehu podarilo chytiť veľkého šupináča, rozhodol som sa vyskúšať pobrežné partie. Voda tam mala asi jeden meter, čo nebolo práve najhoršie. Guľôčky som rozkrojil na polovice, aby mi ich dosť silný prúd neodplavoval; predsa po dne sa nebudú tak ľahko kotúľať. Kŕmenie pozostávalo z 1/2 kg SK30 a 1/2 kg Signálu.
Nahodili sme udice a spokojne unavení zaľahli na ležadlá. Teplo nás však rýchlo vyhnalo z bivakov a pohodu sme hľadali pod stromami. Sledoval som vodu a čakal, či sa nejaké ryby neukážu na hladine. Čo som však zaregistroval, ma nemilo prekvapilo. Voda začala klesať, prinášala obrovské množstvo rôznych tráv a iných nečistôt. Udice sme po chvíľke mali ako vianočné stromčeky.
V hlave sa mi rojili pochybovačné myšlienky o správnej voľbe miesta. Nálada klesla pod bod mrazu, ale stále som dúfal, že noc prinesie svoje ovocie. Aj napriek tomu, že cesta bola dlhá a únavná, sa mi vôbec nechcelo spať. Pozorovaním hviezd som sa v duchu hral na hvezdára a čakal na vytúžený záber. Okrem nesmelých „pípancov“ spôsobených zachytávaním nečistôt na silon, sa celú noc nič nedialo.
Akoby som dostal facku!
Ráno nás zobudili prvé slnečné lúče. Dobrý pocit z miesta nás akosi opustil, a tak rozhodnutie bolo jasné. Pustili sme sa do balenia a zavolali nášmu lodivodovi Majovi, že ideme hľadať ďalej, dolu prúdom. Okamžite nám padol do oka špic ostrova, možností kam umiestniť udice, sa núkalo neúrekom. Voda sa tam točila a po zapnutí sonaru sa nám zobrazili krásne hrany. Bolo rozhodnuté.
Vrátili sme sa na staré miesto, naložili veci a celý natešený som básnil o lovisku, ktoré sme našli. Zrazu, akoby som dostal facku – nie, nevypadol som z člna – ale na našom novom mieste sa už rozkladali Rakúšania, ktorí tam plánovali zostať dva týždne.
Škoda, nakoniec sme sa rozhodli pripojiť k druhej časti výpravy, ktorá sa venovala sumcom. Ich bójky nám poslúžili výborne, keďže ich mali uložené na dlhej hrane, ktorá schádzala z 0,5 metra skoro do troch metrov. Ak mám povedať pravdu, nemal som z toho dobrý pocit, lebo na riekach som zvyknutý loviť pod nohami a nie voziť svoje montáže na 150 m.
Do rána sa nám podarilo vytiahnuť dva kapríky okolo 7 kg. Nasledujúci deň som bezúspešne vypĺňal vábením sumcov v spoločnosti našich sumčiarov. Neskôr som sa šiel prejsť aj s mojím kaprárskym priateľom na druhú stranu ostrova a tu sme našli zaujímavé miesto s dvojmetrovou hĺbkou. Preniesli sme tam jednu udicu, len tak, na skúšku. Kapor je tvor nevyspytateľný, veď čo ak náhodou...
Jedenástka zdvihla náladu
Tesne pred zotmením sa rozpípal príposluch a nasledoval beh cez prekážky. Jama, zvalené stromy, beh cez vodu - žiadny problém. Zásek, krátky, ale o to intenzívnejší súboj, a už sme si obzerali 11 kg kapra na podložke. Nálada sa zdvihla a udica bola znovu na svojom mieste. Samozrejme, beh sa cez noc opäť opakoval, no tentoraz výsledkom bol menší kaprík.
Svitlo ďalšie krásne ráno, deň bol pred nami. Využili sme ho s naším lodivodom na hľadanie nových miest do budúcnosti, aj keď na Páde sa reliéf dna mení každým rokom. Často sa stáva, že tam, kde bola po iné roky voda 3,5 metra, teraz tam je sotva po členky. Objavili sme pár sľubných miest, na ktoré by sme sa chceli vybrať ešte tohto roku.
Len čo sme sa vrátili, pustili sme sa do jedla; segedínsky guláš pripravený chalanmi na brehu chutil skvele. Zabudol som však, že moje črevá reagujú na kombináciu kapusty so smotanou troška inak ako na iné jedlá, a tak môj rýchly krok smeroval rovno do húštiny... Po návrate z tohto naturálneho prostredia som zobral druhú udicu a rozhodol sa ju premiestniť na druhú stranu ostrova. Aby sme dokonale využili toto sľubné miesto, putovala k nej aj tretia udica. Veril som totiž, že tadiaľto ryba prechádza pravidelne, a tak sme ani veľa nekŕmili. Pár guľôčok k montáži a bolo vybavené.
