Zobúdzame sa a čaká nás odtrhnutá trhačka blízko suchého stromu. Idem tam s Kubom. Šnúra nás vedie k druhému stromu, kde je nastražená ďalšia udica. Dostávame sa k nej a šnúra, neviem prečo sa nečudujem, je natvrdo. Omotávam veslo a mŕtvym ťahom sa mi darí ju odtrhnúť. Keďže som ju odtrhol pod zarážkou, čakám na plavák, no ten sa vynára až o hodnú chvíľu. Nahýnam sa poň a on opäť mizne pod vodu. Som v šoku a za sebou počujem Kubov rehot. Toto sa ešte opakuje, ale na tretí raz ho mám...
info
Kategória: Sumčiarina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 96
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
V Porto Vire na mňa, Peťa a Kuba čaká prešovská trojka: Ľubo, Dano a asi Jožo. Po správach od známych sme si pozreli stav rybárov na hlavnom toku a keďže je staré dobré miesto voľné, ostáva Peťo tu a ja s Kubom vybavujem povolenky. Prešovčania sa usádzajú cca 2 km poniže nás na vcelku dobrom, a hlavne pre nich chytateľnom mieste, keďže prišli dvaja z nich po prvýkrát. Ešte ich upozorňujem, aby nedávali bójky príliš ďaleko kvôli lodiam a pokračujem spolu s Kubom na náš flek.
Kubo a Peťo ako prvé nahadzujú kaprárky. O pol jednej majú prvý kúsok na brehu, no o kaprej časti vám napíšu oni sami. Nahodené máme tam, kde sa loví na tri udice a musím povedať, že som si od toho trochu odvykol po tom, čo sme chodili nižšie, kde sme chytali na päť.
Osádzam si teda tri bójky na dôverne známe miesta. Tie mám očíslované od 1 po 3, pričom jednotka je najbližšie ku brehu v 7 metroch, dvojka v strede v 18 a trojka najďalej v 9 metroch.
Po pár úderoch to pod nami vrie
Po vybalení celej bagáže budujeme tábor. Zberáme sa pozrieť prešovskú partiu a je mi celkom jasné, že bójky sú o čosi ďalej ako je dobré. Skoro ráno ma prebúdza vyše stometrový tanker a po pár minútach už zabáča k Prešovčanom. O dve hodiny máme návštevu a dozvedáme sa, ako spravil tanker z bójok šalát. Chalanom ukazujem miesto za ostrovom, ktoré sa im páči, a tak sa sťahujú prvýkrát.
Do polnoci chýba 40 minút a prvý sumec sa hlási o slovo z dvojky. Meriame mu 135 cm a 19,88 kg. Do rána už spíme nerušene. Krátko pred poludním vyrážam s Peťom otestovať aktivitu sumcov na vábničku. Nástrahové ryby spúšťame zhruba kilometer nad táborom. Po pár úderoch to pod nami vrie. Asi 20 minút po nahodení sekám prvého 120 cm dlhého sumca. Už pri fotení sa mi zavesil na úhora ďalší 90 cm na trhačku z dvojky.
Vyrážame späť na vodu a o malú chvíľku sa ohýna udica Peťovi. Sumec mu však padá. Pätnásť minút po jednej nás splavuje 15 metrov od bójok a počas vábenia mám záber opäť na trhačku, tentoraz z trojky: sumec, 1 meter. Na brehu sa menia kaprári a na vodu ide so mnou Kubko. Desať minút pred treťou už Kubo drží ohnutú udicu. Výsledok: fúzač má 127 cm.
V čase mizérie poteší každá ryba
Ideme na breh obedovať. Pár minút po tretej sa hlási dvojka, po chvíli znovu a o pol šiestej opäť. Sumce majú po poradí: 120 cm, 88 cm a posledný, sfarbený dožlta, rovných 100 cm. Do rána je absolútny pokoj. Ráno sadáme s Kubom do člna a vyrážame na niekoľkokilometrovú jamu s priemernou hĺbkou cca 13 metrov. Za dve a pol hodinky aj s cestou máme rýchle fotky piatich sumcov do jedného metra.
Večer mám konečne záber z jednotky na pleskáča. Sumec má 110 cm. Ďalšie ráno sa začína o 6.30 malým sumcom z jednotky. V priebehu doobedia sa dva razy ozýva ešte trojka so 108 a 88 cm sumcami. V čase mizérie ma poteší každá ryba, no veľkosť rýb pri takejto aktivite ma začína otravovať, a tak už niektoré zábery ignorujem a sumce idem na vodu len zvesiť z hákov ako salónky po Vianociach.
