Tých, ktorých už oslovilo plavenie sa na boate, možno ničím neprekvapia nasledujúce riadky. O love na stojatých vodách už tu niečo málo prebehlo, ale pred množstvom z vás stojí veľká výzva. Skúsiť si svoje zručnosti na rieke. Je jedno či na malej, veľkej, pomalej či prudkej, ale jednoducho na rieke. Ja osobne som dlho váhal a bál sa. Ale keď mi to išlo na lodi a kajaku, tak prečo nie s boatom?
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: AUGUST 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 70
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Sú to už skoro tri roky, keď som sa rozhodol, že musím skúsiť niečo iné. Dostali sa mi do ruky fotky Oliviera Portrata, ktorý na boate pravidelne splavuje rieky v Mongolsku a rýchlo som začal žiť svoj sen. Prvý najväčší problém, ktorý som riešil bolo, kde to vlastne vyskúšam? V mojom okolí mi prakticky zostala jediná možnosť, a to veľké Labe. Nikde inde v mojom okolí nemožno loviť z lode na toku.
Strávil som veľa času na google mapách a hľadal miesta, kde sa vôbec dostanem k vode. Hoci rieku pomerne dobre poznám, tak iba z brehu alebo z loďky. Na lodi som nikdy neriešil vzdialenosti a čas, ale teraz o tom bolo nutné vážne uvažovať. Na boate proste nejde v sekunde nahodiť niekoľko koní a byť o chvíľku o niekoľko kilometrov nižšie alebo vyššie.
Už v zime som si prešiel niektoré úseky, ktoré sa mi zdali pre boatovanie zaujímavé. Narazil som na niekoľko zásadných problémov. Prvý problém bol príchod k vode a zaparkovanie auta. Veľa ciest nie je ideálnych pre jazdu s osobákom, niektoré sú súkromné a iné na nevhodných miestach. Keď už som sa k rieke dostal, tak som zistil ďaleko najväčší problém. Ako sa vôbec dostať po vysokom brehu do vody a bezpečne nastúpiť...?
Ujasnil som si, čo by som chcel chytať
Ďalej som riešil akú veľkú vzdialenosť som schopný za určitý čas vlastne prejsť? Okamžite mi bolo jasné, že bez parťáka je celé snaženie na nič (aj keď som si to, samozrejme, skúsil aj osamote). Vydať sa na rieku bez druhého rybára je veľmi nebezpečné. Akýkoľvek problém sa bude ťažko riešiť. No a hlavne, bez dvoch áut, to prakticky nejde. Snáď len v miestach, kde voda nebude prudká a ja neprejdem vyložene ohromnú diaľku, ktorú by som nedokázal naspäť dôjsť pešo (vopred píšem, že som si to párkrát skúsil a pomerne rýchlo dostal rozum).
Nakoniec sa mi podarilo vybrať niekoľko lokalít, ktoré mi neboli neznáme. Vybral som príjazdové cesty, vjazdy a výjazdy v relatívne prijateľných vzdialenostiach. Cez zimu som vykonal aj výber vybavenia a ujasnil si, čo by som vlastne chcel chytať. Na čo mám a na čo jednoducho nie.
Pripravil som si vybavenie tak, aby som dokázal pokryť akúkoľvek situáciu a pritom nemusel ťahať hromadu vecí, nástrah a ťažkého vybavenia, ako na stojákoch, kde mi to je prakticky jedno. Vezmem to od jemného vybavenia. Na mne známych miestach sa často vyskytujú aj menšie ryby, ako sú ostrieže a jalce. Nie že by som sa na ne chcel vyložene orientovať. Poznám však partie, kde sa prakticky iná ryba nevyskytuje a je podľa mňa škoda zaháľať a len tak nečinne prejsť okolo rýb.
Moja voľba náčinia
Preto som si pripravil 180 cm dlhý prút Illex Ashura Stream Master, s ktorým dokážem univerzálne vodiť malé voblery, rotačky a aj gumky. Vlasec som na navijaku volil 0,12 mm, prípadne 0,14 mm a v zálohe som mal dokonca Nanofil 0,06 mm (neskôr som zistil, že bez problémov sa dá chytať 0,16-0,18 mm). Škatuľku som zásobil niekoľkými voblermi veľkosti 3,5-5,5 cm v prírodných i reflexných farbách, rotačky do veľkosti č.1 a niekoľkými hlavičkami 1-5 g pre menšie gumičky, ripprami a smáčikmi.
