Mám rád cielený lov pleskáčov. Nie je až také jednoduché dostať tieto pomerne vrtkavé ryby na háčik. Občas sa ich doslova nevieme zbaviť, a inokedy márne čakáme na ich záber. Uznávam rybárov, ktorí dokážu pleskáče loviť pravidelne. Teraz nemám na mysli pleskáče akejkoľvek veľkosti, ale tie bronzové „lopaty“ 50+ cm. Zdolávanie takejto ryby v prúde je doslova pasia.
info
Kategória: Feeder
Vyšiel v čísle: AUGUST 2014
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Z hlbokého spánku ma vyrušil nekompromisný zvuk budíka. Spočiatku som nevedel čo sa deje, veď vonku je ešte tma, do práce dnes nemusím, ale postupne sa mi začalo vyjasnievať. Idem predsa na ryby. Ťažko, preťažko sa mi vstávalo a keby som nebol dohodnutý s kamošmi, asi by som sa otočil na druhý bok a pokračoval v prerušenom spánku. Lenže dohoda je dohoda a aj keď sa mi dobre leží, musím vstávať.
Veci som si prichystal už večer, časť už bola naložená v aute, takže príprava je blesková. Ranná hygiena, potom káva na otvorenie očí, niečo na zahryznutie a môžeme sa vybrať na ne. Ešte nesmiem zabudnúť na kostniaky v chladničke, lebo bez nich by som veľa vody nenamútil a cestou sa zastavím v pivnici po krmivo, ktoré som si pripravil už večer, nech do rána „dozreje“.
Príprava loviska
Z domu som vyrazil pár minút po štvrtej a pomaly už svitalo. Cesty boli pomerne prázdne, takže tých 10 km mi ubehlo raz, dva. Na breh Dunaja, na naše obľúbené miesto, som dorazil ako prvý. Pomaly som začal z auta nosiť veci na „svoj flek“ a po očku som sledoval vodu, či na nej nie je dajaký pohyb. Okrem jednej mreny za hranicou „dostrelu“ sa nič neukázalo. Nevadí. Hádam to nebude až také zlé. Nacvičenými pohybmi som o krátku chvíľu mal pripravené kreslo, stojan na udicu som, ako vždy, musel obstavať kameňmi, nech je stabilné a mohol som sa pustiť do skladania udice. Nakoľko si ju vždy nanovo viažem, trvá mi to o pár minút dlhšie, ale to mi vôbec nevadí.
Celá príprava mi nezabrala ani pol hodiny a už som začal nahadzovať. Najprv len s prázdnym košíkom, aby som zistil, koľko gramový dnes budem potrebovať: 60 g bolo tak akurát. Prázdny zo dva razy podskočil a zostal stáť. Keď ho naplním krmivom, bude tam sedieť ako prikovaný a práve o to mi ide. Vzdialenosť som mal na navijaku zaklipovanú už od minulej vychádzky, takže mi odpadlo prácne hľadanie hrany na konci plytčiny. Síce viem kde sa nachádza a po pár nahodení by som ju určite našiel, ale takto to je jednoduchšie. A keďže každý z nás si vždy sadá na to isté miesto, tak už máme prehľad o takmer každej prekážke na dne, hoci pri Dunaji človek nikdy nevie. Stačí jedna väčšia voda a o prekvapenie je postarané. Dno sa môže zmeniť na nepoznanie.
Ani náznak po aktivite rýb
Po dokončení všetkých týchto nevyhnutných vecí pred lovom môžem nabiť košík, nastražiť pár kostniakov na háčik a poďho na ne. Nahodil som pár košíkov ako úvodné kŕmenie a potom už na ostro prvý, druhý, tretí košík a odozva žiadna. Ani náznak po aktivite rýb. Práve v tomto čase prichádza kamarát a vyzvedá sa ako to ide.
Je pár minút po piatej a spoza obzoru sa stále viac snaží vykuknúť žeravá slnečná guľa. To je akoby impulz pre ryby a o chvíľu už podoberám prvého dunajského „lopaťáka“. Zaujímavé na celom je, že som záber ani neregistroval, chcel som len prehodiť a na druhom konci to začalo na pleskáča typicky pošklbávať. V tom okamihu mi je jasné, že dnes to nebude jednoduché. Zábery budú veľmi jemné a takmer nečitateľné. Stalo sa to už neraz, ale našťastie sme si s tým zakaždým vedeli poradiť.
