Montáže s PVA pančuškou letia na rozhranie trstiny a vodných tráv v blízkosti spadnutého stromu, kam putovalo aj niekoľko rakiet method mixu. Asi po troch hodinách vyťahujem s menšími ťažkosťami lysca, ktorý si predtým hlasno razil cestu tŕstím. Zmocňuje sa ma radosť a zadosťučinenie, aj keď fotky sa príliš nevydarili, budem naňho dlho spomínať. Veď je to asi úplne panenská ryba, ktorá bola po prvýkrát na vzduchu. A že má len niečo málo cez 10 kg? O tie kilá ide predsa až na poslednom mieste...
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2012
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 8
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Asi tak nejako sa končila moja výprava začiatkom apríla. Mohla sa skončiť asi oveľa lepšie, veď tá voda bývala v čase, keď sa tam nesmelo chytať (čo nie je ani pred dvomi rokmi) plná nádherných rýb. Pripadla však rybárskemu zväzu, cez leto prišli „rybári“ s karavanmi a z rybej populácie zostala smiešna hŕstka. To som však odbočil, takže rýchlo späť k vode.
Potápačský prieskum
Po dvoch mesiacoch som sa vrátil na miesto činu, tentoraz však s iným vybavením. S otcom sme sa rozhodli tento vodný prales preskúmať priamo z vody za pomoci potápačských okuliarov so šnorchlom. Nebol to vôbec zlý nápad, zo začiatku som okrem niekoľkých ostriežov nestretol vôbec nič, už mi začínala byť pekná zima, ale ešte som sa zašiel pozrieť priamo k miestu, kde som chytal na začiatku apríla.
Nebudem opisovať celý príbeh, ale bol som ako vo sne. Ryby sa pravdepodobne až teraz zlučovali na trenie a takmer sa ma nebáli, naopak, mnohokrát zvedavo vykukovali spoza prekážok, aby si ma prezreli. To bolo niečo pre mňa, hneď som sa musel pozrieť ešte hlbšie do tŕstia, ba ešte ďalej.
Úplnou čerešničkou na torte bolo stretnutie i s mojím starým známym lyscom. Ten je pravdepodobne poslednou väčšou rybou tejto krásnej lokality. Z vody som potom vyliezal s hlavou plnou rôznych tráv, rias a myšlienok, ako s úspechom chytať v takejto čistej a zarastenej vode.
Presné položenie montáže
Koncom júna som sa rozhodol svoje „pikle“ pretaviť do praxe na podobnú zarastenú a nemenej čistú pieskovňu. Všetky veci vtesnávam do svojho korábu a tlačiac ho pred sebou, vydávam sa v ústrety dobrodružstvu do odľahlejšej časti revíra. Celý zvyšok dňa mi zaberá príprava krmiva, montáže a výber vhodných miest pre ne.
Ešte nikdy som týmto spôsobom svoje montáže neumiestňoval, ale premýšľal som to už tak dlho, že som presne vedel, čo a ako urobím. Dno je tu husto pokryté trávou, do ktorej zapadne celá montáž, nieže ešte samotná guľôčka boilies. Zakŕmenie niekoľkými guľami boilies by teda nemalo veľký úspech. Je potrebné tu použiť niečo, čo bude vydávať silný potravinový signál, aby to ryby v spleti tráv našli. Method mix s repkou, peletami a boilies polievam boostrami, aby atraktivita celej zmesi bola čo možno najväčšia.
Krmivo i montáže mám pripravené a ostáva už len všetko usadiť na nejaké pekné miesto na dne. Odsypávam si krmivo do menšieho vedra, vkladám do neho celú montáž a po „odklopení“ navijaka plávam k neďalekému trsu rastlín. Pri ňom si vytrhávam len niekoľko málo rastliniek, aby v nich nástraha nebola príliš schovaná, nezamotala sa do nich, a tým sa neznížila účinnosť nadväzca.
Mojou susedkou je aj nudistka...
Všetko som si vo vode poskladal presne ako som chcel, ešte to presypem pieskom; olovo a nadväzec sú úplne neviditeľné a šokovka kopíruje dno vďaka zadnému olovu. Okolie do 2 m od montáže rozkrmujem a navyše pekne zakývam plutvami, aby som zvíril sedimenty a prilákal ryby. Vôbec mi nevadí, že na miesto nadídu malé ryby, práve naopak. Verím tejto taktike, keď malé ryby robia na lovisku veľký ruch, ktorý potom priláka aj väčšie kusy.