Druhý prútik bol jednodiel Pezon & Michel Specialist Pro 198 cm. Tu už som neváhal a nasadil šnúru Spider 0,17 mm. Uväzovanie nástrah riešim už len cez bezuzlové karabínky. Ich jednoduchosť a zároveň pevnosť je jedinečná. Tento prútik som si pripravil na veľké jalce, bolene, šťuky a prípadne aj na menšie sumčeky. Nástrahy sú teda tiež jasné. Voblery 6-12 cm v rôznych vyhotoveniach potápavosti, hmotnostiach a farbách. Väčšie rotačky do veľkosti č. 3 a pár gumených rybiek do 25 g. Osobne som očakával od tohto prúta najviac, čo sa tiež potvrdilo.
No a nedalo mi to a pripravil som si svoj obľúbený Pezon & Michel Bait Fish 14-70 g na veľké nástrahy. Na navijaku mám namotaný Spider 0,25 mm s nadväzcom 0,90 mm. Nástrah som vzal vždy len pár, ťažké gumy a veľké voblery. Sen o veľkom sumcovi na boate stále trvá, ale on príde.
Druhá šanca už nebola
Keď som už doladil všetko potrebné a konečne sa dostal k vode, tak som cítil, že srdce mám až v krku. Vliezol som na boat tesne po začatí prívlačovej sezóny. Voda ešte nebola najteplejšia a trochu chladila. Telu napumpovanému adrenalínom to vôbec nevadilo. Priznám sa, že na prvú jazdu som vyrazil sám. Nebol to dobrý nápad, ale našťastie sa nič nestalo a zvládol som to v pohode. Myslím si, že som si to nakoniec ani príliš neužil. Prekvapilo ma, akou silou a rýchlosťou som bol v prúdnici unášaný.
Nemohol som proti tomu príliš bojovať. Skôr som premýšľal, čo nabudúce musím vylepšiť. Nenajazdil som vtedy veľmi dlhú trasu. Dostal som sa ku brehu na vhodnom mieste a dokázal z neho bez väčších problémov vyliezť. Uff, tak toto bolo úplne iné ako som čakal. Pocit krásny, ale čakal som to jednoduchšie. Musel som dôjsť asi dva kilometre k autu. Už žiadna „sranda“. Tráva vysoká, žihľavy plno a dokonca slušná kukurica.
Ihneď mi bolo jasné, že ak pôjdem sám, tak jedine niekam nad hrádzu, kde to nebude ťahať a dokážem to utiahnuť nohami podstatne lepšie.
Takže aká bola skúsenosť z prvej plavby? Ako som už písal, pocit fantastický, ale všetko prebiehalo až príliš rýchlo. Našiel som iba pár miest, kde som sa dokázal celkom udržať. Inak som bol tlačený prúdom. Čo by mi ani tak nevadilo. Len som nestíhal dobre hádzať. Málo som predvídal, miesta som nemal zmapované. Prakticky bolo nutné sa do miesta trafiť hneď na prvý pokus, druhá šanca už nebola. Práca s prútom musela byť neskutočne pohotová. Dokonca aj pár rýb som chytil, ale pri zdolávaní som sa dostal zase o dosť metrov ďalej, takže som vynechal veľa ďalších pekných miest, teda aspoň z môjho pohľadu.
Takže, ako z toho von?
Tak takto to nabudúce nepôjde. Hovoril som si, že by som skúsil kotvu a trochu sa pribrzďoval, ale ovládanie kotvy je prakticky nemožné. Boat by bol otočený špicou v dobrom smere, ale podľa mňa by hrozilo možné prevrátenie, keby bol prúd príliš silný. Takže, ako z toho von? Jediná možnosť ísť rýchlejšie partie za nižšieho stavu vody a aj tak byť pripravený na rýchlu a energickú stíhačku.
Ďalšiu plavbu som už absolvoval radšej nad haťou a bolo to o poznanie jednoduchšie. Dokonca sa dalo aj vyjsť trochu proti vode. Avšak to nebolo účelom. Snažil som sa jazdiť za hranou kamenného násypu a prechytávať práve túto hranu a príbrežné porasty. Najzaujímavejší lov bol okolo leknových polí, previsnutých tráv a kríkov. Bolo tu poznať veľký rozdiel medzi lovom z brehu a z boatu. Ryby často brali po dopade nástrahy na hladinu, alebo priamo pri brehu. Ak by som prišiel po brehu, tak ich najskôr splaším.
Ale vrátim sa k lovu na rýchlejšom úseku rieky. Tieto partie ma totiž zaujímajú viac, ako pohodička medzi leknami. Nabudúce som sa už vybral s kamarátom a za nižšieho stavu vody. Na sile prúdu bolo poznať, že to bude o niečo jednoduchšie. Snažil som sa strážiť si pozíciu tak, aby som sa nedostal priamo do prúdnice a sklopenými plutvami dokonca dokázal rýchlosť veľmi znížiť. S nižším prietokom pribudlo miest, keď som sa dokázal udržať a prúd ma už nevyvážal na stred.