Koniec koncov, podobné to bolo aj naposledy čo sme tu boli. Už vtedy sme siahli po tenších nadväzcoch a malých háčikoch. Teraz nám asi neostáva iné, len v tom pokračovať. Na 0,12 - ku vlasec nadväzujem háčik č. 14, naň pribudli tri kostniaky a putovalo to za hranu na dne. Prečo práve za hranu? Prečo si komplikujeme život práve lovom za hranou? Odpoveď je jednoduchá. Lebo ryby sa tam cítia bezpečne a nechce sa im toto, pre ne bezpečné miesto opustiť, aj keď sa im snažíme ponúknuť všakovaké dobroty.
Krmivo aspoň v jednom páse
Nevýhodou tohto miesta je, že sa hrana nachádza dosť ďaleko od brehu (vyše 60 m) a na takú vzdialenosť je dosť problematické presne nahadzovať. Aj kvôli tomu sem chodí málo rybárov. Zavše sa nájde niekto, kto pokúša osud a snaží sa dačo uloviť aj v tej relatívne plytkej vode bližšie ku brehu, ale väčšinou to nie je o „lopaťákoch“, ale o menších rybách.
Vravím plytko, 1,5 m je na Dunaj na tomto úseku toku nezvykle málo a takáto hĺbka je na celom cca 60 m širokom páse popri brehu a aj prúdenie vody je relatívne pomalé. Je tu akási tíšina. Až tam vzadu sa dno lomí a klesá do väčších hĺbok. Je to vlastne kúsok od prúdnice a na tomto rozhraní sa ryba väčšinou zdržuje, alebo sa aspoň po tomto úseku presúva z miesta na miesto. Prípadne tam aj odpočíva a ak nájde dajakú dobrotu „pod zub“, tak sa tam na chvíľu zastaví a je len na nás, či sa nám ju podarí presvedčiť, aby vzala aj háčik ukrytý medzi nastraženými kostniakmi, prípadne v inej nástrahe.
Počas takejto, priznajme dosť namáhavej rybačky, si dosýta potrénujeme ďaleké hody a s pribúdajúcim počtom nahodení by sa teoreticky mala dostaviť aj potrebná presnosť. Lenže to nie je také jednoznačné. Po čase prichádza únava a hody sa zas „roztrasú“ a začne nám to lietať raz tu, raz tam. Ak máme na cievke zaklipovaný vlasec a košík sa nám zakaždým podarí vyhodiť až po klip, je to relatívne dobré. Nemáme síce krmivo na jednom mieste, ale je aspoň v jednom páse.
Dajte si prestávku
Horšie je, ak sa naše hody začnú občas skracovať. Vtedy je najlepšie si na chvíľu odpočinúť, hodiť reč s kamarátmi a po chvíli môžeme pokračovať. Nemá význam porozhadzovať krmivo kade tade, stačí ak sa nám o to postarajú okoloidúce lode. Podstatné je, aby sme krmivo dávkovali pravidelne v nie v príliš dlhých intervaloch. Dunaj je totiž dosť hladná voda s množstvom šupinatých hladošov a ak ich chceme na lovnom mieste udržať, musíme takmer stále prehadzovať. Inak je to hra na náhodu.
Ako zistíme, že sme už za hranou? Znie to čudne, ale je to jednoduché. Košík po dopade na dno zopár razy poskočí a zostane stáť na jednom mieste, aj keď použijeme menší košík ako by sme za iných podmienok v takom istom prúde použili. Košík je totiž opretý o hranu a prúd ho nedokáže cez ňu potiahnuť.
Pri vyťahovaní košíka sa nám zdá, ako keby sa zopárkrát zachytil o niečo na dne. To sú väčšinou veľké kamene na hrane, za ktorou sa snažíme loviť a o ne sa košík doslova otĺka. Pár hodín používania košíka na takomto mieste ho poriadne poznačí. Po skončení lovu vyzerá akoby ho požulo dajaké čudo žijúce pod hladinou. Je celý zdeformovaný a potlčený a „zrelý“ akurát tak na vyhodenie.
Treba len skúšaťa nebáť sa
Keďže neustále poťahujeme košík medzi kameňmi, musíme používať šokovku z pevnej, oderu vzdornej spletanej šnúry. Je to nutnosť, inak by sme každú chvíľ trhali, lebo monofilný vlasec sa veľmi ľahko poškodí o ostré hrany kameňa. Inak šokovka nám umožní viac sa oprieť do prúta počas nahadzovania, veď sa snažíme dostať košík dosť, pre niekoho až nepredstaviteľne, ďaleko.
