Dvojdňová rybačka a že expedícia? Pha... To snáď nemyslí autor článku naozaj vážne!? Veď bol na rybách iba dva dni a jednu noc! Určite sa podobné otázky vynoria v mysli nejednému z vás, ktorý sa dúfam, s chuťou pustil do čítania môjho príspevku o rybačke na Jelke a Kamennom mlyne. Zodpoviem ich, ale poďme poporiadku...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Obrovské problémy so starými rodičmi pri ich opatere mi neposkytujú už také možnosti, ako to bolo ešte pred rokom a pol, keď sa vlastne začali. Voľný čas venovaný rybačke sa scvrkol na minimum a keď si ho konečne ukrojím iba pre seba, myšlienkami som stále pri jadre problému. A verte mi, nie hocijakého. Preto tieto dni mi už vopred navodili atmosféru expedície niekam do krajiny zabudnutia, preč od problémov, s ktorými denne žijem, či expedíciou za rybami s obrovskou kopou voľného času. Výsledok rybačky nebol dôležitý, skôr som potreboval „zresetovať“ hlavu a opäť nájsť vnútorný pokoj.
Zálusk na jesetera
Aj napriek týmto smutným skutočnostiam som výpravu plánoval s kamarátom Jozefom v predstihu. Priznám sa, Jelka ma až tak nelákala, pretože v minulosti som si už splnil sen „vložením“ jesetera (a to hneď dvoch druhov) do môjho imaginárneho herbára rýb. No Jozefovi v ňom chýbal a bol rozhodnutý ho konečne na tretí pokus uloviť. Nastal čas konať. Pre rôzne šlamastiky sa náš zámer konečne podaril až v závere júna. Konečne. Polnočným rýchlikom zbalení ako sa patrí v piatok 22. 6. vyrážame z Košíc na územie jeseterov, na Jelku.
Po predošlej dohode nás v Trnave už očakáva kaprár Ivan, naša podporná „motojednotka“, ktorou sa posúvame do prvého cieľa našej cesty – rybno-športového areálu Sv. Petra v Jelke. Tu sa k nám pripája štvrtý člen a spoločník na dnešnej rybačke Robo, taktiež znamenitý kaprár. Na moje veľké prekvapenie sa dozvedám ich zámer – pokúšať tiež chuťové bunky miestnych jeseterov. Teším sa na priebeh rybačky a pevne verím, že to už konečne „Jožimu“ vyjde.
Zamierené za dravcami
Môj zámer je dosť odlišný od zámeru troch lovcov – pri pokladni oznamujem, že mienim loviť dravce na priľahlom sumcovom štrkovisku. Na Jelke sú totiž dva, kde sa dá rybárčiť – jeden kaprovo-jesterový (s výskytom kapra a jesetera) a ten druhý je známy prítomnosťou kapitálnych dravých rýb – šťúk a sumcov.
Začíname každý po svojom. Trojica zbrojí prúty s halibutovými peletami, ja, naopak, pripravujem prívlačový päťdesiatpäťgramový Sportex s dvadsaťkilovou šnúrou. Presúvam sa k neveľkému štrkovisku a začínam vláčiť. Počasie nahráva rybačke – je pod mrakom, so slabším vetríkom. No nie som si celkom istý reakciami dravých rýb po týždni tropických horúčav. Prvé hody, no nič podstatné sa nedeje. Ťahám dvojdielne voblery rôznych značiek, skúšam plandavky a nakoniec dlhší čas vláčim väčšie „relaxácke“ kopyto, s ktorým by to snáď malo ísť. Jedným očkom pozorujem trojicu, ktorá podchvíľou zdoláva prvé kapry. Troška im závidím, pretože som stále bez záberu. „Do frasa, urobil som dobre?“ ozýva sa môj vnútorný hlas, ktorý ma začína deptať. Navôkol pozorujem mŕtvolky malých pleskáčikov i väčšieho tolstolobika, ktorý „melie z posledného“. Postupujem a vejárovite prelovujem miesta. Nevynechávam ani centimeter vodnej plochy. Nič... Nepozorujem jediné zalovenie dravca či jeho vyplašenie v blízkosti brehu.
