Popper pomaly monotónne čľupká po hladine Dunaja a mne sa vôbec nechce veriť, že môže nejakú rybu vyprovokovať k záberu. Tento podivný vobler bez lopatky s akousi priehlbinkou som našiel v škatuľke medzi ostatnými nástrahami, a keďže ryby vôbec nebrali, bolo mi prakticky jedno na čo budem loviť. Skúsil som teda popper a bavil sa tým, aké zvláštne bublavé zvuky dokáže vydávať.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: AUGUST 2013
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 44
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 21.04.2015.
Vtom sa hladina rozstrekla v divom útoku boleňa a ja som okamžite reflexívne zasekol. Žiaľ, úplne do prázdna. Boleň sa netrafil, alebo ja som zasekával príliš skoro. Záber sa už neopakoval a žiadneho boleňa som neulovil. Naopak, dá sa povedať, že som sa ulovil ja. Lovu na poppery som sa totiž odvtedy začal venovať oveľa, oveľa viac.
Velikáni sa oklamať nedali
Popper sa stal trvalou súčasťou mojej prívlačovej výbavy a netrvalo dlho, keď sa opäť prejavila jeho účinnosť. S kolegom Michalom sme si konečne spravili jedno voľné popoludnie, bez pracovných povinností, s vypnutými mobilmi, venované len rybám. Snažil som sa ho zaučiť do tajov muškáriny, ale ryby vôbec nebrali. Niekoľko boleňov som vyprovokoval akurát k tomu, že sa ľahostajne otočili za strímrom, ale inak vôbec nič.
Obdivovali sme prekrásne zákutia môjho obľúbeného starého koryta Váhu pod Sĺňavou, kde sa striedajú silné prúdy s hlbokými pokojnými tôňami ukrývajúcimi nejedno tajomstvo. Váh nám však nechcel vydať ani šupinku. Na plytčinách sa vyhrievali kŕdle jalcov, tak som sa na mokrú mušku pokúsil uloviť aspoň jedného, aby som zachránil svoju rybársku česť. Nakoniec sa na osvedčenú červenoritku ulakomilo pár malých jalčekov, ale žiaden z tunajších velikánov sa oklamať nedal.
Na „posledný hod“
Začali sme sa teda venovať prívlači, ale s rovnakým neúspechom. Akoby tu dravce ani neboli. Ubezpečoval som Michala a asi aj sám seba, že ryby tu určite sú, ale zrejme poriadne hlboko. No nepomáhali ani hlboko potápavé voblery, twistre, proste nič.
Pomaly sa začalo zvečerievať a ku slovu sa čoraz intenzívnejšie hlásili nenásytné húfy komárov. Michal nenápadne naznačil, že už je asi aj čas končiť. Že to bola veľmi pekná rybačka, aj keď bez rýb, ale aspoň pohodový relax v prírode. Stále som ho presviedčal, že je tu množstvo rýb a aj veľmi veľkých, no chýbal dôkaz. Drobné krúžky beličiek a jalčekov za spadnutými vetvami stromov svedčili len o tom, že rieka nebola vytrávená, že je tu nejaký pohyb, život.
Vtom som zbadal veľký vír pod zbierajúcimi beličkami a rýchlo vymenil vobler za popper. Michal mal už udicu zloženú, a tak som skúšal (už asi dvadsiaty) posledný hod medzi zbierajúce beličky. Popper som ťahal o niečo rýchlejšie, tentoraz dolu prúdom. Opäť veľký vír a boleň nekompromisne zaútočil. Až som sa zľakol nečakaného záberu, ale zásek sedel. Nebol to žiadny obor, ale aj šesťdesiatka po dlhých hodinách bez záberu potešila. Michal rýchlo spravil pár fotiek a povedal, že teraz je ten správny čas na odchod. Ja som si myslel opak, teraz sa to práve začalo...
Kompromisom bol ďalší posledný hod a ďalší krásne stavaný dravec. To už ani Michal nevydržal, rozložil udicu, aby sa z neho opäť stal vášnivý rybár.
Chytili sme ďalších päť, šesť pekných boleňov, ale nakoniec sa víťazmi stali nekonečné húfy komárov. Bez repelentu nám nedali šancu, a tak sme doslova utekali od vody.
Popper a Dunaj patria k sebe
Dunaj je mojou ďalšou obľúbenou lokalitou. Svojou impozantnou veľkosťou, rozlohou a členitosťou poskytuje nekonečné rybárske možnosti. Aj pri love na popper. Veľkým pomocníkom sa v tomto prípade stáva stabilný rybársky čln, ale aj lov z brehu môže byť rovnako úspešný.
