Po poslednom úspešnom love som si nenechal zájsť chuť a celý nabudený som sa tešil na ďalšiu výpravu. Tentokrát to mala byť kratšia, približne štvordňová výprava v okolí môjho bydliska. Po dlhšom uvažovaní som sa rozhodol skúsiť Sĺňavu.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2014
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 34
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Táto priehrada bola v roku 2007 vypustená, no bol som tam okolo roku 2009 a už vtedy sa mi podarilo pochytať pár krásne stavaných lyscov okolo 7 kg. Potom som na túto vodu akosi zanevrel a venoval sa prioritne iným lokalitám. Napísal som teda kamarátovi Štefanovi, či by nešiel so mnou skúsiť šťastenu sĺňavských vôd. Po kratšej rozprave sme sa zhodli aj na možnom dátume a bolo rozhodnuté. Ideme na to!
Aspoň že tá nula zmizla...
Nevedel som sa dočkať dňa odchodu, v rohu som mal pripravenú všetok potrebný výstroj od Delphinu a FINu. Po príchode na vopred vytypované miesto sme sadli do člna a išli hľadať kŕmne miesta, čo nám zabralo cca 3 hodiny, no podarilo sa nám zakŕmiť štyri miesta a povyvážať udice. Zostávalo už len čakať. Márna však bola naša snaha, záber neprišiel, a tak sme o dvanástej udice stiahli. Do pomyselného diára sme si pripísali dve čísla: nulu za úlovky a mínus jedna za skrátenie času výpravy.
Ďalšie ráno sme pri vychádzajúcom slnku hľadeli na rozľahlú hladinu a tajne dúfali v nápravu reputácie. Nasledovali opäť tie isté úkony z predošlého dňa a opäť čakanie na prvý záber. Ten sa čochvíľa aj dostavil, na podložke skončil celkom slušný šupináč odhadom okolo 9 kg. V priebehu dňa sa nám ešte podarilo zdolať pár menších rýb, no výraznejší súboj so zriedkavejším jedincom stále neprichádzal. Deň sa neúprosne končil a tušili sme, že dnes už toho viac nebude. Pomyselný diár po tomto dni však vyzeral o čosi lepšie, aspoň tá prekliata nula zmizla.
Zostáva len veriť
Ranné slnko zalialo slnečnými lúčmi hladinu Sĺňavy, poetický začiatok sťa by z čítanky pre prvý stupeň ZŠ. My už stojíme na brehu pripravení prekabátiť miestne kapry! Po klasických úkonoch sa do toho púšťame s celou vervou, no stále berú len tie menšie kapríky. Už ani neverím, že sa nám podarí chytiť niečo väčšie, keď tu zrazu dostávam záber, sadám do člna a letím za ním.
Po peknom súboji sa mi darí vytiahnuť pekného šupináča s hmotnosťou približne 12 kg. Žeby sa schyľovalo ku zvratu? Pýtam sa v duchu v momente, keď ho púšťam späť do vody. Nikto neodpovedá. Zostáva len veriť. Zvyšok dňa prebieha pozvoľna, kde-tu menší kaprík, no opäť žiadna sláva. Večer rozmýšľam o tých pekne stavaných lyscoch, čo som tu pred pár rokmi chytil a pustil späť. Ktovie, koľko z nich tu ešte pláva a koľké sú už pod nánosom ľadu v mrazničkách.
Ďalší deň až do večera nič, keď vtom zrazu prichádza silný záber. Ryba si ťahá hneď asi desať metrov vlasca. Rýchlo nasadám do člna a ihneď idem za ňou. Po príchode nad rybu v domnienke, že je v niečom zamotaná - vôbec ju necítim. Chytil som rýchlo šokovku do ruky a ťahám. Povolilo. V tom mi okamžite začal kapor zdesilo ťahať šnúru z ruky. Hneď ju púšťam a začína zdolávanie.
Krásny šupináč – takmer metrový bojovník
Ryba sa drží pri dne a stále ťahá a ťahá. Dlhé a prudké výpady. Hneď som vedel, že ide o lepšiu rybu. Asi po desaťminútovom boji sa prvýkrát ukázal môj protivník. Vidím, že je to kapor veľký, ale nízkej formy. Podobral som ho teda a šup s ním na breh. Krásny šupináč bojovník, ktorý meria skoro meter. Odhadujem mu okolo 12-13 kg. Kapra sme odfotili a ihneď putuje naspäť do vody medzi svojich. Bol posledným záberom toho dňa.
Nedeľné ráno neveští nič dobré, je tu posledný deň výpravy a s ním aj posledná šanca na pekný úlovok. Už som napol zbalený a vtom sa rozpišťal signalizátor! Píp, o desať sekúnd píp. Pozerám na prút a vidím, ako sa udica vyrovnáva... Padák. Chytám Etnu od Delphinu do ruky a ťahám. Namotávam asi 50 m vlasca a stále nič necítim. Už som v presvedčení, že tam nič nie, je ale vtom som ucítil rybu.
Pár rýchlych krokov a už sedím v člne a idem si po ňu! A to som v tej chvíli zďaleka netuším akú rybu mám na háčiku. Ako sa tak približujem k rybe, tak vidím bližšiu tyčovku ako sa hýbe. Hneď ma napadlo, že ryba je v nej zamotaná. Pri bójke zisťujem, že vlasec sa o ňu len opiera, tak ho rýchlo prehadzujem a pozerám ako sa vynára z vody. Ešte mám k rybe dobrých 150 metrov. Vtom som si uvedomil, že ryba za tú chvíľku preplávala odhadom okolo 300 metrov smerom do boku od bójky.
Neskutočné... Nemôžem tomu uveriť!
Konečne cítim jej výpady. Vidím, že ryba je už riadne unavená, tak sa ju pokúšam podvihnúť odo dna. Ryba sebou hádže zo strany na stranu a pomaličky ide hore ku hladine. Hlbinné kontúry majú čoraz jasnejší obrys priamo úmerný jej vzdialenosti od hladiny. Neskutočné... Nemôžem tomu uveriť! Obrovský lysec. Okamžite ho podoberám a kričím od radosti! Hneď mu tipujem okolo 20 kg. Dávam ho na podložku a šťastný s ním mierim na breh. Po ceste ho ešte oblievam vodou aby som mu neublížil.
Na brehu obdivujeme aký je krásny a obrovský. Váha ukazuje 20,50 kg. Kapra pofotíme a púšťame ho do svojho domova. Z celého zdolávania sa mi podarilo vďaka vodotesnej kamere natočiť akčné video vrátane podvodných záberov kapra (video je možné zhliadnuť na internete).
Šťastný sadám do bivaku a rozmýšľam čo ďalej. Domov ísť ešte nemusím, tak som sa rozhodol ešte dva dni ostať... Čo keby náhodou, vravím si nakopnutý úspechom. Za tie ďalšie dva dni však chytáme už len pár menších kapríkov. Pri odchode sa ešte raz pozriem na hladinu a vravím si: Teším sa sem znova!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
