Najdôležitejšou vecou pri love boleňov na pomaly priťahované nástrahy je jej prezentácia tak, aby imitovala čo najvernejšie pohyby zranenej rybky. Tá je práve ľahkým cieľom lenivých boleňov. Teda nikam nenáhlite svoje navíjanie, aj v prípade, že ryby reagujú lepšie na takýto pohyb nástrahy. Pomalé navíjanie nezabezpečí toľko záberov, ako to rýchle, no veľkosť vášho úlovku určite tento nedostatok plne vynahradí...
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: AUGUST 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 82
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Triky pri love boleňov
Po veľmi dobrej teoretickej príprave sa vydávame na ryby. Vyberáme si zaujímavé lovné miesta, kde očakávame ryby. Nakoniec si vyhliadneme len jedno, to najlepšie a to bude naším hlavným cieľom. Keď lovím veľké bolene, nebehám hore-dole, nahodím tu, potom zasa tam. Lovím len v jednej oblasti a niekedy mi to zaberie celé hodiny. Prelovujem hrany, nahadzujem vobler ďaleko za hranice prúdu. Zavriem preklápač, naviniem voľný vlasec a dovolím prúdu, aby pracoval s mojou nástrahou.
Každú chvíľku doviniem pár centimetrov vlasca, a špičkou prúta pohybujem, ako pri jerkovom love. Nástraha jemne škrtá o dno a pritom imituje zranenú rybku. Keď nástraha dosiahne rýchle prúdy, nadvihnem prút. Nástraha sa tak dostane odo dna a opäť aktívne pracuje. Stále s ňou pracujem, pomaly s pauzami. Tak aby klesla len pár centimetrov. Len čo sa vymaní z prúdu rieky, jemne zvýšim tempo navíjania. Potom, podľa aktivity rýb, pokračujem buď prudkými šklbnutiami prúta, ako pri jerkovej metóde, alebo len pomaly navíjam, skoro akoby som lovil zubáče.
Zábery prichádzajú v momente, keď nástraha stúpa odo dna do rýchlejších prúdov, alebo naopak, keď prechádza do pomalších pasáží. Musíte byť nesmierne trpezliví, keď lovíte takýmto spôsobom. Nelovíme predsa malé ryby, alebo áno? Verte mi, že záberov od tých veľkých sa tak často nedočkáte.
Nástraha napodobňuje zranenú rybičku
Najdôležitejšou vecou pri love boleňov na pomaly priťahované nástrahy je jej prezentácia tak, aby imitovala čo najvernejšie pohyby zranenej rybky. Tá je práve ľahkým cieľom lenivých boleňov. Teda nikam nenáhlite svoje navíjanie, aj v prípade, že ryby reagujú lepšie na takýto pohyb nástrahy. Pomalé navíjanie nezabezpečí toľko záberov, ako to rýchle, no veľkosť vášho úlovku určite tento nedostatok plne vynahradí.
Hlbšie oblasti prelovujeme podobným spôsobom. Oplatí sa oťukať si dno ťažkým jigom a zistiť si špecifiká dna, či možné prekážky v prípade, že lovíte z brehu. Ak lovíte z člna, oplatí sa urobiť zopár splavov a preštudovať charakteristiky dna z obrazovky vášho sonaru. Ak ste zistili charakteristiky dna tou či inou cestou, viete, kde sa nachádzajú kamene či potopené stromy, respektíve kde sú vymyté jamy na dne; stačí už len nahodiť.
Nahadzujeme mierne proti prúdu a navíjame pomaly, s občasnými šklbnutiami špičky prúta. Keď sa naša nástraha dostane do blízkosti prekážok, zodvihneme špičku prúta, imitujúc unikajúcu rybku. Nemali by sme to však urobiť prirýchlo. Nezabúdajte, že naša nástraha napodobňuje zranenú a umierajúcu rybičku.