Stále neviem čo s druhou montážou. Nakoniec ju však ukladám do úzkej priehlbiny v trávach. Zdalo sa mi, akoby tu viedla akási cestička, mohol by to byť kaprí chodník, kto vie. Pri západe slnka sledujem neskutočný ruch na mieste pri prvej montáži. Veľmi tomu miestu verím. Nečakane však ráno prichádza záber z „kaprieho chodníka“ a ja vyťahujem menšieho šupináča.
Dopoludnia sa prichádza kúpať a chytať bronz k prvému miestu nudistka. Montáž mám vyvezenú 5 metrov od brehu, na ktorom sa opaľuje. Tak to je zabité, hovorím si, ale je také teplo, že sa mi nechce, okrem kúpania, nič robiť, nie ešte vyťahovať prút. Na poludnie sa začína pretáčať brzda navijaka a ja si nadávam, že som ten prút nevytiahol. Tá bude nadávať! Ale veď nie je vôbec vo vode. Konečne si uvedomujem, že je to naozaj ryba, ktorá je však po záseku na tvrdo v tráve. Idem teda za rybou na mojej „priestrannej“ lodi.
Tak toto ma neláka!
Je to neuveriteľný adrenalín, keď pod sebou vidím, ako sa snaží zájsť späť do tráv a ja viem, že by som ho tam nemal pustiť, ale zase mu nesmiem vyrezať háčik z papuľky. Za dozoru a dokonca aj natáčania kúpajúcich v okolí zdolávam lysca s nádherne rozhodenými šupinami. Takýchto rýb v našich zemepisných šírkach veľa nie je, tak mu prajem nech prečká nástrahy všetkých mäsa chtivých rybárov.
Ďalej sa ustaľuje počasie a už je ozajstné letné dusno. Aj tak mám počas ďalšieho dňa ešte tri zábery a vyťahujem dva menšie kapry. Zaujímavé je, že všetky boli z „ryhy“ v tráve, takže som možno naozaj trafil na ten povestný kaprí chodník. Tretiu rybu som, bohužiaľ, stratil pod člnom, pretože sa mi upchalo koncové očko prúta trávou. Škoda, vyzeralo to opäť na peknú rybu. Balím, musím ešte na pár dní do školy.
Na túto pieskovňu nemá počas leta cenu jazdiť, teda ak nechcete chytať medzi karavanmi, kúpajúcimi a hŕbou odpadkov, čo ma ani veľmi neláka. Moje kroky teda vedú inam...
Ďalšia výzva
Zavážať sa na tomto revíre nesmie, som nútený teda chytať iba na nahodenie. Nemusím si však robiť také starosti s čistotou vody, ani bujným rastlinstvom. Zato si musím poradiť s dĺžkou nahodenia, pretože je tu vyvíjaný na ryby naozaj veľký tlak a v mnohých situáciách je najefektívnejšie loviť čo možno najďalej. Brehy sú obsypané rybármi, preto deň trávim na provizórnom mieste, kde chytám tri menšie kapry. Druhé ráno sa uvoľnilo miesto, ktoré dáva tušiť lepšie vyhliadky, a tak sa okamžite sťahujem. S pomocou kamaráta to trvá iba chvíľočku a ja sa pomaly chystám realizovať kaprie pasce.
Prichádza však pekne studená sprcha - bezohľadný „rybár“ očividne túži po tomto mieste viac, ako je zdravé a takmer bez mihnutia oka ma z neho vyhadzuje. Jeho postoj je naozaj nekompromisný a aj keď sa mi vôbec nechce, žiaľ, nemám na výber a musím vypratať pole. Mám toho už naozaj dosť a premýšľam o návrate až po zmene počasia, keď by tu mohlo byť o poznanie menej „lovcov“.
Nakoniec mi tŕň z päty vytrháva kamarát Honza, ktorý ma preváža tam, kde sa príliš nechytá. Vzhľadom na reliéf dna predo mnou je jasné, že bude potrebné nahadzovať naozaj čo najďalej. Prvý a zrejme najväčší problém spočíva v zamotaní koncového nadväzca pri dlhom lete montáže. Používam kompletne stužený nadväzec s dĺžkou do 20 cm, ktorý nemá takú tendenciu sa zamotať ako poddajné materiály. Výborná vec je kónusová silikónová hadička s príhodným názvom Anti Tangle (teda „proti zamotaniu“), ktorá značne znižuje riziko tohto problému.
