Je práve polovica júna a ja finišujem v príprave na svoju „one man show“ do Francúzska. Deň pred odjazdom otáčam kľúčom na aute a nestíham sa čudovať, auto kľaklo!!! Výprava sa ruší, niet inej voľby... Som sklamaný, znechutený, nadšenie strieda totálna beznádej, a tak svoj čas sa rozhodujem venovať práci.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2014
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 8
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Mesiac jún začal odrátavať svoj posledný týždeň a ja potrebujem vypadnúť z kolobehu. Balím veci na päťdňovú výpravu, na zväzovú vodu na Slovensku. Prichádzam na svoje miestečko, pripravujem brolly, montáže, kŕmenie a všetko potrebné na lov. Všetko je pripravené, len sa zapísať do rybárskeho lístka. Aha! Chybička se vloudila, lístok akosi absentuje v mojej výbave, ostal totiž v druhej taške?! Noooo nič, nemám na výber. Všetko vybavenie ponechávam napospas osudu, zipsujem brolly, sadám do auta a letím domov.
Nemal som ani ťuk, niečo nie je dobre
Hustá popracovná premávka a silná letná búrka mi umožňuje návrat na miesto činu zhruba o hodinu a štvrť nato. Našťastie je všetko na svojom mieste. Vydýchol som si a idem makať. Sadám do lode, na mojich vylepšených montážach sa pohojdávajú mesiac sušené boilies s floro popom. To vyzerá krásne, mňaam. Ten maličký long shang 8 a tie nadupané popky, to bude kaprí bonbónik... Zapínam GPS, kladiem vo vetre montáže a som maximálne spokojný.
Slnko je už dáku hodinku schované za obzorom. Je čas vytiahnuť prúty, polnoc je predo dvermi. Nemal som ani ťuk, niečo nie je dobre, vŕta mi hlavou. Spúšťam svoju prvotnú stratégiu. Na dve miesta kŕmim spolu 4 kg čerstvučkých mrazeniek Robin Red Fish MK pro Carp s arómou modrá ustrica. Vždy, keď počujem výraz modrá ustrica, tak mi napadá jediná vec, policajná akadémia, kto by si to nepamätal. Vstávam o štvrtej ráno, popky a sušené boilies mením za 24 mm čerstvé, „nažhavené“ Robin Red Fish boilies, ktoré mi Miro Kaniak st. dal iba 5 hodín pred lovom. Hodiny ubiehajú, vietor naberá stále na sile, vlny bičujú breh ako o život.
Prichádza 10. hodina a s ňou nesmelý prvý záber. Záchranná vesta na tele, prút v ruke, motor na päťke a idem po ňom. Prvá ryba, alebo skôr malinké kaprie rybiatko sa o pár minút pohojdáva vo vlnách. Ach jaj, tak toto sa nezačína ideálne. O zhruba hodinu sa scenár opakuje a ja odopínam druhého kapríka. O pol hodinu na to prichádzajú dve ryby okolo 6 a 9 kg. Verím, že je to signál, že sa malí pažravci presunuli inam a ja stále viac a viac verím v úspech.
Trafil som do čierneho
Prichádza záber, nič neponechávam náhode! Už o pár minút mi je jasné, že som trafil do čierneho. Súboj trvá už okolo 25 minút a pod hladinou sa mi ukazuje piata ryba, nádherný šupík. Ešte mi trošku zapózuje na kameru a vtom sa prepadá sitom podberáka. Úúúú to je ono!!! Je mi jasné, že má cez meter a odhadujem ho na 20 kg. Na podložke kapra spoznávam, naposledy som ho poťažkal na hmotnosti 21,65 kg. Kapra dvíham a váha ukazuje po odčítaní saku 19,58 kg. Tak toto už nemôže dopadnúť dnes zle, preletí mi hlavou. Zopár záberov na fotoaparát a kolotoč môže pokračovať, aspoň v to dúfam!
V pokoji si dávam obed, v ústach prevaľujem dúšok vína, prezerám si nie príliš vydarené fotografie samospúšťou, ale aj tak mám úsmev od ucha k uchu. Vietor sa pohráva s mojím monofilom ako prsty umelca s harfou a ja pozorujem krásneho kapra, ktorý rozráža spenené vlny nad mojím miestom. Len si daj poriadne do tekvice, vravím si sám pre seba. Do minúty sa priestorom nesie monotónne pííííííííí. Vlny sa valia jedna za druhou, v lodi je stále viac a viac vody, no ja mám v pláne získať všetky skalpy, ktoré mi priehrada ponúkne za každých okolností.
Strach absolútne prevyšuje výška adrenalínu, ktorý ma ženie stále vpred. Po veterno-kaprom súboji si poťažkávam šiestu rybku, krásneho lysca vážiaceho 16,10 kg. Nádherný, nádherný! Aké Francúzsko, aká nevydarená výprava, toto je osud, ja som mal dnes sedieť tu, tu doma!
Bol som na omyle!
Hodinky ukazujú pol piatej a vietor konečne dostal rozum. Prechádzam sa brehom a zbieram odfúknuté veci. Zdá sa mi to, alebo počujem hlásič? Je tam číslo sedem! Utekám k udiciam, sadám do lode a idem si poňho. Podľa ťahu a pošklbnutiu mi je jasné, že to nebude nič obrovské, ale rád sa nechám prekvapiť. Kaprík sa vybral presne smerom ku môjmu druhému miestu, ktoré je vzdialené zhruba 50 metrov. Snáď mi nechytí druhý prút?!
