Sadám do auta a rozmýšľam, ako to tentoraz zvládneme vo dvojici s Andrejom. Správy z Pádu nás zastihujú po nabalení Andreja v Bratislave a dotankovaní auta na poslednej čerpačke. Vôbec ma neteší čo sa práve dozvedám. Voda sa zdvihla a Pád je v podstate nechytateľný. Prichádzajú na rad rýchle telefonáty a konečné rozhodnutie je smer široký kanál, o ktorom mi rozprávali Česi. Volám aj im a čerpám najnutnejšie informácie. Potrebujeme vybaviť štátne rybárske lístky a ročné povolenie na lov. Určite to bude zaujímavé s mojou taliančinou...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 32
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Rybársky apetít je však väčší ako všetky obavy, a tak štartujeme. Ideme v predstihu, a preto odbočujem v Benátkach na Porto Viro. Pád je mútny ako káva a rybári sú nahusto po blízkych kanáloch. Nás však čaká ešte cesta 100 km na západ.
Úprimnosť a ochota
pomôcť
Po pár telefonátoch a kilometroch navyše dorážame ku kanálu, kde je údajne rýb cez dva metre ako dreva. Stále sa zastavujeme a prezeráme miesta. Minimum z nich je obsadených, čo sa mi veľmi páči. Zastavujeme sa pri Rakúšanoch a na otázku, či idú chytať na päť centimetrov veľké pelety sumce, dostávam šokujúcu odpoveď: „Nein, to je na kapry.“
Keď však po spustení člna na vodu vidím aká je tu teplota, je mi to už jasnejšie. V tento dátum má už voda 24,6 stupňa. Nadbytok prirodzenej potravy režim „no kill karpa“ a som v kaprom raji. Poniže nás sú Česi a zasa, už po niekoľkýkrát, mám šťastie na úprimnosť a ochotu pomôcť. Zajtra idú do mesta a pomôžu nám všetko vybaviť. Kedy sa mi to v Taliansku stane so Slovákmi, ktorí sa nám veľakrát ledva pozdravia?
Do desiatej ráno sme majiteľmi všetkých povolení. Na pošte nám Talian zaprial doslovne krakena. Taliani v tejto časti sumce určite nechcú. Česi nám ešte ukazujú svojich osem sumcov, vrátane dvoch cez dva metre. Sumce vraj už tri dni nejdú, čo nás však nemôže odradiť. Vábi sa tu naozaj zriedkavo, čo ma veľmi teší.
Naberám smer Búč
Sumce sa mi na HDS-ke pekne ukazujú, no sú to malé kusy a veľmi sa im na háčik nechce. V noci ešte skúšam opäť a je to to isté. Cez vysielačku sa dozvedám, že mi na trhačku zabral 110 cm dlhý sumec. Ešte v tento deň sa dozvedáme šokujúcu správu o úmrtí Andrejovho starého otca. Ráno musíme baliť. Ideme sa rozlúčiť s Čechmi a utvrdzujú ma v tom, že tu nie som posledný raz. Za dva roky tu majú chytených cez 50 sumcov nad dva metre. K tomu dva kapry nad 28 kg.
Cestou domov rozmýšľam, kam na ryby a napadá ma Búč. Páčil sa mi z fotiek na webe, a tak podvečer po vyložení Andreja zadávam do GPS smer Búč. Prichádzam zhruba o desiatej večer a hneď ma prekvapuje prístup majiteľa. Debata sa končí dobre po polnoci.
Nemôžem tu zostať do nedele ako som chcel, lebo v piatok sa začínajú preteky. Volám Peťovi a dohoda znie: prihlás aj nás. Platím štartovné a na druhý deň sa dozvedám, že Peťo zabudol na jednu povinnosť. Čo už, dúfam, že niečo chytím a nebudem na posmech. Volám Ivanovi Fabianovi s otázkami typu aké montáže, kŕmenie v rámci mojich daných možností, taktika atď. Ivan s pokojom, jemu vlastným, ochotne radí, čo by spravil on. Majiteľ Ďuso mi dáva ešte doviesť aspoň repku, pretože mám so sebou skoro výlučne iba 24 mm gule na kameň pripravené do Talianska.
Nemám ani potuchu, čo je pod vodou
Do pretekov chytám pár rýb, pričom najväčší mal 13 kg. Deň D je tu. Žrebujem miesto s číslom 10. Neviem či dobre, lebo nemám ani potuchu, čo je pod vodou. Po ďalšej konzultácii s Kosťom viem, že ryba berie najmä spod brehu na opačnej strane. Tam sa dostanem len pomocou vyvážky, ktorá je dovolená iba ráno a podvečer. Mojimi udicami s 35-kou na ultegrách tam nedohodím.
Začínam kŕmiť dlhú diagonálu repkou a guľami od troch rôznych firiem. Keďže som sám, mám štyri udice. Tri z nich kladiem pod breh oproti. Zasypávam ich naklíčenou repkou a pridávam pár guľôčok boilies. Štvrtá udica putuje 15 metrov od brehu na začiatok diagonály. Po zvyšok piatka, keď v podvečer ešte dosypávam diagonálu, a soboty večera, mám krásnu, utešenú, tučnú nulu. Ryba je stiahnutá na opačnom konci v plytčinách. Čo ma však znepokojuje viac je, že sa v noci do soboty chytili ryby aj pri hrádzi a ja som ich ani len nepristavil.