S nástrahou pracujem už od dopadu
Voda tiež bola podstatne živšia. Menšie voblery a rotačky slávili slušné úspechy. Základ bol však v dĺžke a presnosti hodu. Bolo nutné sa trafiť s určitým predstihom úplne presne do toho očakávaného stanovišťa ryby. Zábery vždy prichádzali po pár otočkách navijaka po dopade nástrahy. Na strede rieky bolo záberov veľmi málo. Podľa mňa to rovnako boli zábery rýb, ktoré nástrahu sledovali už od brehu. Rád sa hrám s nástrahami a zmeny smeru a vedenia nástrahy fungujú práve na tieto menej aktívne ryby. Som zvyknutý s nástrahou pracovať už od dopadu, čo je pri pohybe boatu trochu ťažšie, ale dá sa to čoskoro naučiť. Je nutné počítať s oblúkom vlasca, ktorý má najväčší vplyv na skoré ovládanie nástrahy. Musím si ho viac strážiť. Ak fúka vietor, tak je práca o to ťažšia, ale ešte zaujímavejšia.
Väčšina hodov je na pomerne veľkú vzdialenosť, preto som občas využil aj spomínaný Nanofil. Nahodenia smerujem za prekážky, ku kamennému násypu, k previsnutému porastu alebo k leknám. Je nutné očakávať pomerne tvrdý záver v niekoľkých málo metroch. O veľa rýb som prišiel pri zlom nastavení brzdy. Radšej nechávam brzdu viac utiahnutú a spolieham sa na akciu prúta. Dosť sa mi osvedčilo priplávať do pokojnejších miest za prekážkami, ktoré som už mal prehádzané. V pokojnejšom mieste sa dokážem lepšie udržať. Následne prehadzujem pobrežné úseky pod sebou. Rybám sa táto zmena smeru vo vláčení nástrahy často zapáči. Nemusia opúšťať úkryty a vyrážať za nástrahou na voľnejšiu, a teda nebezpečnejšiu vodu.
Čas na vode uteká veľmi rýchlo
Je však fakt, že záber a zdolávanie ryby miesto väčšinou úplne rozplaší a nemá teda zmysel sa tu dlho zdržiavať. Radšej opatrne prechádzam ďalej. Väčšinou čas na vode uteká veľmi rýchlo a nerád sa niekde zdržiavam príliš dlho. Sú však miesta, kde sa dá zdržať dlhšie bez obáv o vyplašenie obsádky. Takéto miesta prehadzujem všetkým možným a vo všetkých smeroch. V poslednom čase sa snažím skôr skúšať väčšie nástrahy, brúsiť dno a hľadať väčšie ryby. Nemám asi ešte poriadne šťastie. Pár väčších mi však už ukázalo, že sú pánmi hlbín a ja som ešte málo pripravený. Našťastie sa mi snáď nikdy nestalo, že by som odišiel bez úlovku. Som totiž spokojný aj s menšou rybou.
Tento rok som si predsa len skúsil lov pri ukotvení. Neuväzujem sa vo veľkom prúde. A len v mieste, kde mám možnosť loviť dlhší čas. Najčastejšie sa uväzujem k nejakému spadnutému stromu alebo konárom. Ak je voda pokojnejšia, tak nehrozí žiadne riziko prevrátenia. Aj keď je boat relatívne malé plavidlo, tak jeho stabilita je naozaj veľká. Ak takto môžeme v mieste zostať dlhšie, tak sa ryby rýchlo upokoja a sú schopné loviť priamo vedľa boatu, čo je neskutočný zážitok. Najviac ma takto školia bolene. Hladinové nástrahy sú pre ich lov úplne ideálne. Je to však len pre silné povahy, pretože počet záberov je percentuálne veľmi malý proti zaloveniam. Pre ich lov sú lepšie prúdnejšie partie; tam nemajú toľko času skúmať nástrahy, ale tam sa zase len tak s boatom neudržíme. Takže vyberte si...! Nezostáva nič iné, než byť dobre pripravený na každú situáciu.
K rybám som jednoducho bližšie
Ešte raz sa vrátim k lovu nad splavom. Podľa mňa to je krásna a pohodová rybačka. Myslím si, že si ju užije každý rybár. Rád sa motám blízko leknových polí a prekážok a chytám prakticky ako z brehu, iba s tým rozdielom, že som k rybám jednoducho bližšie. Zvlášť v lete býva okolo brehov, prekážok a rôznych porastov živo. Je tu dosť potravy a úkrytov pre všetky druhy rýb. Dajú sa tu spoľahlivo loviť jalce, šťuky a ostrieže. Občas sa ukáže aj sumec.
