Ohromný piskot, raketa prerážajúca voňavý jarný
vzduch a vtom prásk. Nie, nie je koniec článku, ako by sa mohlo zdať, ani začiatok tretej svetovej vojny, končí sa len tradičný Daiwa Carp Cup na Striebornici.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2013
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 8
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
S kapitánom /Rišom/ postupne balíme veci a nahlas analyzujeme, čo sme mohli spraviť lepšie, resp. čo by sa dalo zopakovať v taktike na ďalších pretekoch, ktoré nás čakajú už o týždeň. Jazero Striebornica je síce veľmi špecifické, no nám v tomto prípade poslúžilo ako skvelý tréning pred blížiacou sa kvalifikáciou na WCC konanom v tomto roku opäť na talianskom jazere Bolsena. Podarilo sa nám síce skončiť na skvelom 3. mieste po strhujúcom závere, ktorý nám utiekol o 2 kg za druhým, no čo je podstatnejšie, zozbierali sme pre nás zopár veľmi dôležitých poznatkov pred už spomínanými kvalifikačnými pretekmi Hejlovské enduro, kde si víťaz zabezpečí postup na najprestížnejšie svetové preteky v love kaprov. Výzva ako hrom, len ju naplniť.
Dokonale pripravení
Pri pracovných povinnostiach v ďalšom týždni ani nevnímame ako prešiel a my počítame dilatácie na D1 smerom na Prahu. Otázky na kapitána typu „O koľkej sa to začína?“, „Kde to vlastne je?“, „Čítal si aspoň propozície?“, prichádzajú tentoraz zavčasu, teda, na naše pomery zavčasu, už pri Bratislave. Odpoveď od kapitána je zakaždým jasná: „Vieme.“
Zdá sa vám to byť smiešne? Aj nám. Situácia, keď totiž cestujeme na preteky a zodpovedali sme na tieto tri základné otázky slovom „vieme“ sa deje prvý raz, a tak sa smejeme od radosti. S heslom „dokonale pripravení“ stúpam na plyn našej dodávky a žrebovanie stíhame naozaj úplne presne na minútu. Losovanie je rýchle a prebieha v hustom dyme cigariet nervóznych pretekárov.
Napriek tomu, že sme prišli poslední, z osudia vyťahujeme číslo 1 - pri hrádzi. Fúka tam už dva dni vietor, takže veríme, že ryba by mohla byť práve tu. Hlavná úloha bude odchytiť jej čo najviac, nakoľko ku koncu pretekov meteorológovia predpovedali oteplenie. Hrozilo nám teda, že ryba sa vytiahne do plytších partií, presne tak, ako sa to udialo na Daiwa Cupe a nás to pripravilo o lepšie umiestnenie.
Taktika kŕmenia
Vzhľadom na to, že sú to preteky len na pár dní, bolo nutné stanoviť precíznu taktiku a jej presné dodržiavanie. Ak sa hneď na začiatku dopustíte pri takýchto krátkych pretekoch nejakej chyby, je len veľmi ťažké ju naprávať. Vylosovali sme si v tomto jarnom počasí hrádzu s najhlbším miestom na vode. Teplé dni vytiahli rybu do plytších miest a tá sa začínala pripravovať na neres. Lenže ostatné dva dni fúkal vietor na hrádzu a prišlo ochladenie.
Keď sa v našom sektore ryba aj ukázala, tak zväčša len na hladine. Čo s tým? Predpokladám, že túto otázku si kladie väčšina rybárov v tomto nevďačnom období. Čo nás však teší, je ochladenie a my veríme, že aspoň časť rýb sa stiahla ku hrádzi. Keď budem písať o klasickej diagonále prekŕmenej Probioticom PPP a RS1, všetci si poviete, že to robíme často. Áno. Tu však musím povedať, že význam to malo pre nás z dlhodobejšieho hľadiska vzhľadom na to, že bol predpoklad stiahnutia ryby po ochladení do hlbších partií s predpokladom, že sa začne intenzívne kŕmiť.