Keď nástraha úspešne zdolala prekážky, opäť ju necháme pomaly klesnúť na dno. Tu pokračujeme s naším navíjaním s občasným pošklbnutím špičkou prúta. Záber môžeme očakávať v momente, keď napodobňujeme unikajúcu rybičku ku hladine. Musíte byť nemierne sústredení počas celej doby lovu, pretože veľký boleň môže zabrať aj v momente, keď nástraha pomaly klesá ku dnu, a zle načasovaný zásek znamená vo väčšine prípadov stratu krásneho úlovku.
Nahadzujem ďaleko, ako je to len možné
Pri love v okolí potopených stromov začíname loviť zo strany nachádzajúcej sa nad nimi, v smere prúdu rieky. V blízkosti takýchto stromov je odpočinková zóna malých plotičiek, jalcov a inej drobnej ryby. S obľubou vyhľadávajú priehlbiny na dne rieky, kde nie je prúd až taký silný.
Veľké bolenie nie sú ďaleko od takýchto oblastí. Svoju nástrahu nahadzujem proti prúdu tak ďaleko, ako je to len možné. S prúdom ju potom navíjam čo možno najbližšie k prekážkam. Vlasec navíjam veľmi pomaly, len tak, aby nástraha bola málilinko rýchlejšia než je rýchlosť prúdu. Špičkou prúta jemne pošklbávam tak, aby som napodobnil pohyb zranenej, alebo chorej rybky.
Zábery sú väčšinou nesmierne prudké a isté. Keď naša nástraha prechádza okolo stromu, prichádza moment, keď dochádza najčastejšie k prudkým záberom. Taktiež sa stáva, že ryba nasleduje nástrahu až k nám, kde ju nakoniec zoberie. Často je to sprevádzané silným šplechnutím vody a poškodením nášho vybavenia. Ak nedostávam žiaden záber, lovím zo spodnej strany potopeného stromu. Nástrahu sa snažím prezentovať čo najbližšie ku dnu a potopenému stromu.
Pri love dolu prúdom s „lenivým voblerom“, sú zábery boleňov veľmi opatrné. Sú veľmi podobné záberom zubáča. Preto odporúčam mimoriadne rýchly prút so splietanou šnúrou, aby ste cítili aj tie najjemnejšie ťuknutia do špičky a vedeli na ne rýchlo reagovať. Ryby ulovené takýmto spôsobom sú chytené za špičku papuľky na poslednom háčiku voblera. Nesmierne zaujímavé je, že takto ťahaná nástraha je obyčajne atakovaná rybami väčšími než 60 cm. Posledné dva mesiace júl a august som takýmto spôsobom ulovil 40 boleňov. Len dva mali pod 60 cm ostatné merali od 60 do 85 cm.
Veľkosť a farba
Typické boleňové nástrahy napodobňujú svojou farbou beličku, plotičku či jalčeka. Mali by sme byť teda vybavení práve takýmito farbami. Určite sa však oplatí mať aj niečo iné do zásoby. Bolene sa vďaka svojmu výbornému zraku vyhýbajú krikľavej, žltej alebo oranžovej farbe. Niekedy však prídu dni, keď sa bolene vyhýbajú našim “prirodzeným” nástrahám, a práve takéto výrazné farby hrajú prím. Pri love v priezračne čistej vode sa snažte zabezpečiť čo najdetailnejšie nástrahy napodobňujúce boleniu potravu. Ja lovím hlavne s imitáciou beličky v olivovej, modrej a kovovo sivej farbe. Čím je kalnejšia voda, tým svetlejšie farby používam.
Pri spájaní vlasca a nástrahy nepoužívam obratlík s karabínkou. Nástrahu spájam pomocou slučky. Takto je jej pohyb omnoho prirodzenejší a nástraha má omnoho živšiu akciu. Počas leta lovím s menšími nástrahami, okolo 7 cm. Veľké množstvá poteru robia aj takúto veľkosť príliš veľkou, obzvlášť, ak lovíte v blízkosti kamenitého riečneho brehu. Ale ak plánujete loviť medzi padnutými stromami a v prúdnych častiach rieky, 7 cm je plne vyhovujúcich na horúce letné dni.