Dobré je aj tu striedať jemné vybavenie s tým ťažším a nebáť sa nástrahy ťahať aj skrz prekážky. Väčšinu uviaznutí možno ľahko dostať ponorením špičky, alebo vyslobodzovačom nástrah. Zakotvenie tu dostáva ďaleko väčší zmysel. Možno sa zdržať na príhodnom mieste podstatne dlhšie a prehádzať široké okolie. Je potrebné vyskúšať, či kotviť bližšie alebo ďalej od porastov a hrán v koryte. Niekedy to ryby chcú pozdĺž hrán a inokedy cez ne. Inokedy sú zalezené skoro v brehu.
Za najzábavnejší považujem lov ostriežov. Sú pri braní ochotné prísť až prakticky k plutvám, čo ma burcuje k ďalším nahodeniam. Ak sa do nich trafím, tak sa nikam neponáhľam a užívam si. Časom však každý kŕdeľ odíde a je dobré sa popustiť kúsok nižšie a hľadať ďalších pruhovaných. Veľmi športovou rybou je aj jalec hlavatý, ktorý dokáže slušne ponaťahovať. Z boatu je každá ryba po zábere väčšia ako po vylovení.
Lov z boatu na mori
Vlani som si splnil sen a vyrazil s boatom do Mongolska na rieku Selenge. Bohužiaľ, to nedopadlo príliš slávne. Zradila ma technika a dosť chladné počasie, takže sa kolegom na vodu so mnou príliš nechcelo. Nakoniec som sa na vodu pozrel asi trikrát a chytil si pár menších lenokov. Pri mojej prvej plavbe som však prišiel o veľmi veľkého tajmena, čo ma mrzí dodnes. V Mongolsku je nutné trochu viac upraviť kvalitu a pevnosť všetkého vybavenia, nič sa nesmie podceniť. Určite sa na Selenge raz zase vrátim a boatu budem venovať podstatne viac času a energie.
V závere by som chcel krátko spomenúť lov z boatu na mori. Vrelo odporúčam. Avšak iba za dodržiavania určitých pravidiel. Bol som v strednom Nórsku koncom apríla. Voda je v tom čase veľmi studená, takže to nie je pre nepripravených. Niečo iné to je v lete, ale na jar je nutné kvalitné teplé oblečenie.
Nikdy by som sa na more nepustil sám. Vždy som mal za chrbtom kamarátov na lodi, ktorí by mi pri problémoch dokázali veľmi rýchlo pomôcť. Problém môže nastať hlavne prerazením o ostré kamene okolo brehu alebo nástrahou. Najväčším problémom je morský prúd, teda v tých otvorenejších častiach, v skrytých fjordoch taký problém úplne nehrozí. Ten sa na boate nedá utiahnuť. V kajaku taký problém nie je. Lenže to je jednoducho niečo iné.
Tá sloboda je až omračujúca
Keď ma prvýkrát vysadili s boatom na šírom mori a ja som zistil, že je podo mnou slušná hĺbka, tak som bol s adrenalínom dosť hore. A všetko umocnil prvý záber tresky. Neskutočná záležitosť. Treska okolo 60 cm dokáže slušne ťahať a zrazu sú všetky obavy preč. Chytám ryby v mori, okolo len loď s kamarátmi a nikto iný, tá sloboda je až omračujúca. Práve sa mi trochu zacnelo, asi budúci rok zasa vyrazím. Vybavenie nie je nutné príliš dopĺňať, prakticky chytám všetko ako pri strednej a ťažšej prívlači u nás. Lovím hlavne na gumové nástrahy s rôzne ťažkou záťažou a dodržiavam trend kratších prútov.
V predošlých riadkoch som vás možno trochu strašil, ale ja som asi taký. Vždy si hovorím, že je lepšie myslieť na ťažkosti, ktoré môžu prísť a naučiť sa ich predvídať. Pri prípadnom probléme potom nezmätkovať a vyriešiť ho s chladnou hlavou. Na mori mi začal rýchlo unikať jeden plavák, ale čoskoro som zistil, že to zvládnem aj s poloprázdnym boatom a chytal v pokoji ďalej. Nebojte sa prúdu, nie je dôvod. Skúste to, stojí to za to ...
Rada:
Asi som ju mal uviesť hneď na začiatku. Je nutné si uvedomiť, že na veľkých riekach sa pohybujeme v plavebnej dráhe lodí. Nikdy sa nepúšťam príliš ďaleko od brehu, mohlo by mi to byť osudné.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
