Je začiatok mája a ja sa už neviem dočkať, kedy konečne vyrazíme na vytúženú rybačku na jazero CARP DREAM LAKE. Rezervácie máme už od minulého roka od septembra, keďže bol na túto vodu dosť veľký tlak. Dokopy neviem o tomto jazere nič, a tak hľadám na internete aspoň nejaké základné informácie. Jediné, čo viem s istotou, je to, že sú tam nádherné kapry s hmotnostnou kategóriou, ktorá vzbudzuje rešpekt...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2012
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 16
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Cesta za jazerom snov
S parťákom Jarom už telefonujeme par týždňov vopred a vymýšľame rôzne taktiky, ako oklamať veľkú rybu. Konečne prichádza deň „D“ a my nakladáme naše „berlingo“, ktoré sa nejakým záhadným spôsobom nechce ani len trošku nafúknuť, aby sa tam všetko potrebné zmestilo. Po pár opakovaných vykládkach a nakládkach sme to nejako naskladali, prehodili ešte pár slov a utekali domov, aby sme aspoň čo-to pospali, lebo vyrážame niečo krátko po polnoci. Konečne sadáme do auta a vyrážame. Pred nami je necelých 600 kilometrov, ale za volantom sa už striedame asi po necelej tretine cesty, lebo Jaro nespal vôbec a ja asi hodinku a pol. Napokon všetko rieši silná káva a dva energeťáky na maďarskej benzínke. Cesta plynie a GPS nám pomaly ukazuje poslednú odbočku neďaleko slovinských hraníc. Konečne prichádzame na nami vopred rezervované miesto a obzeráme si tú krásnu divočinu zhruba na 16-hektárovej vode.
Krátke inštrukcie a ide sa na vec
Na našom mieste je ešte jeden slovinský rybár, od ktorého sa dozvedáme, čo sa mu podarilo v noci uloviť. Onedlho nás víta majiteľ jazera Mišel Zadravec, s ktorým sa zoznamujeme, a dáva nám nejaké užitočné rady. Po krátkych konzultáciách sadám do člna a sondujem dno. Hĺbka vody sa hýbe v rozmedzí 4 až 6 metrov s nádhernými hranami, ale mňa hlavne zaujíma opačný breh pod stromami, kde je prvá hrana necelých 50 centimetrov od brehu a padá do 3-metrovej hĺbky. Okamžite tam dávam svoju „tyčovku“ a zároveň sypem nakrájané boilies s peletami. Stavil som na svoje obľúbene guľôčky MK baits, a to konkrétne MONSTER HALIBUT a moju srdcovku MOSCHINO (scopex & liver), všetko v priemere 20 mm. Keďže sa chytá na tri prúty, tak tu mám prichystanú lahôdku, ktorá sa momentálne ešte len testuje, ale myslím si, že nič nepokazím tým, keď prezradím, že je to zatiaľ neoficiálny názov ROBIN RED & BELACHAN.
Veľká ryba žerie aj pri kraji
Prvý záber prichádza večer okolo ôsmej a hneď po záseku je cítiť, že je tam kapor, ktorý stojí za fotku. Po pár metroch navíjania sa kapor vypína, ale až keď mám olovo v ruke, zisťujem, že koncová montáž je odrezaná, čím sa mi potvrdilo to, že vo vode sa nachádzajú aj mušľové polia. Okamžite viažem montáž zo šnúrky Kryston – 25-librovú „merlinku“ a mením veľkosť olova, ale v tom ma preruší dlhá jazda na druhom prúte, ktorá sa končí podobne ako predchádzajúci záber. To ma nenechalo dlho čakať a vyťahujem aj tretí prút a mením nadväzec. S Jarom sme sa zhodli na tom, že pôjdeme po každú rybu do člna, veď neprišli sme sem preto, aby sme odtiaľ nevytiahli rybu. Noc bola pokojná a aj nasledujúce ráno, keďže sa počasie začínalo meniť, čo bolo hneď vidieť aj na aktivite rýb. Ani nasledujúce dni nebola predpoveď počasia stabilná, takže nám bolo hneď jasné, že ryba nebude pri chuti. Dve pípnutia môjho „delkimu“ ma presvedčili, že aj za takýchto podmienok si netreba prestať veriť. Je tam! Konečne! Vravím si v duchu. Nevyzerá to na veľkého kapra, pláva smerom ku mne, takže do člna sa nechystám. Čím bližšie je ku brehu, tým väčšie sú jeho výpady a prvý pohľad ukazuje, že je to lysec a vôbec nevyzerá byť malý. Posledný výpad kapra a Jaro ho už podoberá s lišiackym úsmevom. Keď nadvihuje podberák, dochádza mi, prečo sa tak usmieval. Je to nádherný lysec s hmotnosťou 18,5 kg. Moja intuícia, že veľká ryba žerie pri kraji, sa potvrdila, a to, že jej zachutila 20 mm guľôčka ROBIN RED & BELACHAN, bola pre mňa čerešnička na torte. Jaro sa rozhodol meniť jedno miesto a montáž ukladá doslova pod nohy k potopenému stromu.
