Blíži sa termín viac ako rok plánovanej výpravy za kaprami a prípravy sú v plnom prúde. Počasie je krásne letné a guľôčky sa ideálne sušia v tieni stromov. Všetko nasvedčuje tomu, že pôjde o jednu z ideálnych výprav, spojených s decentnou oslavou mojich tridsiatych narodenín.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 38
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Pred balením a odjazdom stačí len odbehnúť pre brata Jara na letisko a doplniť zásoby jedla na 8 dní. Balenie a prípravy sú o to iné, že Jaro prvýkrát s vlastnou výbavou vyráža so mnou na ryby. Čo čert nechcel, z rádia sa dozvedáme, že v nasledujúcich dňoch sa má dostaviť studený front so silným vetrom a prívalovými dažďami. Hovorím si „toto snáď nie je možné“ už takmer tri týždne nespadla ani kvapka. Bohužiaľ, predpoveď vyšla a už pri balení sme dostali prvú slušnú spŕšku. Nevadí, všetko je pripravene tip-top a počasie nám predsa nemôže prekaziť plány.
Hladina sa „nezmestila do kože“
Presne na čas sa dostavil aj kamarát Filip a konečne plní elánu vyrážame na dlhú, takmer 400 km cestu. Celou trasou nás sprevádzajú dažďové kvapky. Podvečer sme na mieste, domáci nás srdečne vítajú a odprevádzajú priamo na miesto, kde strávime ďalších pár dní. Po príchode na miesto nás prekvapuje pekná a čista príroda, a hlavne veľký „kus vody“ pred nami na viac ako 120 ha jazere. Okamžite začíname s rozbaľovaním a stavaním bivakov, no začínajú prvé nepríjemnosti. Rozfúkal sa silný vietor a prvé dažďové kvapky dorazili za nami, čo nám dáva jasne najavo, že s autami sa musíme odtiaľ čo najrýchlejšie dostať preč. Najbližšie miesto, kde sme mohli nechať auto pod dozorom je vzdialené 3 km. Nič iné nám však nezostáva ak nechceme riskovať poškodenie áut pri vyťahovaní traktormi.
Ďalšie nepríjemné prekvapenie nás čakalo po príchode naspäť k bivakom. Vietor natoľko roztancoval hladinu, že sa „nezmestila do kože“ a doslova začala oblizovať bivaky. Už postavené bivaky sme museli poposúvať ďalej od vody. Keď sme konečne všetko na novo zariadili, bola už hlboká noc a opustili nás aj sily. Zmordovaní do úmoru, už len zaliezame do spacákov a naťahujeme budíky na ráno na štvrtú. Nestihli sme oka zažmúriť a už je ráno. Našťastie sa počasie umúdrilo a zazreli sme krásnu scenériu vychádzajúceho slnka nad pokojnou hladinou, rovnou ako sklo.
Rýchlo vyrážame na vodu s bójkami a rozvoniavajúcim krmivom. Po hodnej chvíli 250 m od brehu v monotónnom profile bahnistého dna s priemernou hĺbkou 2 m nachádzam 2,5 m hlbokú jamu s tvrdým dnom. Neváham ju označiť bójkou a rozkŕmiť vopred pripravenou zmesou čerstvých 20-24 mm boilies Devil Krill a Kill Krill peliet, preliate hustým Liquid Krillom. Druhú bójku dávam približne 150 m od brehu, do spomínaného bahna v hĺbke 1,8 m a prikrmujem 20 mm boilies Krill Berry.
O bójku s Devilom sa s Jarom bratsky delíme a po chvíli sa k bójke kladú dve montáže, zhotovene zo šnúrky Korda Ntrap 25 lb a háčika Carp r Us Nailer ATS č. 6, predĺžené Mouthsnagger Shorty. K tejto montáži za ideálne považujem 2x20 mm boilies Devil Krill, vzdialený od háčika až 4 cm, doplnený malou PVA pančuchou, čo sa neskôr ukázalo za neprekonateľnú „chytaciu mašinku“, ktorá vždy a bezpečne sedela.