Prichádza opäť niekoľko pošklbnutí a ťah ustal, aj keď fluorocarbon je stále napnutý. Na hladine sa hompáľa moja našponovaná montáž, zachytená háčikom o môj druhý silón. Jááááj, podplával druhý prút a potom sa vyrezal... škoda, vravím si. Uchopujem montáž, keď vtom prichádzajú dva údery do prúta! Bol som na omyle!!! Ten kaprík sa nevyrezal, priplával na moje druhé lovné miesto, kde zachytil háčik ležiaci na dne a vytiahol moju montáž na hladinu.
Neskutočné, aká je pravdepodobnosť, že sa niečo také stane? V každom prípade posledné dve šklbnutia, ktoré som spomenul, bol ten posledný kontakt, ktorý som s kaprom mal. V jednej ruke mi ostal prút, na ktorom mi spadol kapor a v druhej montáž, ktorá sa vzniesla vďaka nemu na hladinu. No nič, som zhruba na mieste, kde chytám. V ruke zvieram montáž a v hlave mám otázku, čo sa to tu vlastne stalo? Montáž hádžem vedľa lode a vraciam sa s druhým prútom na breh. Sadám do stoličky, našívam čerstvé boilies a chystám sa na vyvážku, kým je bezvetrie. Ešte malá pauza a cigaretka, pri ktorej ma napadá, že čo tá zahodená montáž... To nie je dobré, ktovie v akej tráve to leží, musím to previezť, idem ten prút stiahnuť!
Asi sumec, veď to ani nepíplo
Vždy mám husiu kožu, keď niekto opisuje svoj životný záber a pri tom spomínam na tie moje naj zábery. Poznáte to? Začína sa to krátkym pí, pokračuje píí, potom pííí, nasleduje píííí, uzatvára to pomalé neprerušované píííííííííííííííííí sprevádzané rozsvietenou diódou za splnu mesiaca... No nádhera, ale nie vždy to takto vyzerá. Zažil som iný scenár a ten vysvetliť nedokážem.
Pozerám na svoj jediný nastražený prút a nehybný swinger. Myslím na montáž, ktorú som pravdepodobne pred pár minútami hodil do vodných tráv. To bude márna snaha, tú montáž treba stiahnuť! Je rozhodnuté! Odopínam swinger a prisekávam, ako do pňa. No jasné, je to v tráve, čo som čakal? Dovíjam a prisekávam znova, dovíjam a prisekávam opäť, keď vtom prichádza kontra v podobe dvoch úderov z opačného konca! Klop, klop, je tam ryba. Asi sumec, veď to ani nepíplo. Sadám do lode s plánom milému sumcovi dať rýchlu lekciu slušného správania.
Rybu dobieham asi 40 metrov od lovného miesta a dostávam sa na fluorocarbon. No poďme na to! Nebude to mať dlhé trvanie, určite to bude lenivý sumec do metra, tak mu dám 5 minút, veď som rybár gentleman. Ubehlo 5 minút, potom 10, potom 20, nasledovalo 30, po nich 40 minút a v 50. minúte som zbadal ozrutné zviera s dvoma fúzkami, s ohňom na zadnej plutve a kostýme zlatých šupín, imitujúcich kapriu obludu.
Nezaváhal som ani na stotinu
Krv v žilách mi stuhla, a čerstvo ustálenú hladinu jazera priehrady pretínali miesto vetra len posledné dve očká môjho 2,75 lbs Greysu Torsion. Každý vydretý pol meter fluorocarbonu sprevádzalo rapkanie Spherosu, ktorý odrátal ďalší stratený meter v prospech kaprej príšery. Posledných 15 minút zdolávania nemalo konca, zakaždým ako som kapra zazrel, prišiel nekompromisný ťah - až ku dnu.
Neskutočné, chvíľku ma prepadol pocit, že vylovujem utopenú chladničku rybárskym náčiním. Bolo to krásne a skoro to nemalo koniec. No po prvom nádychu kapríka na hladine som nezaváhal ani na stotinu. Ešte pár centimetrov k lodi prosím, prosím, podberák opatrne podsúvam pod to majestátne telo a je dobojované; siedma ryba končí v podberáku! Koniec, schlus, finito! V lodi padám na zadok a posielam pozdrav svojim strážnym anjelom, ktorí si tu neskonalú radosť so mnou už nevychutnajú.
Pomalinkým tempom si razím cestu na súš a iba ťažko trávim vlnu emócií, ktoré ma v lodi prepadli. Venoval som kapríkom za posledných 15 rokov tisíce nocí a dní, tisíce kilometrov a tisíce eur. Vedel som, že tento krásny deň sa už doma na Slovensku nemusí nikdy zopakovať.
Výsledné číslo: 29,65 kg!
Kapra chytám do náruče a ukladám ho do vážiaceho saku, ktorý spolu s kamarátom Dušanom dvíhame na ramenách. Váha preskakuje v magických hodnotách a ustaľuje sa presne na 31,15 kg z čoho odčítavam sak. Výsledné číslo: 29,65 kg! Eufória mi zatieňuje myslel po druhý raz, stalo sa čosi, v čo som ani nedúfal! Je to tammmm! Preto aj týmto textom posielam obrovské poďakovanie priateľom čo mi menším, či väčším dielom dopomohli k tomu, aby sa tento deň naozaj stal. Zdolať na zväzovej vode 7 kaprov za 7 hodín a z toho sú tri vo veľkosti 16,10 kg, 19,58 kg a 29,65 kg nie je bežná záležitosť.
Preto púšťajme ryby späť vode, myslime na to, akú radosť a šťastie môžeme dať aj iným. Dnešná doba je taká aká je, šťastia je málo a radosti je stále menej, preto nemyslime iba na seba. Týmto želám všetkým skutočným ľuďom a rybárom veľa, veľa šťastia a radosti, minimálne toľko, koľko som ho mal 26. júna ja.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