Samozrejme, krátkodobé hľadisko tam bolo len jediné, zanechanie pachovej stopy v stĺpci, kde je predpoklad, že ryba i keď intenzívne neprijíma potravu, často sa však sústredí nad miesto s potravou a čaká na impulz jej aktívneho prijímania. To však môže prísť oneskorene, no my sa v tomto prípade musíme pokúsiť ju odloviť v stĺpci nejakým pre ňu chutným cukríčkom v podobe navoňanej malej „plavačky“.
Na háčik putovali tutovky
Veľmi podstatnú zložku v našom kŕmnom systéme mal pretekársky Eazi Spod mix, Milk Explosiv zložený z precízne kombinovaných drobných semien. Navyše obohatený o rozpustné mliečne komponenty a vysoko atraktívne rozpustné živočíšne ingrediencie pre dosiahnutie čo najrýchlejšieho efektu prilákania rýb k našej nástrahe. Tento mix vytvára mliečny atraktívny oblak, ktorému kapry len ťažko dokážu odolať.
Vďaka tomuto mixu vytvoríme efekt tzv. „stĺpcového kalu“, nakoľko ďalší predpoklad bol taký, že prvé dni sa kapor kŕmiť nebude a maximálne bude skúmať nástrahy zo zvedavosti a v stĺpci. Na háčik putovali „tutovky“, do stĺpca maximálne predipované Pop Up, nástrahy PPP (Probiotic Plum Plus) a na dno RS1 v kombinácii s Pop Up Ananás. Pri pravidelnom dokrmovaní „spodovej“ zmesi, na podklad z guľôčok veríme, že dokážeme v stĺpci odchytávať ryby. Tým sa naše kŕmenie nekončí.
Vo vode sa rozhodujeme vytvoriť ďalšie dve kŕmne miesta. Jedno - klasický zbernicový systém naprieč prúdeniu vody vplyvom vetra na voľnej vode na začiatku nášho sektoru a to ďalšie kŕmne miesto vyzeralo priam fantasticky - samotné teleso hrádze obrastené stromami, ktorých konáre zasahovali tesne ponad vodnú hladinu v blízkosti brehu.
Krásna, absolútne nepoškodená ryba
Nakoľko toto kolo Hejlovského Endura bolo nahadzovacie, kde je používanie člnov absolútne zakázané, kompletné množstvo krmiva dostávame do vody za pomoci kobry a kŕmnej rakety. Pre zbernicu volíme systém rovnaký ako pri stredovej diagonále a pre pobrežné partie hrádze zasa čisté guľky bez drobného krmiva. Na obe miesta ide kombinácia príchutí slivkového probioticu PPP a RS1 v rôznych priemeroch 10, 14 a 20 mm.
Otváram si minerálku, sadám na kýblik. V rozjímaní z nádhernej vodnej nádrže ma ruší neskutočná jazda na môj prút nahodený na kŕmnom mieste pod korunami stromov v pobrežných partiách. Je to úžasné, záber prišiel 30 minút po nahodení, no zasekávam úplne do prázdna. Kde sa stala chyba? Kontrolujem montáž, skúšam mierny „tuning“ krúžku, no to ešte netuším, že tento záber bol aj posledným tento deň z miesta pod brehom.
Po pár hodinách v silnom vetre počujem nesmelé píp na pravej udici, nahodenej vyložene na voľnej vode na kraji diagonály. Venujem jej jeden pohľad, no ťažko rozoznávam záber kvôli vyšponovaným ostatným swingrom. Vzápätí druhé píp, z toho istého prúta a to už sa roztáča cievka navijaka. Ihneď prichádza rutinné zdolávanie krásnej, absolútne nepoškodenej ryby v plnej kondícii. Zostávame prekvapení z formy kapra, jeho dokonalej stavby tela a bojovnosti. Záber prišiel na silne dipovanú guľku PPP umiestnenú do stĺpca. V tomto čase ešte netušíme, že toto bude jediný spôsob predkladania nástrahy, ktorý spoľahlivo odchytá ryby po celý čas.