,,Je tááám!“
Cez deň sa nedialo nič. Až k večeru sa ozval môj príposluch. Znova beh cez prekážky a už z diaľky bolo vidieť, že niečo nie je v poriadku. Rukoväť udice vo vzduchu, navijak zachytený o signalizátor a špička prúta vo vode. Bleskovo som schytil prút do ruky a ryba si začala pomaly odvíjať prvé metre silonu z navijaka. Okamžite som pocítil, že ide o peknú rybu a z plných úst zakričal: ,,Je tááám!“
Nemohol som si dovoliť už viac povoliť rybe, tak som dotiahol brzdu a jemne ju začal priťahovať. Ryba ako keby prišla o všetku silu pri tomto ťahu a na moje prekvapenie po pribrzdení cievky urobila posledný výpad a vyvalila sa na bok. Krásne dlhé telo statného riečneho šupináča pripomínajúceho mi autobus, sa lesklo v lúčoch zapadajúceho slnka. Bol som šťastný, z očí mi vypadla slza; presne kvôli takýmto rybám som precestoval 1 200 km.
Po tejto rybe nadišla séria záberov, ryby sme začali ťahať v pravidelných intervaloch. SK 30 s Pop Up Hot Demon a Signál - to boli kombinácie, ktoré miestnym rybám bezkonkurenčne najviac imponovali. Prekvital som šťastím a dokonale si užíval tieto okamihy.
Náčinie – dobrá kúpa...
Vtom sme dostali informáciu o blížiacej sa búrke. Dúfali sme, že na ryby to bude mať pozitívny účinok a verili v pribúdajúce zábery. Spratali sme veci, v pohode a dobrej nálade si posadali ku kávičke. Zrazu to prišlo: nečakane, ako poriadna jazda na pravé poludnie. Vietor, ktorý vytvoril na rieke skoro metrové vlny, bral so sebou všetko, čo mu prišlo do cesty, a tak sme piati chlapi držali altánok.
Nevydržal, vzdali sme to a rýchlo zaliezli do bivakov. Ak mám pravdu povedať, nebolo mi všetko jedno. Boli sme na ostrove a všade dookola stromy. Nič sa našťastie nestalo a búrka, tak ako nečakane prišla, nečakane aj odišla.
Ako som sa tak rozhliadal, nenašiel som pohľadom svoju druhú udicu, ktorá bola nahodená necelých 20 m od brehu na 24 mm Probiotic red. Prikročil som bližšie a zistil, že je spolu s vidličkami na zemi a nový signalizátor XS3 bol kompletne zahrabaný pieskom. Opláchol som ju a spokojne konštatoval, že funguje. V tej chvíli som sa tešil z dobrej kúpy.
Udica bola zachytená v konároch, nechal som ju zatiaľ položenú vo vidličkách, kým neprehodím tie na druhej strane ostrova. Prehodil som ich teda, dokŕmil a vrátil sa k zachytenému prútu. Nastúpil som do člna a snažil sa montáž uvoľniť, keď som zrazu zacítil pošklbnutie a ťah ryby. Krátke zdolávanie už unaveného kapríka a ja som sa tešil z ďalšej peknej ryby. Vynikala zlatistou farbou, a preto okamžite dostal meno Zlatica. Háčik sedel v spodku papuľky dokonale.
Rieka plná zvratov
Postupne som chytil ešte pár rýb a po dohode s časťou sumčiarskej partie som sa premiestil na kanál. Chalanom som pomohol ešte rozmiestniť trhačky a potom som sa už venoval len kaprom. Začal som si pripravovať dve kŕmne miesta. Jedno som prevnadil čisto len peletami Donuts a druhé mixom boilies Signálu a SK 30. Kanál nebol veľmi široký, a tak celé kŕmenie som absolvoval z brehu. Netrvalo dlho a z miesta s peletami prišiel záber na Donutsku s polovičkou ananásovej plavačky. Sám som bol zvedavý, či dokáže druhé kŕmne miesto selektovať väčšiu rybu.
Ráno na svitaní som zdolal krásneho urasteného šupiho s obrovskou papuľou stadiaľ, kde som navnadil len guľôčkami. Počas dňa som chytil v pravidelných hodinových intervaloch menšie ryby z peletového loviska. Príchodom večera sa dostavil záber z druhého miesta a opäť išlo o väčšiu rybu.
Sumčiarom sa rovnako darilo a vytiahli niekoľko pekných sumcov, vrátane svojich osobných rekordov. Posledná noc tejto výpravy sa niesla v znamení pár dúškov červeného talianskeho vína na naše úspechy a na šťastný návrat domov.
Pád je rieka plná prekvapení, nielen pre sumčiarov, ale aj pre kaprárov. Plná rôznych zvratov, v počasí, v situácii vo vode, v nálade rýb. Je však pre mňa vždy veľkou výzvou a cesta k nej sa nesie vždy v znamení obrovskej nedočkavosti. Už teraz sa teším na návrat k tejto čarovnej rieke.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