Ani dážď nás neodradí
Kvalitné a presné kŕmenie mu do pol hodinky prináša zaslúženého lysca s hmotnosťou 15 kíl. Zmena lovných miest hneď pod stromy bola takmer okamžitá, aj keď ja osobne vynášam až na druhú stranu, tak je to doslova na brehu. V našom prípade je presnosť položenia montáže dosť dôležitá, keďže je to vidieť aj na intenzite záberov. Ak ju položíme pár centimetrov ďalej od brehu, záber neprichádza. Po troch dňoch to už máme doslova v oku, kam položiť, a pravidelné kŕmenie prináša ďalšieho lysca s hmotnosťou 13,5 kg, zdolaného z člna. Nechal sa zlákať na MONSTER HALIBUT. Počas noci zdolávame ešte štyri kapry tesne pod 10 kg a prebúdzame sa do upršaného rána. Dážď neprestáva ani v poludňajších hodinách, skôr pridáva na intenzite a vtom prichádzajú dva zábery krátko po sebe v podobe „dvojičiek“ 12,1 a 12,5 kg. Krásne zdravé lysce okabátené na dobrôtku s názvom MOSCHINO putujú späť do svojho kráľovstva. Aj napriek nestabilnému počasiu som spokojný, že kaprom naše dobroty chutia. Zvuk Jarovho pípaka nám oznamuje, že aj keď prší, tak oddychovať určite nebudeme, ale kapor sa hneď po záseku vypína. Sklesnutá nálada upadá hneď, keď zasekávam prostredný prút a cítim poriadnu hmotnosť. Kapor naberá svoj smer, ktorý za žiadnych okolností nemieni zmeniť a ja ho nedokážem otočiť. Rýchlo sadám do člna, ale kapor si to namieril rovno k potopenému stromu, ktorý je dosť rozkonárený, a tak doslova „ štrikujem“ pod hladinou s prútom, len aby som ho vymotal. Darí sa mi to cez dva konáre, ale cez tretí sa to už nepodarilo a kapor mi ukazuje, kto je tu PÁN. Dážď naberá na intenzite už tretí deň a my doslova v našich bivakoch plávame.
