Muškár nížinný je čoraz častejším typom lovca na kaprových vodách. K tomu treba ale nejakú rybu, na ktorú môžeme švihať. Podľa mňa sú to práve jalce hlavaté, ktoré s kamarátom často voláme „pstruh sedliacky“. Jalec je ryba, ktorá sa rada ukazuje, ale ťažšie sa chytí. Toto je fráza, ktorú som často počúval od muškárov počas mojich začiatkov, pričom keď som mal tú možnosť oboznámiť sa s priamym lovom, to tak nevyzeralo...
info
Kategória: Iné
Vyšiel v čísle: AUGUST 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 66
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Pod kríkmi, za skalami
Jalec je ryba, ktorá sa rada ukazuje, ale ťažšie sa chytí. Toto je fráza, ktorú som často počúval od muškárov počas mojich začiatkov, pričom keď som mal tú možnosť oboznámiť sa s priamym lovom, to tak nevyzeralo. Malé 20 cm ryby dokážeme vyťahovať jednu za druhou, ale bez nejakej extra výzvy. Túto rybu poznáme, ako stojí pod kríkmi, čaká na hocičo, čo dopadne na vodu. Ale stačí mu len niekoľkocentimetrová jamka na štrkovom dne a už sa zašije, alebo konár v strede vody a už stojí za ním. V prípade zarastenej vody je to čistá diera v riasach. A práve toto je pre nás to najlepšie. Nemusíme prelovovať kilometre bezvýznamne, ale stačí prechytať miesta, kde tieto ryby sú. Keď už ideme na kapitálne kúsky, je však dobré vedieť, že čím viac konárov pod brehom, tým väčšia šanca, ale len jednorazová! Väčšie jedince sa pohnú za muškou, málokedy agresívne, ale neponáhľajú sa. Ak ich predbehne mladší kolega a uviazne na háčiku, môže sa stať, že je pre nás šanca stratená. V prípade veľkého jedinca sa mi oplatilo hádzať tesne za chvost, to ho vydráždi na agresívny záber. Keď muška len mŕtvo pripláva, tieto ryby ani okom nemihnú.
Bomba do vody
Práve toto je základ celého lovu. Jalec má rád dopad a šplechnutie, krúžky na hladine. Moja prvá vyskúšaná muška bola „chernobyl ant“. Názov asi veľa nenapovie, je to 4 – 5 cm dlhá, 2 cm široká mucha z polycelónu, ktorá sa nepodobá na nič, ale dokáže spraviť to, čo potrebujeme – rachot na hladine a potom je tam dostatočne veľké viditeľné „niečo“, do čoho pstruh nížinných vôd môže zahryznúť. Samozrejme, vyhovejú všetky mušky typu „terrestials“ (suchozemský hmyz): kobylky, chrústy, čmeliaky atď. Ako zaujímavosť dodám, že neraz som počas nočných rybačiek chytil väčšieho jalca hlavatého na napodobeninu myši. Jednoducho povedané, táto ryba má rada „mastnejšie“ kúsky.
Nahadzovanie a nadväzce
Malá finta je v realizácii hodu. Každému muškárovi je vryté do hlavy, že mušku treba položiť na vodu čo najjemnejšie. A práve pri jalcovi je to opačne! Treba to tam streliť, aby sme počuli „plácnutie“, takže na dlhé 4 – 5-metrové nadväzce môžeme zabudnúť. Akurát na dĺžku prúta alebo troška viac. Koncový nadväzec by nemal mať menej ako 0,18 mm. Ako som už spomínal, väčšie jedince milujú konáre alebo zarastené vody. Použitím slabšieho silónu budeme strácať ryby aj s nástrahou a s takouto „opiercingovanou“ rybou sa môže stať hocičo. Na takýchto miestach sa netreba báť ani 22 – 25-ky. Znamená to však menej záberov, ale aspoň zdolané ryby.
Počas zdolávania menšie jedince vyskakujú z vody, kým väčšie bez rozmýšľania ťahajú do konárov.
Hladinovka-srdcovka
Doteraz som spomínal len lov na hladinové mušky. Najradšej lovím práve takto, opisovanie by zabralo celú knihu. Nie je nič krajšie a nervy drásajúcejšie, ako vidieť starého šupináča pohnúť sa za našou muchou. Všetky dopadajúce chrobáky sa dostanú na hladinu pod brehom, teda aj umelé chrobáky musia robiť presne to isté. Oplatí sa chodiť s otvorenými očami, lebo každá voda je iná. Kým na Váhu brutálne fungujú čmeliaky, na Nitre sú to chrústy, na Ipli „chernobyl ant“... A prečo? Tak to už vedia len jalce.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
