Od poslednej úspešnej výpravy v Maďarsku ubehlo už zopár mesiacov a blížiaca sa maturita a s ňou spojené povinnosti naberali čoraz vyššie obrátky. Nastúpil som na kolotoč, ktorý sa točil čoraz rýchlejšie a rýchlejšie, až nebolo cesty späť. Táto vyťaženosť sa odzrkadlila hlavne vo voľnom čase, ktorého som mal čoraz menej.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2013
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Asi mesiac pred maturitou na mňa doľahol všetok tlak a ja som bol presvedčený, že s rybami na istú dobu úplne skončím. Táto neistota sa odzrkadlila nielen v kaprárine, ale aj v osobnom živote. Neustála nervozita a podráždenie, vyvolávajúce negatívnu energiu ma skoro dohnali na pokraj šialenstva.
A to som nemohol dopustiť!
Vybrať si medzi dostatkom spánku alebo duševným zdravím bolo ťažké, avšak nakoniec bolo rozhodnuté. Síce na úkor spánku, ale s vedomím toho, že si udržím „čistú hlavu“, som sa teda každý voľný večer poberal tam, kde mi je najlepšie. K mojej milovanej rieke, ktorú mám doslova „za humnami“.
Zo študenta bezdomovec
Tento náročný mesiac som sa pomaly menil na bezdomovca. Myšlienky na skúšky ma vystresovali natoľko, že som jednoducho nedokázal spať doma v posteli. Perfektné útočisko mi poskytlo sedadlo auta, na brehu rieky. Dokonalú spoločnosť počas všetkých výprav mi robili priateľka Mirka, ktorá s radosťou so mnou „trpela“ toto menej komfortné ubytovanie alebo dobrý kamarát Lofo.
Úžasná jarná príroda bola tým pravým balzamom na moju dušu, avšak stres z maturity bol silnejší. Moja neistota spôsobovala, že aj keď ináč dokonalá taktika systematického a pravidelného striedania štyroch lovných miest a lovu iba s PVA, ktorá býva celkom úspešná, neprinášala presne také výsledky, v aké som dúfal. A síce som postupne každé jedno miesto prikrmoval malým množstvom mixu peliet a boilies z dielne kolínskeho šéfkuchára, odmenou mi boli kapry menších rozmerov a všade prítomná biela ryba.
S ohľadom na dĺžku výprav mi to však nevadilo. Veď dostať zakaždým aspoň dva zábery, aj keď od malých rýb, bolo presne to, čo mi perfektne hojilo utrápenú dušu. V kútiku duše to však stále nebolo ono. Neustále ma zožieral nepríjemný pocit. Pocit, ktorý sa ťažko opisuje a dal by sa nazvať jedine ako chamtivosť. Zo všetkých strán sa na mňa valili fotografie krásnych úlovkov od mojich známych a mne bolo ľúto, že aj ja nechytám také krásne ryby. Neuvedomil som si, že všade navôkol mňa sú úžasní ľudia, príroda a veci, ktoré si musím vážiť. Hľadel som iba na seba... Ach, aký som bol len hlúpy. Nenapadlo ma, že zlá energia, ktorú zo seba vysielam, sa mi vráti.
A tak nastal „veľký týždeň“
Keďže najobávanejšej skúške zo slovenského jazyka som čelil v pondelok 20. mája ako prvý, dúfal som, že komisia bude zhovievavejšia. Hlavne pre to, že som v tento deň oslavoval svoje devätnáste narodeniny. Horko ťažko sa mi podarilo skúšku „obkecať“ a s malou pomocou šťasteny ich moja odpoveď presvedčila. Keď som sa o trištvrte hodinu konečne dostal z pazúrov lačnej slovenčiny, ktorá mi dala poriadne zabrať, odpoveď z odborných predmetov rybárstva už bola hračkou. Dve z troch náročných skúšok som mal konečne za sebou a celý šťastný sa ponáhľal zo školy domov.
Čo však čert nechcel, cestou domov mi auto vypovedalo službu. To snáď nie je ani pravda! Myslel som, že každú chvíľu vybuchnem. Sužoval ma hnev, úzkosť, pocit úplnej bezmocnosti. Bolo mi do plaču. Náladu mi vylepšil až Miloš, ktorý mi cez telefón pripomenul, že všetko má svoj dôvod a to, že sa mi dejú zlé veci, je spôsobené negatívnym myslením, ktorým som si toto všetko vlastne sám privolal. Taktiež mi poradil, nech nič nesúrim a že si mám užívať život, taký aký je. Tešiť sa z neho a nevidieť všetko negatívne, potom to príde.
Neočakávané prekvapenie
A prišlo. Deň po poslednej skúške, vo štvrtok, som bol celý akoby na ihlách. K množstvu povinností, ktoré som za celý deň mal, mi moji spolužiaci navyše pridali veľkú párty ako rozlúčku so školou, na ktorej som nesmel chýbať. Úprimne, vo vnútri som vedel, že tam ísť nechcem, ale nechcel som trhať partiu. Oslavu nakoniec prekazili pracovné povinnosti, od ktorých som sa oslobodil až neskoro večer.
Keď som sa o pol jedenástej večer prišiel aspoň ukázať priateľke, s iskričkami v očiach mi navrhla či nejdeme na ryby. Jej návrh ma, samozrejme, potešil. Povedal som si, že ak aj nič nechytíme, aspoň budeme vonku v prírode.
