Prudký kopanec do prúta a zvuk priškrtenej brzdy. Nestíham ani len priseknúť a v momente zapájam do zdolávania bojovú brzdu. Silné výpady na opačnej strane dávajú tušiť ďalšieho pekného ostrieža. Boj postupne slabne. Dovíjam posledné metre vlasca a pod loďou sa zjavuje masívne pruhované telo. Je dobojované!
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: AUGUST 2014
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 62
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Veľký ostriež si líha na bok a to je pre mňa znamenie, že ho už môžem bezpečne vyloviť. Stačí jeden správny ťah a ryba leží na podložke. Rýchlo ho odopínam a meriam. Krásnych 41 centimetrov a určite niečo cez kilo. Nádherná ryba, ktorá mi bola rovnocenným protivníkom. Ešte jedna fotka na rozlúčku a dostáva slobodu.
VEĽKÉ OSTRIEŽE
Veľké ostrieže sú spravidla samotárske. Sem-tam ich dokážeme zazrieť v drobnej skupinke viacerých jedincov, no vždy ide o približne rovnako veľké ostrieže. Ani sama skupinka na love nepozostáva z viac, ako troch, maximálne štyroch takýchto ostriežov. Určite by som nevsadil na to, že sa jedného dňa zjavia pri brehu v kŕdli hlučne loviacich ostriežích dorastencov. Tieto ostrieže patria do úplne inej kategórie. Už len vypátrať, kde sa veľký ostriež zdržiava, je hotová veda. Nedá sa presne predpovedať, kde je práve teraz na love, alebo kedy udrie.
Možností, ako dostať pekného ostrieža na háčik, nie je veľa, ani neexistuje presný recept, podľa čoho sa dá riadiť za každých okolností. Sú však určité okolnosti, od ktorých sa dá aspoň ako-tak odraziť. Každá ryba má totiž svoje špecifické návyky. Má ich už vštepené odkedy pláva v húfe medzi poterom a drží sa ich po celý život. Kapry majú svoje zvyky, sumce tiež a výnimkou nebudú ani ostrieže. Stačí aby sa čo i len trochu odchýlili od svojich návykov a stávajú sa podstatne ľahšie uloviteľnými.
NERES RÝB – RAJ OSTRIEŽOV
Prvou vecou, ktorá nás výrazne posunie vpred pri love, je výber vhodného miesta. Možno je to už otrepaná veta v rybárskych časopisoch, ale je to tak. Bez vhodného loviska prakticky ani nevieme lepšiu rybu uloviť. Vhodné miesto je však taký široký pojem, že pri jeho výbere si musíme všímať všetky prirodzené faktory, ale aj špecifiká pre danú vodu.
Z mojich pozorovaní som si všimol, že väčší ostriež je v určitom období stanovištná ryba. Určite že nie až tak, ako hlavátka, či šťuka, ale je. Ak mu miestečko poskytuje dostatok potravy aj úkrytov, nemá prečo „sťahovať sa“ z miesta na miesto. Zvlášť zaujímavým faktorom je neres bielych rýb, ktoré patria do jedálnička ostriežov. Ide hlavne o plotice a belice, ktorých neres je sprevádzaný veľmi vysokou koncentráciou rybiek doslova v jednom bode. Niekde je dokonca vidieť rybky pod hladinou iba ako jeden veľký hustý čierny mrak. Ten sa popritom ešte trbliece v lúčoch slnka a vytvára pre dravce dokonalý raj. Ostrieže vtedy často strácajú svoju plachosť a vrhajú sa do rybiek s tou najväčšou agresivitou.
No a tento jav priláka aj pruhovaných banditov z pomerne veľkých vzdialeností a hĺbok. Čas sa tam akoby zastavil. Neustále „nálety“ pažravých ostriežov nenechajú chladným žiadneho rybára.
JE TO PRIRODZENÝ FAKTOR
Trenie rýb teda dokáže v letných mesiacoch vyrobiť z úplne obyčajného miesta to najlepšie stanovište veľkých ostriežov. Je to prirodzený faktor, ktorý nám ponúka jedinečnú príležitosť na trofejný úlovok. Ak vystihneme správny čas a miesto, dokážeme byť obzvlášť úspešní aj tam, kde by inokedy nikto ani nenahodil.
Ani neres však netrvá večne. Stále slabne a slabne, až jedného rána sa miesto prebudí do ticha, aké tu panuje po celý rok. Je možné, že sa opäť stane rybársky nezaujímavým. Kto chce však chytať väčšie ostrieže pravidelnejšie, nemôže sa spoliehať a byť odkázaný iba na toto prírodné divadlo. Hľadanie kapitálnych ostriežov nie je len namáhavé, ale aj neskutočne náročné na čas. A toho nie je vždy veľa. Tento problém rastie so zväčšujúcou sa vodnou plochou, ktorú treba preloviť. V tomto prípade by bolo asi najlepšou voľbou zamerať sa na čo najmenšiu vodu. Jednoduchšia dostupnosť, rýchle preklepnutie dna. Tam však treba rátať s veľkostným rozmedzím ostriežov.
Je pravda, že aj malá voda skrýva veľké ryby, ale u ostriežov to nie je také jednoznačné. Hlavne pri premnožení a výskyte konkurujúcich dravcov je menší predpoklad na pekný úlovok. Ak si to teda zhrnieme, vhodnejším miestom je jednoznačne nejaká väčšia priehrada. Nájsť tam však vytúženého ostrieža znamená stráviť na vode podstatne viac času. Takmer nevyhnutný je čln a znalosť terénu pod vodou. „Ruku k dielu“ pridá aj sonar, lenže to nie je všetko. Ako zistiť, či ryba na displeji je práve obrovský ostriež?