Keď sa počasie začína meniť a listy na stromoch menia farbu, siahnem po väčšej nástrahe. Od septembra lovím s nástrahami veľkými 9 cm. Prezentácia nástrahy ostáva počas jesene rovnaká. Lovím na rovnakých miestach v podstate rovnakým spôsobom, ako v lete. Zmenila sa len veľkosť nástrahy.
Počasie
Každý jeden z nás má svoje teórie ohľadom kŕmenia sa rýb, v závislosti od počasia, atmosférického tlaku a fáz mesiaca. Po mnohých rokoch som prišiel na to, že bez ohľadu na počasie sa na miestach s výskytom veľkých boleňov dá uloviť minimálne jedna pekná ryba. Obzvlášť, ak sa hneď nevzdáme a miestu aj rybe venujeme zvýšenú pozornosť.
Ideálnym počasím pre bolenie eldorádo je prichádzajúci front. Niekoľko hodín pred tým sa ryby dostávajú do stavu tranzu a útočia na všetko, čo sa vo vode pohne. Nemyslite si však, že veľké bolene sú potom ľahšie uloviteľné. Tie stále ostávajú veľmi opatrné.
Minulý rok, počas podobného dňa, som sa vybral s partiou priateľov loviť bolene. Nahadzovali sme z brehu, ryby atakovali nástrahu každých pár sekúnd. Nástrahy dokonca vyskakovali z vody počas niekoľkých panických útokov. Navíjanie štandardnou boleňovou rýchlosťou neprinášalo žiadne úspechy. Preto som sa rozhodol na chvíľu sadnúť a sledovať vodu. Všimol som si, že veľké ryby lovili ďalej v prúdoch v blízkosti prekážok. Lovil tam aj jeden veľmi pekný boleň. Útoky prichádzali blízko skaly, na ktorej bolo zachytených zopár driev, ktoré priniesol prúd. Ryba útočila hlavne z hlavného prúdu.
Expresný štýl – biedne výsledky
Zabrodil som teda do rieky až po okraj svojich brodiacich čižiem. Nástrahu som nahadzoval proti prúdu a nechal ju klesať čo najhlbšie k miestu, kde sa nachádzal kameň s drevom vytvárajúcim bezpečné útočisko pre rybu. Keď nástraha dosiahla kameň, snažil som sa dostať nástrahu ku hladine a čo najbližšie ku drevám a kameňu, ako to bolo len možné. Ani len nechcite vedieť koľko nástrah som tam nechal, pokiaľ som poskladal všetky malé detaily potrebné na vyprovokovanie ryby.
Kľúčom bolo, aby sa nástraha dostala ku hladine presne v momente, keď bola medzi drevami a niečo nižšie od kameňa. Keď sa tak stalo, záber prišiel vždy. Gejzír vody a výskok do vzduchu. Ryba sa vždy rozbehla dolu po prúde, čo mi ju umožnilo bezpečne zdolať. Ryba mala cez 70 cm a nesmiernu silu, ako už bolene v lete zvyknú mať. Potom som ešte chytil dve rovnaké ryby z toho istého miesta. Každé jedno zdolávanie bolo prekrásne a boj s rybou som si vychutnával do posledného momentu.
Tajomstvom bolo pomalé navíjanie až do momentu, keď sa nástraha dostala do blízkosti prekážok. Potom bolo potrebné nástrahu dostať ku hladine čo najrýchlejšie a čo najbližšie k dreveným zachytávačom mojich nástrah. Bola to však len malá cena za tento nádherný zážitok. Moji priatelia, ktorí chytali bežným expresným štýlom, dosiahli veľmi biedne výsledky. Traja chytili štyri bolene a ani jeden nemal viac, ako 60 cm.