Stanovištia boleňov sa aj na takejto ohromnej vodnej ploche dajú pomerne jednoducho nájsť. Stopercentne bolene nájdeme za rôznymi priečnymi hrádzkami, prekážkami, v blízkosti veľkých kotviacich lodí, v spojeniach hlavného toku s ramenami, jednoducho všade tam, kde voda trochu viac prúdi a kde sa vytvárajú víry. Bolene navyše svoju prítomnosť prezrádzajú hlučným neprehliadnuteľným lovom. Zábery sú vždy nečakané, aj tesne pod nohami, popper doslova niekedy až vyletí na breh.
Ideálny čas je hlavne zavčasu ráno a večer. Na Dunaji a jeho ramenách som poznal niekoľko miest, kde hladina začala podvečer doslova vrieť od loviacich boleňov. Bývali to krátke čarovné polhodinky pred zotmením, ktoré odhalili skutočné množstvo rýb, ktoré rieka skrýva. Bolene špliechali doslova všade a problém bol už len v tom, že som sa nevedel rýchlo rozhodnúť, kam skôr nahodiť.
Aj stojaté vody môžu prekvapiť
Predovšetkým veľké priehrady, ako napríklad Kráľová, Liptovská Mara, alebo Oravská priehrada majú stále slušnú populáciu boleňov, kde nechýbajú ani kapitálne kusy. Tu je však rybačka oveľa náročnejšia. Stojatá voda poskytuje boleňom dostatok času na odhalenie nástrahy. Niekedy pomáha správne načasované postupné zrýchľovanie poppera. Vtedy býva záber boleňa obzvlášť divoký. Občas sa stane, že boleň popper netrafí a zaútočí znova, ale na to netreba spoliehať.
Veľakrát sa mi stalo, že obrovský boleň začal veľkou rýchlosťou prenasledovať popper, aby tesne pred útokom zabrzdil, otočil sa a viac sa neukázal. Hlavne pri veľkých jedincoch máme väčšinou len jeden pokus. Niekedy býva úspešný aj lov vo veternom počasí vo vysokých vlnách, pokiaľ bolene nájdeme. Na priehradách môžeme okrem boleňov úspešne loviť na poppery aj ostrieže, jalce, ba ani záber šťuky nebýva vzácnosťou.
Zakliaty popper
S lovom na popper mám aj pár nepríjemných zážitkov. Raz sa mi pri vylovovaní pekného jalca popper zamotal do rukáva tak dokonale, že som ho dostal späť len s pomocou nožničiek. Na ruke mi ako spomienka zostalo pár škrabancov. To som netušil, že to bola len predohra.
Zanedlho ma čakala ďalšia nezabudnuteľná rybačka.
Bolene lovili neuveriteľným spôsobom. V malom nafukovacom člne som sa neustále točil a nahadzoval medzi ne. Stalo sa mi, že naraz zaútočili aj dva, ale žiaden sa netrafil. Akoby si popper chvostmi len tak prehadzovali, no poriadny záber neprichádzal. Konečne, krásny boleň, určite cez osemdesiat centimetrov vyštartoval za mojou nástrahou. Avšak tesne pri lodi ho predbehol, ani nie dvojkilový dorastenec a popper doslova pažravo zhltol. Pomaly som ho naviedol k lodi, aby som mu peánom opatrne vybral zradnú nástrahu. Mal to však veľmi hlboko, tak som ho musel zdvihnúť kúsok vyššie. Vtom sa nečakane zatrepal, vyšmykol z ruky a druhý trojháčik mi pevne uviazol v prostredníku. Boleň sa ďalej trepal a ja tuším s ním. Od bolesti som príliš nevnímal realitu, len som sa snažil dostať dolu na dno člna a boleňa upokojiť.
Nedal sa. Až teraz začal skutočne bojovať a ja s ním. Po nekonečných minútach som sa boleňa zbavil, ale trojháčik mi zostal pevne zapichnutý niekde v kosti prostredníka. Japonská kvalita sa nezaprie. Vzal som veľký peán, pevne pridržal a šklbol. Len to cmuklo, mňa oblial pot a chytila triaška. K doktorovi som našťastie nemusel, ale s lovom na popper som si dal načas pauzu.
No nie na dlho. Veď nečakané útoky boleňa na popper patria rozhodne k tým najsilnejším adrenalínovým zážitkom. Na popper preto netreba zabúdať, treba mu veriť. Rozhodne má svoje miesto medzi prívlačovými nástrahami, dokonca som už úspešne vyskúšal aj doma zhotovené strímrové poppery. Ale o tom až nabudúce...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