Tento šupináč ma prekabátil
Naša výprava sa pomaly blíži ku koncu, ale aj napriek tomu presúvame bivaky z toho nekonečného blata na trávu. K večeru konečne dážď ustáva a Jaro vyťahuje vyfarbeného koi kapra - okolo 7 kíl. Skoré predposledné ráno nás vytiahli k udiciam doslova zaradom idúce zábery troch kapríkov v rozmedzí 7 až 9 kilogramov. Slnko pomaly začína pripekať a ako keby to ani pravda nebola, aké počasie bolo ešte včera. Do večera sme nemali ani malé píp a deň sme skôr presedeli chvíľu v chládku a chvíľu na slnku, kde sme usilovne sušili svoje premočené veci. Posledná noc je pred nami a ja vsádzam kartu na MOSCHINO na všetkých prútoch. Aj keď fungujú všetky tri príchute, jednoducho to tak cítim a nikto ma nepresvedčí o opaku. S úderom polnoci ma prebúdza príposluch, ktorý mi neprestáva oznamovať, že prišiel čas, na ktorý som čakal. Doslova trhám zips na svojom spacáku a priam raketovou rýchlosťou utekám k svojmu stojanu. Zasekávam a následne stojac vo vode bosý nastupujem do člna. Následky slnečného dňa nenechajú na seba dlho čakať a teplotné rozdiely zmenili tvrdo nafúkaný čln iba na nejakú mäkkú nafukovačku, na ktorej povolila sedačka a ja padám na podlahu člna. Našťastie zachovávam duchaprítomnosť a kľakám si na pevnú podlahu a pomaly sa priťahujem k rybe. Kapor je pod člnom a následne ma dvakrát otočí dookola, čím mi dáva najavo, že také jednoduché to zase nebude. Opatrne ho odlepujem odo dna. Prút je ohnutý a dokonale pracuje takmer od rukoväte, vzápätí dvíham na hladinu šupináča, ktorý sa len prevalí na bok a znova vytiahne pár metrov z navijaka a ani zďaleka sa nevzdáva. Opäť prichádza boj, po ktorom je šupináč na hladine a ja iba s nemým úžasom sledujem veľkosť jeho papule, do ktorej by sa s ľahkosťou vošiel pomaranč. Je to obor.
Dvojnásobná smola
Podsúvam pod neho podberák a vtom vidím ďalší háčik v jeho tlame, ktorý sa mi ako keby naschvál zapichol do podberáka a ja som v tom okamihu nemohol podobrať rybu, pretože doslova kopírovala pohyb podberáka. Kam šiel podberák tam šiel kapor. Neostávalo mi nič iné iba sa natiahnuť a prevrátiť rybu do sieťky. Vyzeral dosť unavený, ale opak bol pravdou. Jeden prudký výpad a šikovne sa vypol. Znova mi pripomenul, kto je tu doma. Bez nálady veslujem ku brehu na polonafúknutom člne s výčitkami, prečo práve taká smola. V podberáku som zbadal nejakú odtrhnutú montáž, ktorú keď som vytiahol, tak som zistil, že je to moja montáž, čo som na začiatku rybačky prerezal na mušliach. Dvojitá smola, dvakrát tá istá ryba na udici a dvakrát nado mnou vyhrala. Asi mi nebola na tejto rybačke súdená ryba presahujúca magickú hranicu nad dvadsať kilogramov.
Zadosťučinenie za nepremenený boj
Upokojujem sa nočnou cigaretkou a občasným pohľadom na jasnú oblohu s otázkou: PREČO??? Premýšľam, kde sa asi tak môže nachádzať pumpa na dofúkanie člna a ani ma nenapadlo ísť si prezliecť mokré tepláky a obuť sa. Toto premýšľanie prerušuje jedno krátke píp, ktoré ma prinúti ísť bližšie k stojanu. Sledujem špičku prúta a vidím, že pomaly pracuje. Nečakám jazdu, keďže je montáž skoro na brehu z opačnej strany jazera. Následné ďalšie píp ma prinúti k záseku a ja opäť cítim väčšiu hmotnostnú kategóriu, ktorú už za žiadnych okolností nesmiem nechať odplávať. Otáčam rybu na svoj smer, teda na voľnú vodu mimo ostatných šnúr, kde mám viac priestoru na zdolávanie. Pomaly ju unavujem a následne končí jej dlhé telo v mojom podberáku. Budím Jara, nech mi príde trošku pomôcť s vážením, lebo som celý mokrý. Nočný bojovník, ktorému nechýba ani jedna šupinka, má hmotnosť necelých 17 kíl. Tomuto kaprovi som sa veľmi potešil a zároveň aj pozabudol na predchádzajúci nepremenený boj. Posledné ráno je už skôr v štádiu balenia, keďže miesto musíme opustiť do obeda. Pri rannej káve zhodnocujeme priebeh celého týždňa. Aj keď ryba nebola aktívna, napriek nestálemu počasiu a veľkým teplotným výkyvom sa nám podarilo chytiť krásne tunajšie kapry s peknými kilogramami, ale musíme sa priznať, že nás tu ryby aj trošku pocvičili. Teším sa, že sa sem opäť vrátim, pretože to je to jazero, kde sa sny stávajú skutočnosťou.
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