Buďte, prosím, zhovievaví!
Problém s doletom starostlivo sušeného mrazeného boilies som vyriešil dvojhodinovým kúpeľom vo vedre s vodou, až sú návnady dostatočne ťažké na to, aby sa dostali na požadované miesto. Pri kŕmení na veľkú vzdialenosť je veľmi ťažké vnadiť úplne presne, a preto volím opačnú taktiku. Kobrou strieľam guľôčky na veľkú plochu tak, aby neboli nikdy príliš blízko pri sebe.
Snáď najdôležitejšou zásadou pre úspešné nahadzovanie do veľkých vzdialeností je však pre mňa kontrolovanie nadväzca počas letu a následné „spúšťanie“ montáže na dno. Ak len nahodíme a po dopade montáže na hladinu ju necháme svojvoľne padať do hlbín, verte, že v mnohých prípadoch sa zamotá. Skúseným kaprárom je toto asi už dlhšiu dobu jasné, ale začiatočníkom to môže veľmi pomôcť, tak buďte, prosím, zhovievaví. Tým, ako klesá olovo rýchlo ku dnu, nadväzec „vlaje“ za ním a veľmi ľahko sa zamotá do vlasca nad olovom.
Sám som si početnosť tohto problému overil práve na jednom z čistých štrkovísk, keď som po každom nahodení skontroloval montáž ležiacu na dne. Osem z desiatich ledabolo nahodených montáží bolo viac, či menej zamotaných! Pritom stačí montáž sledovať a tesne pred jej dopadom na hladinu pridržať cievku či vlasec a nechať celú zostavu „napnutú“ pomaly klesať na dno.
Charakteristické ťuknutie v špičke prúta vám dodá potrebnú dôveru, že montáž leží na dne nezamotaná. Bol som veľmi milo prekvapený, keď som po ďalších 10-tich nahodeniach vždy našiel montáž na dne v poriadku!
Vo svojom živle
Prichádzam sem s cieľom si čo najlepšie zachytať a tejto stratégii prispôsobujem aj výber boilies. Keď mi Karel Nikl podával vrecko s jeho novým pokladom, tušil som, že si dobre zachytám. Tri kapry cez 10 kg plus niekoľko menších rýb za jednu noc však konečne vysvetlili Karlov šibalský výraz a odporúčania, aby som sa snažil vyspať skôr cez deň.
Kapry nejaký čas dobre spolupracovali, ale postupne bola čím ďalej viac zrejmá ich nervozita. Lovil som v miestach, kde sa prakticky vôbec neloví a kapry po necelých troch dňoch začali z mojej oblasti miznúť. Chcel som využiť zostávajúci čas čo najefektívnejšie, a tak som rozhodol zariskovať a na necelé dva posledné dni som preťahal všetok „vercajk“ do zátoky, kam fúkal silný vietor.
Príbrežné partie sa tu krásne kalia, neodolávam, oba prúty servírujem do piatich metrov od brehu a prihadzujem zvyšok Nočnej mory. Vďaka tomu, že montáže na svoje miesta takmer vôbec nenahadzujem, iba ich oblúčikom „čľupnem“, stačí použiť minimum šokového vlasca a krátke nadväzce. Práve naopak, ja som nadväzce aj šokový vlasec predĺžil.
Večer mám na prúte slušného bojovníka, ktorý sa, nanešťastie, vyrezáva. Dopoludnia sa situácia opakuje a ja si nadávam, pretože mi je jasné, že to neboli malé ryby. Mením koncovú zostavu na jemnejšiu a skúšam predĺžiť vlasový príves, na ktorom sa hojdá 24 mm guľôčka. Svätý Peter stojí zrejme pri mne a odmeňuje ma po dvoch nezdaroch zaujímavým šupináčom vážiacim asi 13 kg. Verím, že ďalšie akcie na seba nenechajú dlho čakať, ale každý vie, čo prichádza po slivkách...
Ďalej zdolávam iba niekoľko menších rýb. Ryby prestávajú pomaly žrať, ono sa pri prepade teploty o 15 °C ani nie je čomu diviť. Výpravu napokon odchytávam s menšími kaprami, ale napriek tomu si to celé užívam plnými dúškami; akoby aj nie, veď o dva dni už zase musím do školy...
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