Lov tých najostražitejších
Ulovenie veľkého boleňa, nie je len otázkou voľby správneho miesta, výbavy či techniky. Je to odmena za vytrvalosť a odhodlanie aj v dobe, keď sa už zdá byť všetko beznádejné. Stáva sa, že chytáte aj pár dní bez jediného záberu. Taktiež sa stáva, že ryba prenasleduje nástrahu až k vašim nohám a vzápätí sa v poslednom momente otočí. Potom je veľmi ľahké sa len tak vzdať a začať loviť menšie ryby, jednoduchšie na ulovenie.
To je tá najväčšia chyba, ktorej sa lovec boleňov môže dopustiť. Rybár, ktorý sa zaujíma o tieto staré, veľké a lenivé ryby, čo sa nerozbehnú za nástrahou ani v období šialeného brania, musí byť nesmierne trpezlivý. Skutočne to nie sú ryby pre menej vytrvalých. Treba sa vždy zamyslieť nad následkom toho čo robíte a vytrvať. Nikdy by ma nenapadlo, že pri love v hlbokej vode je potrebné byť rovnako nenápadný, ako pri love na plytčinách. Vždy sa snažte byť čo najtichšie, ako je to len možné a nerobte prudké pohyby.
Niečo také sa stalo aj mne, po niekoľkých hodinách pražiaceho slnka na moju hlavu, keď som sa konečne rozhodol zaujať vhodnú pozíciu na nahadzovanie - snažil som sa chytiť loviaceho boleňa viac než hodinu, bez akéhokoľvek výsledku, aj napriek tomu, že ryba lovila v okolí potopeného stromu. Keď som už nevládal a postavil sa aby som sa trošku natiahol, nahodil som poslednýkrát na to isté miesto, kde aj pred tým. Ryba zabrala.
Aby sa to nikdy neskončilo!
Mám pocit, že nie bolene sú ostražité, ale ich korisť. Práve tieto malé rybky sú nesmierne opatrné, ich vyplašenie môže mať teda priamy dopad na aktivitu boleňov. Malé vyplašené rybky sa často sťahujú bližšie ku dnu, kam ich nasleduje aj boleň. Toto môže byť pre nás nakoniec aj výhodou. Ak ste si istí, že na lovnom mieste sa vyskytujú bolene, dokonca ste ich videli aj ako prenasledujú vašu nástrahu, vtedy sa niekedy skutočne oplatí zmeniť nástrahu. Veľká široká lyžica napodobňujúca malého pleskáčika môže byť tým správnym kľúčom na ulovenie boleňa. Nastanú situácie, keď mäkké plastové nástrahy sú taktiež vysoko účinné. Najúčinnejšie sú tie, ktoré sú vyhotovené z tvrdšieho plastu a len ich chvostík pracuje aktívne.
Najlepšiu nástrahu pre daný deň nájdete metódou pokus - omyl. Systematický a zodpovedný prístup vás nakoniec privedie k vytúženému cieľu. Nádherné súboje s rybou, ktorá dokáže odmotať pár metrov vlasca z cievky, výskoky z vody a nakoniec jej strata tým, že vyrovnala háčiky na vašej nástrahe...
Odporúčam vám loviť bolene s “lenivým” voblerom. Vybavte sa veľkou dávkou trpezlivosti a výdrže. Tieto predpoklady vám dovolia uloviť boleňa svojho života. Tieto veľké staré ryby sú nabité energiou do poslednej sekundy súboja. Ak sa vám podarí uloviť prvú skutočne veľkú rybu, zaručujem vám, že pre vás už žiadna iná nebude existovať. Budete ako v tranze, len čo najrýchlejšie sa dostať na vaše vytúžené miesto a zažiť tú atmosféru z lovu. Množstvo adrenalínu vo vašom tele sa bude dotýkať oblakov po každom jednom zábere takejto ryby. Nakoniec to bude všetko len o tom jedinom: pocítiť náraz do špičky prúta a započúvať sa do sladkej melódie – navijak pištiaci pod silou unikajúcej ryby. To je to, čo si budete želať, aby sa nikdy neskončilo.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