Prvé očakávané „pip“
V poslednej dobe sa mi táto kombinácia neskutočne osvedčila a neváhal som ju vyskúšať aj na ostatných prútoch s použitím vypínacích klipov a 135 g olovom. Do PVA som dal drvené boilies Devil Krill a method mix Kill Krill. Pred lovom som ich prelial Liquid Krillom. Do dvoch hodín od položenia montáží sa nič zvláštneho nedialo, až na Filpov prút. Prišlo prvé očakávané „pip“ a po ňom padáčik. Bohužiaľ, súboj sa skončil po krátkej chvíli a ryba sa vypla.
O pár minút neskôr sa dostavil jemný padáčik na Jarov prút z bójky s Devilom. Od prvej chvíli bolo jasné, že pôjde o veľmi hodnotného bojovného súpera, ktorý dokonale preskúšal bratov nový výstroj a zručnosti. Po bezproblémovom zdolaní sa ukázal krásny zdravý lysec s hmotnosťou niečo cez 14 kg. Za necelú hodinu na rovnaký prút opäť rovnaký jemný padák a ďalšia ryba cez 12 kg. Hneď z príchodu nám brat „vytrel kocúra“. Zjavne boli ryby pri chuti a pekne reagovali na kŕmnom mieste na predložené maškrty. Nebudem dopodrobna rozpisovať každý záber, každú rybu, ale pochytali sme mnoho krásnych kaprov v rozmedzí od 8 do takmer 15 kg.
Netušili sme, čo nás čaká
Neskôr sme presunuli všetky moje aj bratove montáže k spoločnej bójke s Devilom a každé ráno a večer, pokiaľ to bolo možné, sme prihodili 1 kg 20 mm boilies, ale už bez peliet. Zdalo sa, že predsa sa počasie umúdri a podarí sa nám aj pekne zachytať a užiť si spoločnú rybačku. Bolo by to až príliš ideálne, keby sme sa z rádia nedozvedeli krutú správu, že front to myslí vážne a nesie so sebou prudký vietor, dosahujúci silu orkánu a ochladenie o 10 stupňov, na čo boli vydané 3 výstrahy a dve z nich až druhého stupňa.
Mal som v pláne predtým spraviť aspoň 40 cm drevené doplňujúce kolíky k bivaku do zeme, ale rozhodli sme sa poprevážať predvečer skôr prúty a netušili sme, čo nás čaká. Zablúdený cca 6 kg kapor s cudzou montážou, 100 g olovom a minimálne 150 m vlascom sa zachytil o našu spoločnú bójku a dokonale priviazal dve montáže k bójke, do ktorých sa zachytili, aj ďalšie dve montáže. Rozpletanie nás pripravilo o pekných pár hodín lovu.
Pekné počasie nám vydržalo do ďalšieho dňa a dorazil obávaný front. Nastala nočná mora. Hneď zrána som spravil pre istotu pár tých drevených kolov a poriadne zaistil bivak pred vetrom. Začala sa streda, deň mojich narodenín a ako darček som dostal naozaj silný dážď a vietor, ktorý tvoril na vode takmer metrové vlny, čo nám úplne znemožnilo rybačku. Ako bonus o pol druhej v noci aj domotanie všetkých 6 prútov nejakým nezodpovedne priviazaným člnom, čo niekomu odfúklo. Aby sa nám nemálilo, pri záchrane prútov sme dostali peknú nočnú spŕšku nielen od dažďa ale aj od vĺn narážajúcich na breh. Čo viac sme si mohli želať?! Ani pri niekoľkých pokusoch sa nám nedarilo dostať z vody ani jednu montáž. Bolo nám ľúto odrezať vyvezené montáže na 250 m a pokračovať v love aspoň „na dohod“.
Dych vyrážajúci výkrik: „HEEELP“
Nezostalo nám nič iné, ako zaliezť do bivakov a čakať aspoň nech sa dá ísť na vodu vyslobodiť montáže. Vyčíňanie neustávalo ani do poobedných hodín a v bivaku sa z pevnej podlahy stala plávajúca. Čas sme si krátili kartovými hrami a popíjaním whisky, až sme začuli dych vyrážajúci výkrik „HEEELP“.
