Hovorí sa, že život je neustála zmena. Niekedy nám prinesie veľa dobrého a inokedy zas chvíle, keď si musíme svoje pôžitky na istý čas odrieknuť. Do doby, než som sa presťahoval k našim západným bratom, by ma ani vo sne nenapadlo, že by som si niekedy v živote dokázal odriecť práve ryby. Ale aj tento čas nastal.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2014
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 11
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Najskôr práca, potom zábava
Príchod do Brna a s ním spojené množstvo nových, pre mňa dosial nezažitých povinností, ma ochromil natoľko, že som medzi časom v škole, učením sa neskutočne veľkého množstva nových informácií a získavaním aspoň trochy financií navyše, na ryby úplne zanevrel.
Nedokázal som sa zmieriť s faktom, že moje „dlhé-krátke“ výpravy za kaprami sú už minulosťou a že na svojho milovaného koníčka nebudem mať skoro vôbec čas.
Každá prednáška, ktorej som sa ako „poctivý“ študent prvého ročníka zúčastnil (aby mi niečo neutieklo), sa niesla v znamení sledovania kaprárskych webov a fór. Tu som sa snažil získať čo najviac informácií o vodách v okolí. V podstate som hodnotil každú vodu z hľadiska šance na úlovok. Počas takej krátkej doby, ktorú som na ryby mal, mi však veľa šancí nezostávalo. V tom čase bol už môj parťák Miško o dva kroky predo mnou. Pochopil, že keď chce svoje úlovky niekoľkonásobne zvýšiť a čas strávený na rybách znížiť, bude musieť rybám ponúknuť nástrahu tam, kde sa v čase, keď neprijímajú potravu, zdržiavajú. Jeho úspechy s taktikou lovu kaprov vo vodnom stĺpci boli pre mňa v tú dobu neskutočné.
A tak som začal „žiť“
Novonadobudnutú vlastnosť, schopnosť rýchlo sa naučiť veľké množstvo informácií, sa mi podarilo efektívne preorientovať na kaprárinu. Horlivé zbieranie informácií o technike lovu s tzv. Zig Rigmi ma zaviedlo až na pokraj vyšinutia a ja som sa už nevedel dočkať, kedy túto techniku vyskúšam aj v praxi.
Prvé nesmelé výpravy sa však končili fiaskom. Bolo nutné vykonať zmenu, sám som bol nahraný. Obrátil som sa teda na niekoľko úspešných kaprárov, ktorí s touto technikou slávia úspech aj počas extrémne krátkych výprav. Každý mi poskytol množstvo potrebných informácií a postupne ukázal nové obzory lovu kaprov.
Všetci, s ktorými som sa na tému Zig Rig bavil, mi aspoň sčasti odhalili svoju cestu, akou sa dostali k úspechom. Z týchto informácií nakoniec vznikla veľká mozaika, od ktorej stačil už len malý krôčik k tomu, aby sa dalo dospieť k základným bodom úspechu pri love na Zig Rig. Najviac ma prekvapil fakt, že táto technika má oveľa viac spoločného s plavačkou a prívlačou než s klasickou kaprárinou.
Najskôr teória až potom prax
Obrovské množstvo povinností mi „darovalo“ denne niekoľko minút, počas ktorých som neustále rozoberal všetky stránky lovu, až som si vytvoril ucelený obrázok o tom, ako budem chytať. Najlepším spôsobom, ako si osvojiť novo nadobudnuté informácie, je však prax, a tak po niekoľkých týždňoch tvrdej driny nadišiel víkend, keď sme sa s Miškom vydali ku brehom jedného malebného štrkoviska.
K vode sme prišli v skorých ranných hodinách. Hladina vody bola sťa rozliate olovo a ryby na nej predvádzali nádherné divadlo. Už z pohľadu bolo zrejmé, v ktorej časti vody sa zdržiavajú. Miško stihol ešte pred odchodom skontrolovať predpoveď počasia a smer vetra, ktorý veštil, že ľavá strana štrkoviska bude tou správnou voľbou. Keďže obaja zastávame aktívny spôsob lovu, pri ktorom je bežné, že po niekoľkých hodinách bez záberu preskupíme svoje pôsobenie na úplne nové miesto, zvolili sme len najnutnejšiu výbavu. Vďaka tomu sme počas štvrťhodiny mali všetko prichystané.