O jedenástej v noci som sa teda vydal vďaka Mirke na ryby... Neuveriteľné! Cesta k vode ubehla ako namydlený blesk. Okamžite po príchode sme nahodili prúty a rozložili bivak. Všetko bolo dokonalé! Rieka, príroda, Mirka. Z roztraseného uzlíka nervov som sa razom zmenil na vyrovnaného, spokojného človeka, ktorý si užíva každý nádych.
V priebehu poslednej hodiny lovu pred nutnou štvorhodinovou pauzou prišli na dve 21 mm guľôčky Ocean Secret s príchuťou Salmon&Peach dva zábery, z ktorých som premenil iba jeden a to na krásnu mrenu. Počas nutnej prestávky som si pripravil nové nadväzce z mojich obľúbených Centurionov ATS č. 6 naviazaných na 20 lb N - Trape od Kordy a vylepšil mouthsnaggrom shorty a malým brokom.
Dlho sme sedeli a len tak pozerali na vodu. Štebot vtákov a zvuky nočnej prírody nás však pomaly uspali.
Tak predsa tu budú!
Zobudil som sa až na nepríjemný zvuk budíka. Boli štyri hodiny ráno. Mirka sa len pretočila v spacáku a sladko spala ďalej. Nebudem ju budiť, povedal som si. Potichu som vstal a obe udice poslal znovu do boja. Montáže dopadli na svoje miesta a ja som sa spokojne vrátil do spacáka. Z diaľky bolo počuť veľký šplechot. Super! Tak predsa tu budú!! Spokojne som zatvoril oči a ponoril sa do ríše snov.
Noc pomaly ustúpila a s brieždením prišiel aj môj budíček. Záber!!! Rýchlo som zobudil aj Mirku aby mi pomohla s podobratím ryby. Ukrutný ťah mi dával tušiť, že sa na Lososa ulakomil poriadny súper. SK3-ka zohnutá až po rukoväť dostávala poriadne zabrať a ja som zvádzal boj s ozajstným riečnym kráľom. Na pevno zatiahnutá brzda nedobrovoľne vydávala metre vlasca a chvíľkami som mal pocit, že to čudo čo ťahám, ani nie je z tohto sveta.
Vyše dvadsať minút dlhý súboj nás oboch úplne vyčerpal a z posledných síl som s Mirkou podobral kapra, z ktorého som doslova padol na zadok.
Anooo!!!!! Wáááu... ozvalo sa do ticha. Hurónsky krik sa niesol ponad celú rieku. Je to tam, mám ho!!!
Môj sen sa vyplnil
Okamžite som zavolal Vladovi a oznámil mu, že sa môj sen vyplnil. Rieka mi darovala kapra, na ktorého som čakal celý život. S vážiacim sakom váha ukázala niečo cez 21 kíl. Po odrátaní necelého kilogramu saku sa teda uspokojujem s dvadsiatimi kilogramami zhmotneného sna. Nevedel som tomu uveriť, toto nie je možné, určite ešte snívam!!
Z tranzu ma prebal ďalší záber.
Keďže som mal plné ruky práce s kaprom, prút dostala do ruky Mirka. Prvýkrát v živote držala v rukách prút, na ktorom bola slušná ryba. Krátky súboj premenila na krásneho asi 10 kg vážiaceho šupíka. Ten je aj jej prvou veľkou rybou.
V okamihu sa všetka zlá energia vytratila a ja som nemohol byť šťastnejší. Miloš mal pravdu, karta sa obrátila. Ihneď, ako som si znovu začal užívať krásy okolo seba a tešiť sa z každej maličkosti, mi vesmír poslal správu v podobe splneného sna.
Ďakujem!
Táto nečakaná výprava sa stala najlepšou v živote. Naučila ma, že pokiaľ si nevážime samých seba a túžime len po obdive druhých, NIKDY nám život neponúkne to, čo dáva, pokiaľ sme vyrovnaní a tešíme sa z každej chvíľky.
Vďaka tejto skúsenosti som si začal vážiť aj tie najmenšie drobnosti, ktoré mi život prinesie a každého dňa, ktorý je predo mnou. Naučil som sa, že keď je zle, nie sme to my sami, kto nás z toho dostane. Sú to naši priatelia a známi, ktorým patrí veľké ĎAKUJEM. Moje ďakujem patrí prevažne Mirke, bez ktorej by ma ani len nenapadlo vydať sa na tých pár hodín k vode, ale aj Milošovi i Vladovi a vlastne všetkým, čo mi verili, veria a ktorí ma podporujú.
Kapitolu strednej školy som teda úspešne zavŕšil. Odmenou za celé úsilie spojené s množstvom ťažkostí boli nakoniec dva splnené sny. Mirka a šupinatá kráska z mojej milovanej rieky, ktoré mi zostanú v srdci už naveky.
Je teda na čase pobrať sa ďalej, smer vysoká škola, v ústrety novým zážitkom a dobrodružstvám s kaprami a, samozrejme, s mojou milovanou Mirkou. Nový školský rok otvorím v priestoroch Mendelovej univerzity, v novej krajine, s novými kaprami.
Avšak dovtedy sa určite ešte nájdem tam, kde mi je najmilšie. Pri vode spoločne s Mirkou...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