Chytáme rybu za rybou
Krvavými očami od silného vetra nahadzujem na to isté miesto. Scenár sa opakuje ešte niekoľkokrát, napriek tomu, že na zvyšných troch prútoch boli nahodené guľky buď na panáčika, alebo na dno. Naša reakcia nenechala na seba dlho čakať. Prikrčení sa schovávame v útrobách bivaku a našívame aj na druhú udicu spomínanú kombináciu a umiestňujem ju približne 8 cm nad dno na zbernicu. Výsledok? Famózny. Chytáme rybu za rybou.
Prichádza naša prvá noc. Všetko perfektne ponahadzované a plní očakávania nevieme zaspať. Únava je však silnejšia ako my a budíme sa strhnutím zo sna až nad ránom. Noc bez záberu? Veď všetci hovorili, že noc tu býva veľmi úspešná. Kvapky potu neistoty začali zaberať miesto na našich čelách, no situáciu upokojil rozhodca úvodnou vetou o skvelom nočnom spánku. Plní elánu prehadzujeme udice a scenár sa opakuje. Po zavedení spomínaného spôsobu predkladania 8 cm nad dno a do stĺpca, sa zábery začali striedať v pomere 2 ku 1 v prospech voľnej vody.
Nie a nie sa trafiť
Prichádza deň oteplenia. Pripadá mi to, akoby v určitej hodine všetky ryby jazera dostali impulz reprodukcie a sťahujú sa na najplytšie partie jazera. Za celý deň nedostávame od kapra ani jeden záber a to skúšame robiť naozaj aj nemožné. Poslednú noc kalkulujeme, spánok meníme za modlitby a veríme, že nejaký záber ešte príde. Uprostred hlbokej a tichej noci usíname. Ťažko, ale predsa...
Ráno sa nesie v úplne inom znamení. Skepsa z nás opadá a sami seba presviedčame, že ryba tu je, len ju nevieme chytiť. Voľba nakoniec padá na starú klasiku: zrnko Tigrieho orecha nadľahčené korkom a nadipované v dipe PPP. Po 20 minútach od nahodenia sa opäť cievka točí ako kolovrátok a úsmev na našej tvári prezrádza pocit víťazstva. Ak nie v pretekoch, nevedeli sme v tomto čase čo nachytali naši súperi na prítoku, tak minimálne v tejto situácii.
Ihneď nahadzujem, do konca zostávajú dve hodiny. Keď sme sa za silného vetra triafali presne na milimetre pod haluze stromov, teraz za bezvetria nie a nie sa trafiť. Trháme trikrát za sebou, čo sa nám už nestalo ani nepamätám. No keď už bola daná kombinácia vo vode, záber zväčša prichádzal do 10 minút. Raz to bol obrovský lieň, raz zase menší, ale bodovaný kaprík. Takto sa snažíme získať posledné body, nevediac ako na tom sú ostatné tímy.
Doslova počítame minúty a netrpezlivo čakáme na výsledky. O to však bolo naše prekvapenie väčšie, keď prišla informácia, že na prítoku sa nechytila žiadna ryba a my sme suverénne zvíťazili, aj s novým rekordom Hejlovského endura v počte ulovených bodovaných rýb 13 ks s celkovou hmotnosťou 120 kg. S radosťou sme prijali aj úspech nášho českého Star Baits teamu, ktoré sa umiestnilo na krásnom druhom mieste.
Hejlovské enduro sa skončilo. Stávame sa víťazmi kvalifikácie na WCC Bolsena 2013 a ďalšia výzva je pred nami. Výzva, ktorá sa neodmieta a my sa opäť pokúsime o jej naplnenie. Držte nám palce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