Diagonálu prikrmujem vždy počas dovolenej vyvážky. Na sobotu večer dávam do hry na ľavačku predmočenú Fanatiku od Mikbaits, do stredu ide Karčiho Krab krill s brusnicou a na pravačku môj obľúbený hríbik z plavačky a guľky Hot demon. Po radách od Ivana som ho tak silno nadipoval spolu s pančuchou, že pri kladení montáže zostal na hladine červený fľak. Štvrtá udica je na začiatku diagonály so sólo plavačkou NS1 od CC Mooru.
Čistá hmotnosť: 19,2 kg!
Cez deň sa otáča vietor podľa predpovede a vytláča ryby smerom k nám. Marián s Tomim vedľa mňa zdoláva ryby, až sú postupne na priebežnom druhom mieste, no ja stále nič. Pred nimi chalani Mišo a brat padli na tretie miesto. Rozmýšľam, čo s tým a vychádza mi jediné: viac som v danej chvíli a s daným krmivom urobiť asi nemohol.
Podvečer dostávam šok v podobe jazdy na ľavačku. Je chvalabohu bodovaný a nebudem mať nulu. Čas vyvážky sa však skončil, a tak ju nahadzujem na koniec diagonály. V noci zachutil Krab krill ďalšej bodovanej rybe. Montáž putuje do stredu diagonály. Čerešňa sa zaskvela okolo druhej v noci. Na démona prichádza pomalá rozvážna jazda. Pomaly kapra štrikujem ku brehu a moja prosba o veľkú rybu sa napĺňa vo svetle čelovky.
Najprv sa mi začali rozchádzať kolená a myšlienky typu: „Bože môj, len mi nespadni“, prerušuje môj vnútorný hlas „POVOĽ!!!“ , tak som ho počúvol. Keď som ho konečne podobral, mal som divný pocit, že mám niečo s tvárou. S divným úškľabkom budím Tomiho, aby mi ho pomohol zvážiť. Ochotne vstáva a pozerá, čo to mám opäť s tvárou po vzhliadnutí čísiel na váhe. Čistá hmotnosť: 19,2 kg. Zatiaľ to je predsa naj ryba pretekov!
Opäť bodovaná ryba
Snažím sa zobudiť Árpiho, aby ho zvážil, lebo tuším, že ak sa bude vážiť ráno, bude po repkovej kúre o niečo ľahší. Zaspávam s dobrým pocitom, že aj napriek okolnostiam som sa nepoddal. Rozmýšľam, prečo ide ostatným ryba aj zo stredu jazera a mne nie. Ráno ma však budí prvý kapor z diagonály. Je to isto potomok košikára, lebo to, čo mi uplietol zo štyroch udíc, sa len tak nevidí. Za výdatnej pomoci Mariána ho podoberám spolu so spleťou všetkých mojich ostatných udíc.
Je čas vyvážky, ale Marián mi pomáha ďalej s mojím silónovým hlavolamom. Odrazu mi vraví, že na tomto konci máš rybu. Pozerám naňho, čo je to za trápny vtip, ale v sekunde vidím, ako silón naberá smer hrádza. Rozplietame udicu, jemne dovíjam a je tam! Opäť bodovaná ryba.
Ostáva asi 15 minút do konca vyvážania a ja pomaly neviem čo skôr. Znovu mi pomáhajú chalani od vedľa a ja to stíham päť minút po limite s odretými ušami. Nasleduje záber, ktorý sa končí v strede šialenej jazdy. Kontrolujem háčik, čo to bolo, veď je všetko ako má byť.
Do desiatej mám ešte štyri ryby vrátane mojich prvých dvoch nebodovaných. Priebežne som prvý o cca 14 kg. Ani sa už nepamätám, kedy medzitým prebehlo váženie rýb, lebo v tom chaose som vážil len prvé tri z noci. Ostatné mi iba chalani zakričali. Zaujímavé je, že šupík z noci mal len cca 18,7 kg. Árpi mi vraví, že je to o 10 dkg najväčšia ryba pretekov. Neviem do čoho som predošlý deň stupil, lebo podrážky mám čisté...
Čo to všetko bolo?
Adrenalín mi ešte dvíha Cukor úlovkom 8 kg kapra a rozdiel znižuje na cca 6 kg. Idem radšej baliť, aby som sa upokojil zo všetkého chaosu. Do konca pretekov sa už nič nedeje, a tak som to asi vyhral. Balím sám, a preto som takmer posledný. Všetci sú na vyhodnotení. Ja sa ešte prezliekam, zatváram dvere na strane spolujazdca, kufor a idem dopredu, keď odrazu počujem ako sa zamkol centrál. Keďže mám kraťasy ešte na prednom sedadle, stojím pri zamknutom aute v šľapkách a slipoch. Vnútorný hlas mi zreteľne vraví: „Somár“. Dvere sú našťastie len priťuknuté, a tak ich spolu s Mišom z celej sily odchýlim tak, že sa tam dostane vrchný diel prívlačky. To, že sa mi to podarilo až v poradí s treťou, beriem ako normálne.
Ceny za prvé miesto a naj rybu pretekov mi pomáhajú natlačiť do auta usporiadatelia a ja naberám smer Zvolen. Po ceste volám Ivanovi, Peťovi a známym. V tvári mám znovu ten divný výraz ako v noci. Unavený a v šoku sa pokúšam stráviť, čo to všetko bolo.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