Pred prípravou montáží sme si do vedra pripravili rýchlo rozpustné pelety, ktoré po zaliatí vodou, olejom a 3XL boosterom vytvorili lákavú riedku kašu. Čas, ktorý pelety potrebovali na to, aby poriadne nasiakli, sme efektívne využili práve prípravou montáží a markerovaním.
Moje zaužívané montáže, pozostávajúce z olovenky a ťažkého priebežného olova, som vymenil za obyčajnú závesku a približne 100 g závesné olovko. Žiadna kamufláž, žiadna olovenka ani nič podobné. Už to vo mne vzbudzovalo veľkú nedôveru, ale predsa som sa rozhodol „žiť“ a zúročiť každú chvíľu pri vode, tak pre čo nie?
Miško to fakt myslel vážne
Ozajstné prekvapenie prišlo až s výberom vhodného háčika. Bolo mi jasné, že s vlasovými rovnátkami a inými „tuningmi“ veľa vody nenamútim, avšak háčik veľkosti č.10, ktorý Miško vytiahol, bol aj na mňa príliš. Prvotne som si myslel, že ide o ďalší z jeho vtipov, avšak keď pripravoval už druhý, približne štvormetrový nadväzec z tenkého fluorokarbónu vybavený ostrým háčikom veľkosti 10, vedel som, že to myslí vážne.
Po necelej štvrťhodinke sme mali marker konečne na mieste a nám nezostávalo nič iné, než nahodiť a začať kŕmiť. Miško mi ukázal, ako nahodiť takú dlhú montáž bez toho, aby sa zamotala. Háčik s nástrahou položil voľne na plastový vrchnák od vedra (aby sa náhodou nezachytil) a celú montáž následne nahodil. Počas letu montáž jemne dobrzdil, aby sa vyrovnala. Ihneď po dopade montáže letelo na miesto niekoľko „spomb“ naplnených riedkou kašou z peliet. Tá vytvorila na lovnom mieste veľký mrak, ktorý lákal ryby a pôsobením vetra sa vďaka oleju šíril po hladine. Dôležitým bodom pri love na zigy je presnosť na 1 m2. Preto sme mali na všetkých navijakoch zaklipovanú rovnakú vzdialenosť a po niekoľkých nahodeniach už nebolo ťažké trafiť sa presne na marker, ktorý na otvorenej vode slúžil ako záchytný bod.
Po približne hodine spombovania sme konečne zaznamenali aktivitu rýb. Boli tam a kŕmili sa mrakom čiastočiek, ktoré sa vznášali vo vodnom stĺpci. Ale nie a nie zabrať. Jeden známy mi hovoril, že je dôležité aby neustále niečo dopadalo na hladinu. Ryby si po čase navyknú na predkladané krmivo a priamo na zvuk dopadajúcej rakety, ktorý znamená prísun novej potravy.
Opäť zmena, funguje to!
Keďže nám veľa záberov nechodilo, rozhodli sme sa všetky prúty stiahnuť a zmeniť hĺbku, v ktorej sa nástraha nachádzala. Z informácií mnohých lovcov viem, že pokiaľ sa kapry ukazujú na hladine, budú sa pohybovať približne 20-40 cm pod hladinou, kde sa budú aj kŕmiť. Tento fakt mi potvrdil aj Miško, a tak sme štvormetrové nadväzce o 20 až 40 cm skrátili.
Malé nástrahy oranžovej farby sa konečne dostali do požadovanej hĺbky a bolo evidentné, že sme trafili do čierneho. Nástrahy nasledovalo opäť niekoľko presne mierených dávok kŕmnej kaše a my s Mišom sme už len netrpezlivo čakali čo sa bude diať.