Zberáme sa radšej ešte povábiť. Sumcov je už na hornej jame menej, a tak zaberá iba jeden 81 cm. Podvečer ideme vábiť, no predtým Kubo vyrába za pomoci môjho bezodného kufríka 20-gramový podvodný plavák s mini pleskáčom na konci. Tábor po vyžrebovaní ostáva strážiť Peťo. Tentoraz nám spodná jama, vzdialená od nás cca 15 km, vydáva iba jedného 82 cm dlhého predškoláka. Vraciame sa teda späť a po dorazení ku brehu počujeme spokojné bručanie spiaceho strážcu. Udica s podvoďákom sa teda nerušene odvíja, ktovie odkedy. Na konci sa vrtí 73 cm sumček.
Už nám to pripadá tak, že môžeme hodiť do vody čokoľvek a akokoľvek, vždy tam bude sumec. Ďalšie dni to ide po starom a my z vôd Pádu postupne ťaháme na rozličné nástrahy sedem sumcov od 83 do 138 cm.
Sumce na pekáč
Kapry nám zatiaľ nejako zaostávajú a posledný sumec nás len utvrdzuje v tom, že nastal čas na zmenu miesta. Brucho má napchaté boilies tak, že vyzerá ako strapec hrozna. Prešovčanom sa za ostrovom podarili iba dva sumce, a tak sa sťahovali nad nás, no a teraz sa budú ráno sťahovať po tretíkrát na naše miesto.
Ráno vyberáme síce štyri kapry a sumca 101 cm z trojky na úhora, ale sme už spolovice pobalení a nemáme to srdce povedať druhej partii, aby znovu vybalili už na komplet pobalené veci. Máme vyhliadnutý špic jedného z ostrovov, no po presune k nemu je už obsadený, a tak pokračujeme k českej partii, ktorá v tento deň balí.
Keď k nim dorážame, vyráža mi dych. Tridsaťjeden sumcov, vrátane 70 cm malých pripravených na pekáč, je na mňa priveľa. Odchádzame teda na miesto, ktoré som si vyhliadol už pred rokmi, no nikdy sa mi tam nepodarilo ísť. Je voľné, chalanom sa tiež veľmi páči, a tak je jednohlasne rozhodnuté.
„Majo, poc tu...“
Medzitým nám druhá partia hlási kapry z nášho rozkŕmeného miesta. Pochybovačné myšlienky nám rozháňa krátko po pol deviatej večer kapor z nového miesta. Večeriame neskoro a ešte nás od večere vyháňa záber na 50 cm pleskáča. Medzi mnou a sumcom je pod vodou strom a po prvom výpade viem, že budú problémy. Sumec vyráža s takou silou, že mi zakaždým vystrie ruky a uniká cez dotiahnutú cievku. Sme v tranze, až pokým sa nám neukáže. Čakáme obludu, a tak vcelku slušná ryba 161 cm a 34 kg nás v podstate sklamala. Najbližší hák k udici má pichnutý za hlavou a to vysvetľuje ten súboj.
Zobúdzame sa a čaká nás odtrhnutá trhačka blízko suchého stromu. Idem tam s Kubom. Šnúra nás vedie k druhému stromu, kde je nastražená ďalšia udica. Dostávame sa k nej a šnúra, neviem prečo sa nečudujem, je natvrdo. Omotávam veslo a mŕtvym ťahom sa mi darí ju odtrhnúť. Keďže som ju odtrhol pod zarážkou, čakám na plavák, no ten sa vynára až o hodnú chvíľu. Nahýnam sa poň a on opäť mizne pod vodu. Som v šoku a za sebou počujem Kubov rehot. Toto sa ešte opakuje, ale na tretí raz ho mám. Šnúra je vrezaná v plaváku tak pevne, že sa mi darí napokon vybrať 95 cm sumca na druhom konci.
Okolo tretej vyrážam po prúde hľadať nejaké zaujímavé jamy a skúšať na nich vábiť. V tábore nechávam kaprárov s vysielačkou v ruke. Po dvoch hodinách zisťujem, že najväčšia jama je priamo pred naším táborom. Narážam dokonca na metrové, rozsiahle plytčiny. Zo zamyslenia ma prebúdza výkrik z vysielačky: „Majo, poc tu, Peťa ťahá do vody, ci pana.“
Po asi desaťkilometrovej jazde meandrujúcou vetvou Pádu dorážam do tábora. Akurát ho chalani dostali na breh. Veľmi zaujímavá ryba mala 180 cm a 30 kg. Ďalší deň sme zavŕšili úlovky sumcov Peťovým 150 cm dlhým a 27 kg vážiacim kúskom na vábničku.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