Neberú... poteším sa kapríkmi
Po prvom dvojhodinovom kole to vzdávam a prichádzam k trojici kaprárov. Tá už má niečo nachytané a rybačku si užíva. No v úlovkoch stále chýba túžobný jeseter, aj napriek tomu, že všetci lovia na halibutové pelety. Vybaľujem svoj kaprový arzenál a na dva kaprové prúty nastražujem taktiež pelety. Ozývajú sa však iba hladné kapry. Po hodine opäť beriem prívlačový prút a posúvam sa vláčiť. Scenár je však stále rovnaký. Záber sa nekoná a voda mlčí. V mysli sa mi roja všelijaké myšlienky. Neúspech ma deptá čoraz viac. Už to nie je o vláčení, ale o psychike a stave mysle. Opäť sa vynárajú myšlienky spojené s opaterou rodičov a rybačka stráca svoje čaro.
Niečo tu nie je v poriadku
S pribúdajúcimi hodinami sa zhodneme všetci, že tu niečo nie je v poriadku. Aj samotné kaprovo-jeseterové jazero, ktoré sme predtým poznali ako krásnu, číru a prekysličenú vodu, je teraz sfarbené do hneda, s nečistotami hoc prírodného charakteru. Rybári chýbajú, no v minulosti tu bolo obsadené každé lovné miesto. Čudné... Skúšam opäť vláčiť, no okrem jedinej šťuky, odhadom štvorkilovej, ktorá lenivo sleduje kopyto až ku brehu, sa už nič zaujímavé neudeje. Z vývoja a priebehu rybačky som sklamaný a kapitulujem. Stovky hodov a približne päť hodín prívlače nepriniesli žiadaný efekt. Počasie sa mení ako v apríli, no kapry aj napriek tomu slušne zaberajú. V závere sa pripájam ku kaprárskemu triu. Lovíme sústavne na pelety a kapry rôznych hmotností, medzi nimi aj jeden trinásťkilový, sa ocitajú na vylovovacej podložke a robia radosť všetkým prítomným. Prvými úlovkami kapra sa pripájam aj ja, no, popravde, nemám náladu a trošku sa už teším na návštevu Kamenného mlyna.
Jesetery premiestnili! Odchádzame...
V popoludňajších hodinách sa dozvedám od „domorodca“ zdrvujúcu správu – veľké jesetery boli z jazera premiestnené inam. Myslím si svoje. O sedemnástej balíme a predčasne odchádzame do Trnavy po predošlej rozlúčke s Robom, ktorý sa už nočnej a následne dennej rybačky na Kamennom mlyne nezúčastní. V Trnave si polebedíme pri večeri v čínskej reštaurácii a presúvame sa na návštevu druhého súkromného revíru – rybníka Kamenný mlyn v okrajovej časti mesta Trnava. Tu nás už snáď nič neprekvapí...
Kamenný mlyn pôsobílákavo
Prvý pohľad na zhruba pätnásťhektárový súkromák disponujúci trinástimi lovnými miestami s chatkami na mólach je pozitívny. Chatky sú jednoducho zariadené, s jedným stolíkom a dvoma stoličkami. Na rybačku a naše „prežitie“ určite postačia. Máme zarezervované posledné dve miesta na rybníku. K Ivanovi sa pripája parťák, s ktorým bude vedno chytať. Je dosť hodín, a preto sa snažíme mať prúty čím skôr vo vode. Jozef skúša jedným prútom tolstolobikovú montáž a druhú pripravuje na kapra. U mňa je to podobné s tým rozdielom, že druhým prútom mienim zaujať miestnych fúzatých krásavcov – sumcov. Pripravujem montáž s podvodným plavákom a strapcom červov. Ivan s parťákom vyvážajú na kapra člnom k protiľahlému brehu, ktorý lemuje vodná vegetácia či popadané zvyšky suchých stromov. Zvečerieva sa a ja sa naozaj cítim pod psa. Niekoľkohodinová prívlač s väčšími nástrahami je spúšťačom mojej reumatoidnej artritídy a následnej veľkej bolesti rúk. Horko-ťažko nahadzujem prúty a balím rozhádzané veci z posledných síl do batoha. Chystám si „pelech“ na noc a skúšam ovládnuť bolesť. Nejde to. V tom nečakane prichádza záber na sumcový prút. Ledva sa pozviecham a zasekávam. Prút sa ohýba a na druhej strane cítim fúzatého bojovníka. „Na veľkom sumcovom háku nemá šancu“ hovorím si v duchu – keď odrazu zistím, že tá šanca predsa len bola a „fúzatec“ ju využil stopercentne.