Okamžite sme vybehli z bivaku a obzreli sa okolo seba odkiaľ to išlo, až sa nám naskytol mrazivý pohľad na vodu, v ktorej sme zazreli prevrátený laminátový čln v obrovských vlnách. Ani sekundu sme neváhali a skočili do našich člnov v ústrety chalanom bez pomyslenia na to, čo sa nám môže stať. Mali sme čo robiť, aby sme sa k nim dostali. Našťastie sa udržali sčasti potopeného člna, kým sme prišli a podarilo sa nám ich bezpečne dopraviť až na breh. Boli obaja na smrť vystrašení. Pri pohľade na broďáky a čižmy plné vody, čo mali na sebe, mi až prešiel mráz po chrbte. Do dnešného dňa pri pomyslení na túto chvíľu mi nabieha husia koža, čo sa im, ale aj nám mohlo stať.
Prečkali sme to
Našťastie všetko dobre dopadlo a zo stroskotancov sa stali dobrí kamaráti, s ktorými sme v kontakte dodnes. Po adrenalínovom zážitku sme mohli ďalej čakať nečinne na zlepšenie počasia. To prišlo až v sobotu a celé tri dni sme bezmocne pozerali na obrovské vlny z bivakov. Silný vietor znemožňoval aj úplne banálne veci, ako vykonanie malej potreby alebo sprchovanie kempingovou sprchou. Pri akýchkoľvek zúfalých pokusoch dostať sa na vodu, vždy zvíťazil zdravý rozum a neriskovali sme to.
Čakali a spali sme doslova na ihlách, kedy nám odfúkne bivaky, alebo spadne na nás nejaký konár, ako sa to stalo u vedľajších susedov, keď tesne vedľa karavanu spadol veľký strom. Často nás v noci zobudila rana na dvere bivaku, akoby na ne niekto vylial vedro vody, ale bola to len ďalšia veľká vlna, čo narazila na breh a vyfrkla na bivak 4 m od brehu. Filipovi sa dovolenka končila v piatok, ale nemalo to význam preňho nečinne sedieť v bivaku a ukončil trápenie vo štvrtok. Veľmi sme rozmýšľali, či to nevzdáme aj my, ale prečkali sme to. Sobota už našťastie bola pokojnejšia a dalo sa s ťažkosťami ísť aj na vodu. Podarilo sa nám vyslobodiť montáže, čo bolo hlavné, aj keď sme prišli o stovky metrov silonu a mohli sme chytať konečne ďalej. Po troch dňoch nečinnosti ostali lovné miesta hluché a mohlo sa to začať opäť všetko odznovu.
Ostalo nám vlastne už len jedno lovné miesto, lebo jedna bójka búrku nezvládla a lovné miesto s bójkou ostalo navždy stratené. Nezostávalo nám už veľa času na zázraky a za posledných 24 hodín sa nám podarilo chytiť pár kaprov okolo 10 kg. Prišla nedeľa, deň odchodu a prvýkrát sme zazreli aj slnečné lúče po 7 dňoch.
Obrovské sklamanie a frustrácia z presného načasovania počasia, nás prinútili na odvetu na tejto vode, na ktorú sa už tešíme opäť o rok. Cesta domov bola plná sklamania, ale zároveň aj pocitu úľavy, že sa nám, ale aj výbave, nič vážne nestalo. Pri pohľade na obrovskú spúšť, čo počasie napáchalo na domoch, stromoch, ale aj autách či cestách, sme mohli byť radi, že sme prišli len o pár dní rybačky a nie o niečo viac.
Aj takéto rybačky sa raz za čas musia absolvovať, aj keď nie sú prijemné, aby si človek zobral určité ponaučenia a získal nové skúsenosti či priateľstvá. Táto rybačka nevyšla zďaleka podľa predstáv, ale opäť sa tešíme na ďalšiu spoločnú rybačku, aj keď si Jaro s novým výstrojom zažil doslova „krst ohňom“.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