Ubehla polhodina a záber stále nikde. Premýšľal som, v čom robíme chybu. Náhle z čista-jasna mi hlavou preblysla veta Darella Pecka: „Pri love na zigy sa mi najviac osvedčili čierne nástrahy alebo kombinácie čiernej. Čierna farba tvorí voči bledej oblohe kontrast a ryby, ktoré sa zväčša dívajú zospodu, ju skôr objavia.“ Ihneď som teda z nádobky vytiahol malý, približne 1 cm veľký kúsok čiernej peny, prerezal 3XL popku a priložil k nej kúsok peny tak, aby pop-up trčala ku hladine a pena svojou polohou vytvárala kontrast.
Montáž dopadla na hladinu s chirurgickou presnosťou a ja som cítil, ako olovo prepadáva medzi rybami. Opäť jedna naplnená spomba (pre vytvorenie hluku) a než som stihol dovinúť spombu naspäť, ozval sa práve nahodený prút.
Kapry ako na bežiacom páse
Súboj s pekným kaprom odhadom cez dvanásť kilo bol na jemnú zostavu naozaj adrenalínovým zážitkom a miniatúrny háčik sedel ako prikovaný (preto tá plavačka). Konečne sme na nich prišli. Miško taktiež prehodil a do necelej minúty mu prišiel záber, z ktorého vzišiel kapor rovnakej hmotnostnej kategórie. Takto sme pokračovali ešte približne tri hodiny, počas ktorých nám kapry brali ako na bežiacom páse. Priznám sa, že po tých niekoľkých hodinách sa mi už ani nechcelo chytať. Dokonale som si precvičil presnosť nahadzovania a v určitých chvíľach som sa cítil, akoby som ani nechytal kapry ale vláčil (preto tá prívlač). Čerešničkou na torte a dokonalou odmenou mi bol nádherný 17,5 kg lysec, ktorý zabral z približne 3,6 m hĺbky.
Miškovi sa taktiež podarilo nachytať množstvo pekných rýb, z ktorých tie najväčšie presahovali hranicu pätnásť kilogramov. V priebehu niekoľkohodinovej vychádzky ma Miško a Zig Rigy dokázali presvedčiť o tom, že kaprárina nemusí byť len o predimenzovanej výbave a že aj za extrémne krátky čas je možné pri troche šikovnosti nachytať naozaj úctyhodné ryby.
Výzva ako sa patrí
O niekoľko týždňov na to sme sa zúčastnili pretekov, ktoré sa na tejto vode konali. Vylosovali sme si jedno z najťažších miest štrkoviska, v ktorom skoro celú dobu nebola ani šupina. Bola to veľká výzva, ale aj tak sme to nevzdali. Prvých tridsať hodín sme bezmocne čakali, čo nás neskutočne ubíjalo. Nemohli sme nič robiť, len čakať, než sa zmení vietor a natlačí ryby k nám.
V druhý deň pretekov sa naozaj stal zázrak a predpoveď sa naplnila. Zmena vetra približne na dve hodiny naozaj priviala ryby k nám a nám sa za tú dobu podarilo nachytať približne 75 kg rýb, ktoré nás na chvíľku dostali až na druhé miesto. Všetky nachytané ryby mali spoločný hmotnostný priemer vyše 12 kilogramov a zhodou náhod sa s nami prišiel zvítať aj náš starý známy lysec, ktorému sme navážili bezmála sedemnásť kilo.
Od tejto akcie prešlo už niekoľko týždňov a Miškov život sa tiež značne zmenil. Rozhodol sa kráčať vlastnou cestou, v čom ho plne podporujem a prajem mu všetko dobré a nech sa mu darí aspoň tak ako doteraz. Povinnosti mi, bohužiaľ, poskytujú len minimum času, ktorý väčšinou aj tak trávim pracovne a len zbežne rekapitulujem uplynulé mesiace. Keď sa však opäť dostanem k vode, budem mať pripravený aspoň jeden Zig Rig. Len tak, pre prípad. Ak by sa mi opäť zachcelo „žiť“.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