Pochopiteľne, musíme vedieť čo si môžeme so svojím prútom dovoliť, ale na to časom každý príde. Treba len skúšať a nebáť sa toho. Samozrejme, dôležitá je aj samotná technika nahadzovania. Ak máme dobrú techniku hádzania, neunavíme sa tak skoro a aj nám to lepšie „lieta“. Ťažko je tu opísať správny spôsob nahadzovania, nestačilo by mi na to niekoľko odsekov a neviem, či by som to opísal dosť zrozumiteľne, preto to radšej nebudem rozpitvávať. Priznám sa, že ja sám som sa musel postupne prepracovať ku správnej technike a občas s ňou mám ešte stále problém. Spočiatku som musel pri každom nahadzovaní vstať, aby som vôbec dohodil. Dnes tú vzdialenosť hádžem po sediačky a je to len natrénovaním techniky hádzania.
Občas je v jednoduchosti sila
Na dopoludňajšiu feedrovačku na Dunaji si zvyknem namiešať 2 kg suchej zmesi, z ktorej po správnom navlhčení vznikne cca 6 - 7 l hotového krmiva a ak pridáme hlinu, tak aj viac, plus aspoň pol litra živej zložky (to je minimálne množstvo, lepšie je viac). Toto všetko sa snažím dostať do vody len košíkom, čo prestavuje celkom slušný počet nahodení. Do krmiva pre pleskáče nezabudneme pridať trochu melasy. Ja na takéto množstvo krmiva dávam tak 2 dl, občas aj viac. Je to dobrá súčasť do krmiva, ktorá mu dodá zaujímavú arómu, zároveň od nej trochu stmavne, pridá mu sladkú chuť a pleskáče veru sladké ľúbia.
Už len takto pripravené krmivo môžeme bez dodatočných alchymistických úprav použiť a bude fungovať. Občas je v jednoduchosti sila. Ak totiž preženieme množstvo posilňovača, môže sa stať, že sa ryba bude zdržovať o hodný kus ďalej, lebo jej bude tá silná aróma vadiť. Nejeden už na to doplatil, keď sa snažil krmivo „vylepšiť“. Podstatne lepšie je zainvestovať do kúpy väčšieho množstva živej nástrahy, ako do dajakého ospevovaného posilňovača, s ktorým môžeme všetko pokaziť. Ak dám na takej vode ako je Dunaj viac živej zložky, s tým nič nepokazím, skôr získam a zároveň dlhšie udržím rybu na jednom mieste, a práve o to nám ide.
Vypomôžeme si polystyrénom
Systém používam veľmi jednoduchý – obyčajný priebežný s feeder gumou, na ktorú naviažem cca 50 cm dlhý nadväzec, na konci ktorého je zväčša malý háčik. Na Dunaji väčšinou používam háčiky vo veľkosti č. 8, ale keď treba, ako aj tentoraz, tak siahnem aj po menších, napr. č. 12, 14 a ak nestačí, ešte menších.
Veľkosť háčika prispôsobujem veľkosti nástrahy. Na takú osmičku v pohode navlečiem 5 – 8 kostniakov, ktoré svojím pohybom predstavujú neodolateľné „sústo“ pre väčšinu rýb. Na 14-ku dávam 2 – 5 kostniakov, podľa aktivity rýb. Sú však chvíle, keď sa rybám veľká nástraha z dajakého dôvodu nepozdáva a uprednostňujú zber jednotlivých kostniakov roztrúsených po dne.
Občas zbierajú len tie, ktoré sa dvihnú odo dna keď „vyfúknu“ prúd vody do krmiva na dne. Ak v takom prípade používame veľké nástrahy, napr. háčik s 5 a viac kostniakmi, tak ten sa zo dna nedvihne a ryby ho ignorujú, aj keď sa doslova lákavo mrví. Je totiž príliš ťažký na to, aby ho prúd rybou „vyfúknutej“ vody čo i len na pár cm podvihol. Preto zvyknem používať háčiky z tenkého, ale pevného drôtu, lebo sú ľahučké. Mnohí im neveria, lebo vyzerajú veľmi krehko, ale vydržia toho naozaj veľa. Priznám sa, že spočiatku som im tiež veľmi nedôveroval, ale dnes už iné takmer ani nepoužívam.
Niekedy si zvyknem pomôcť kúskom polystyrénovej guľôčky, ktorá moju nástrahu odľahčí. Zvykne mi na to poslúžiť tvrdší a pevnejší polystyrén, lebo lepšie drží na háčiku a je aj jednoduchšie z neho strihať. Obyčajne prestrihnem guľôčku na polovicu a tú navlečiem na háčik. Dobré je ju prilepiť sekundovým lepidlom na ramienko, ale s tým sa nezdržujem. Potom na háčik navlečiem pár kostniakov a vyskúšam rýchlosť klesania háčika ku dnu. Postupným ustrihávaním krajov polystyrénu sa snažím nástrahu vyvážiť tak, aby pomaly klesala ku dnu. To nám dáva nádej, že ak ryba „fúkne“ do krmiva, tak sa podvihne aj náš háčik a ryba ho s dôverou zoberie.