NAJLEPŠIE LOVISKÁ
Poďme sa teraz detailnejšie pozrieť na jednotlivé „najhorúcejšie“ miesta pre lov či už z brehu, alebo z člna.
Skalné zrázy a útesy
Sú jednými z najlepších miest pre lov ostriežov. Ostrieže vyhľadávajú tvrdý, hlavne kamenistý podklad, podobne ako zubáče. Tu je vhodné preloviť z 99 % hlavne dno, ktoré sa často nachádza vo väčších hĺbkach. Netreba sa báť preloviť aj zaujímavo vyzerajúce hrany v hĺbke 15 – 20 metrov. V týchto miestach ide v podstate len o cielené vyprovokovanie dravca k útoku, keďže jeho nástraha sa pohybuje v takej hĺbke okolo neho ako jediná. Platí tu pravidlo: Čím členitejšie je dno, tým lepšie. A ak tam prevísajú ešte aj konáre... Nevýhodou je slabší kontakt s nástrahou a systém prechytávania pokus – omyl.
Plusy: Výskyt tých najväčších ostriežov
Mínusy: Slabší kontakt s nástrahou a systém prechytávania pokus – omyl
Zarastené, tiché plytčiny
Nie sú to možno najukážkovejšie modelové loviská na lov ostriežov, ale dokážu občas prekvapiť. Hlavne v lete sú preplnené poterom a krúžiacimi húfmi rybiek. Ostrieže nebývajú nikdy ďaleko. Namiesto gumených nástrah tu využívam skôr plytko potápajúce voblery, či dokonca rôzne poppery a stickbaity. A to z jediného dôvodu: Jigová hlava gumovej nástrahy ju počas celej doby vedenia ťahá ku dnu. Ak je čisté, je to v pohode. Problém nastáva pri výskyte tých slizkých rias, ktoré obalia celú rybku ako pavučina. No a takto obalená „múmia“ už nepriláka žiadneho pruhovaného krásavca.
Plusy: Vysoká koncentrácia rybiek na jednom mieste
Mínusy: Riasy namotávajúce sa na nástrahu
Zátoky
Klasické zátoky sú tiež vhodnou zastávkou s prútom v ruke. Vo väčšine prípadov je v nich viac rybiek, pretože nie sú roztrúsené kade tade. Ich výhodou je takisto chlad, ktorý z nich sála aj počas letných horúčav a ochladzuje vodu. Niekedy vodu ešte viac ochladzuje aj prípadný potok, ktorý môže ústiť do niektorej zo zátok. To má za následok aktívnejšie ryby. Tým mám na mysli, samozrejme, hlavne ostrieže, ktoré sa budú viac zaujímať o naše nástrahy, ako ich „kolegovia“ z prehriatych plytčín.
Plusy: Chladná voda v lete, tiež veľa drobných rybiek
Mínusy: Na jeseň až príliš chladno, ako prvé zamŕzajú
Potopené konáre a stromy
Asi najlepšie loviská na ostrieže vôbec. Malé, no rovnako aj skutočne veľké ostrieže nesmierne obľubujú potopené konáre, či dokonca celé stromy. Okrem ostriežov ich vyhľadávajú aj kapry, šťuky a takmer všetky ryby. Ostrieže sa na týchto miestach zdržujú v najhlbšie položenej časti prekážky. Závisí od toho, ako je strom otočený. Ak sa vyvrátil od brehu smerom do vody, znamená to, že ostrieže sa budú ukrývať v posledných konároch – na vrchole koruny. Prvou nevýhodou je zvlášť vysoká pravdepodobnosť uviaznutia nástrahy v spleti konárov a tou druhou je to, že stromy často navštevujú rybári - aj niekoľkokrát za deň. Napriek tomu sa ich oplatí dôkladne preveriť. Veď jedna stratená guma za pekného ostrieža určite stojí.
Plusy: Najhojnejší výskyt ostriežov, šanca na trofejnú rybu
Mínusy: Veľa sa trhá
Keď veľkosť nástrahy rozhoduje
Predtým som veľa uvažoval, akú veľkosť gumy by tie krajšie ostrieže najlepšie atakovali. Brali by zúrivejšie skôr na drobné nástrahy, alebo by som mal viac záberov na gumy väčších rozmerov? Najlepšie mi to mohli vysvetliť samotné ostrieže. Najprv som začal loviť s malými, asi 3 až 3,5 cm nástrahami. Bral som to tak, že jednak pri zubáčoch, či boleňoch mi väčšie nástrahy napádali menšie, až podmierečné ryby.
Po druhé, ak sa mi nepodarí „zavadiť“ krajšiu rybu, skočí mi na to aspoň stredný ostriež. Výsledkom bolo mnoho zdolaných ostriežov. Z toho sa mi podarilo uloviť tri veľké. Prvý mal 40, druhý 38 a tretí 39 centimetrov. Vcelku pekné ostrieže. Na rad prišiel test väčších nástrah, aké som používal hlavne na zubáče, ale aj šťuky. Ich veľkosť bola okolo 7 centimetrov, čo je takpovediac veľkosť drobných rybiek. Žiadne obry. Prelovoval som osvedčené loviská, aj tie, ktoré som navštívil predtým. Tento výsledok sa mi páčil oveľa viac. Počas podstatne kratšieho testu sa mi podarilo uloviť veľmi pekné ostrieže. Toto sú ich miery: 38, 40, 39, 42, 40, 38 a 41 centimetrov! Najťažšie z nich mali 1,2 a 1,5 kilogramu! Obrovský rozdiel v kvalite úlovkov. Teraz bolo moje rozhodnutie jasné. Ostanem pri väčších gumách.
Pokračovanie nabudúce.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