Konečne si to užívame
Ryba je preč, no vo mne aspoň vzplanul plamienok nádeje v ďalšie zábery. Nahadzujem v bolestiach, Jozef mi ponúka lieky a ja v chatke po ich užití zmorený zaspávam. V noci sa nič zaujímavé nedeje, budí ma až Ivanov hlas zavčas rána, ktorý blížiac sa člnom s uloveným kaprom ma vyzýva, aby som prišiel kapra zdokumentovať. Pokúšam sa pohnúť boľavou rukou, následne druhou a s radosťou konštatujem, že bolesť je z veľkej časti preč. Chvalabohu. Dokumentujeme, fotíme aj iné rozbehnuté a následne zdolané šupinaté kapry a užívame si rybačku. Vyvážame, prikrmujeme a opäť zdolávame. Naozaj na maličkú chvíľku zabúdam na svoje rodinné starosti a opäť sa po dlhšom čase cítim vo svojom živle. Trepotanie kaprov na vylovovacej podložke ma privádza do stavu zabudnutia. Protiľahlý breh, ktorý je okupovaný vzácnym vodným vtáctvom, ktorému kraľuje kaňa močiarna, ma opäť utvrdzuje v dojme, že voda, rybolov a krásna príroda k tomu sú neodmysliteľnou súčasťou môjho života. Života, ktorý je taký krehký...
Unavení, ale spokojní sa ešte potešíme futbalom
V popoludňajších hodinách bez slova balíme výstroj. Všetci sme spokojní s daným stavom. Zalovili sme si rýb do sýtosti, preverili svoje schopnosti a teraz je čas opustiť toto krásne miesto – Kamenný mlyn. Zanechávame kaňu, nech si kraľuje nad svojimi podanými a zanechávame na lovných miestach i ostatných rybárov, ktorí sa snáď ešte nenabažili tej krásy navôkol.
Odchádzame do Trnavy, kde unavení, ale spokojní, sledujeme v pube zápas majstrovstiev Európy vo futbale medzi Španielskom a Francúzskom. Lepší vyhrali a aktéri dvojdňovej rybačky popili nejaké to pivko na rozlúčku.
Záverečná ...a blížiaca sa polnoc. Lúčime sa a ďakujeme Ivanovi za všetko. Smerujeme k vlakovej stanici. Rýchlik je tu načas a my spokojne unavení bez slov zaspávame v lôžkovom kupé.
Oddýchnutý hor’ sa späť do tvrdej reality
V nedeľu ráno v skorých ranných hodinách prichádzame do Košíc. Jozefovi nie je veľmi do reči. Plne ho chápem, veď jeho tretia možnosť ulovenia jesetera vyšla naprázdno, hoc nie jeho vinou. Posledné vety, slová a lúčime sa.
O dve hodinky beriem stravu pre rodičov a cestujem mestskou hromadnou dopravou na opačný kút mesta Košíc zaopatriť ich. Premýšľam nad tým, ako som bol malý, ako ma vinuli do plienok a ako vychovávali zo mňa mladého rybára. Roky však ubehli akosi rýchlo a tie plienky sú tu prítomné aj teraz. Je pravý čas im tú opateru o mňa s láskou a pokorou vrátiť...
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