Niekedy to vyjde, inokedy nie
Príprava takejto nástrahy je trochu zdĺhavá, ale keď nič nechce fungovať, treba skúsiť aj toto. Väčšinou to zaberie. S pevnosťou nadväzca to tiež nemusíme preháňať. Ak sa snažíme o pleskáče, úplne bude postačovať 0,12-ka vlasec, najlepšie dajaký nadväzcový. Toto je vec, na ktorej sa neoplatí šetriť. Sú to vlasce vyvíjané presne na tento účel a aj takýto tenký vlasec by mal udržať veľkú „lopatu“. Pleskáč nebojuje dajako urputne o svoj život, ale silný prúd mu hodne pomáha.
Občas naviažem aj ultra tenké šnúrky (0,04 mm), ale tie tiež nefungujú vždy. Iné je, ak sa nám na krmivo dostavia aj mreny, ktoré si občas z prúdu odskočia na prieskum hrany a potom je tam hodne veselo. Záber, jazda, utrhnutý vlasec a takto sa to opakuje dookola. Zavše sa dajakú podarí zdolať, ale na to už 0,12-ka vlasec väčšinou nestačí. Treba pritvrdiť, ale tým sa aj väčšinou zmenší počet záberov. No vidina súboja s peknou mrenou mnohých presvedčí, že sa oplatí chvíľu nečinne čakať.
Zaujímavé je, že za takýmito hranami sa na Dunaji lovia väčšinou pleskáče a ostatné druhy rýb sa „pripletú“ len sem-tam. Niekedy však môžeme na pleskáča čakať doslova hodiny a neulovíme žiadneho, len iné druhy rýb, napríklad nosále, jalce tmavé, alebo mreny a niekedy nám na háčiku skončí aj pekná plotica lesklá. Leto je však obdobím roka, keď sa na veľké pleskáče oplatí vsadiť. Sú pri chuti a celkom spoľahlivo prijímajú nami ponúkané dobroty. Ak by niekto čakal, že príde, nahodí a nebude stíhať ťahať ryby z vody, ten sa mýli.
Ako som už spomenul, veľký pleskáč je doslova vrtkavá ryba a aj keď sa nám občas dajaký na hladine ukáže, nemusí nám vôbec zabrať. V takých chvíľach skúšame všetko možné, aj nemožné, len aby sa nejaký zmýlil a vzal aj našu nástrahu. Niekedy to vyjde, inokedy nám ryby ukážu dlhý nos.
Aj vrtule lodí nám môžu pomôcť
Ryby sa presúvajú z miesta na miesto a hoci sa snažíme do vody dostať dostatok krmiva so živým doplnkom, nemáme ani len potuchy, koľko rýb sa naraz pustí zbierať nami ponúkanú návnadu. Môže sa stať, že aj keď prehadzujeme každé dve, tri minúty, nestačíme doplniť dostatok krmiva na to, aby sme rybu udržali na mieste, lebo prídu v takom množstve, že ho majú vyzbierané za pár minút a idú ďalej.
Časť krmiva však zapadne medzi kamene na dne a ryby sa ku nemu nedostanú. Vtedy sú dobrým pomocníkom lode, ktoré rozvíria vodu a s ňou aj naše na dne ležiace krmivo. Takmer vždy po preplávaní väčšej lode príde očakávaný záber. Pravda, časť krmiva sa tým doslova spláchne, ale keď neprestaneme intenzívne prehadzovať, tak o krátky čas ho dokážeme nahradiť novým, voňavým a ryby sa zas na chvíľu zastavia, čo sa prejaví zábermi. Prídu dva, tri zábery, ktoré keď nevyužijeme, môžeme čakať aj pol hodiny, alebo aj dlhšie na ďalší, alebo kým neprejde ďalšia loď. Najdôležitejšie je neustále prehadzovať, inak sa záberu nemusíme dočkať vôbec.
Aj táto vychádzka potvrdila, že pravidelné prehadzovanie, a tým aj neustále doplňovanie návnady na jedno miesto, môže priniesť očakávaný výsledok. Zábery prichádzali sporadicky, vo vlnách a prejavovali sa jemným pohybom špičky, ale zdolané ryby stáli za to. Za doobedie sa mi podarilo zdolať 9 pekných „lopaťákov“ a dvoch dorastencov. Už teraz sa teším na ďalšiu vychádzku, ale kedy to bude, je vo hviezdach. Určite sa budem snažiť dostať sa tam čo najskôr, aby som sa mohol znovu popasovať s dunajskými „lopaťákmi“.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
