Veľké vodné nádrže, priehrady, rieky, jazerá, malé rybníky, leknami zarastené kanály, aj na takýchto rôznych miestach skúšame naše šťastie. S pribúdajúcimi rokmi a skúsenosťami neraz rozmýšľam nad taktikami kŕmenia na spomínaných revíroch. Či už je to divoká voda alebo súkromný revír. Pokiaľ sa nám podarí chytiť nejaká pekná ryba, stále je to úspech, ktorý nás posúva dopredu.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2015
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 84
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 14.08.2015.
Ostatné dva roky som dosť často navštevoval jeden revír – Ozetanya lake – za hranicami u našich južných susedov. Nádherné 27-hektárové jazero s wifi pripojením na celej ploche, bufetom a sociálnym zariadením, so sprchou, dáva latku komfortu veľmi vysoko.
Trikrát metrovica.
Konkurencia ako sa patrí
Už moju prvú rybačku som tam absolvoval so slušným úspechom. Zapáčilo sa mi tam a podnikol som ďalšie výpravy v priebehu celého roka, aby som si otestoval ako sa správa ryba v daných ročných obdobiach. Každú výpravu sa mi podarilo nachytať slušný počet rýb oproti ostatným rybárom a začal som rozmýšľať ako si overiť kto z koho… S parťákmi Jozefom a Radkom sme sa preto ešte v zime prihlásili na preteky na tejto 27-hektárovej vode. 96-hodinový kaprový maratón pre trojčlenné tímy sa začínal v pondelok 4. mája a koniec pretekov s vyhlásením výsledkov pripadal na piatok 8. mája. Na takýchto prestížnych pretekoch s medzinárodnou účasťou ide hlavne o zmeranie si našich síl a zhodnotenie doterajších skúseností. Na pretekoch nechýbalo zastúpenie tímov rôznych krajín, a to Maďarska, Rumunska, Srbska, Ukrajiny, zmiešaných tímov Anglicka, Talianska a jediný náš tím zo Slovenska. O domácich kaprároch nemusím písať, majú obrovský prehľad a množstvo vôd, na ktorých sa môžu realizovať. Podobne je to aj s Rumunmi a Srbmi, patria do kaprárskej elity, čo dokazovali aj počas pretekov. Jednoducho konkurencia ako sa patrí. Počas príprav na tento lov sme mysleli na kopu vecí, ktoré by nás mohli nemilo prekvapiť. Nepodcenili sme žiadnu maličkosť. Či už išlo o bižutériu dotvárajúcu koncové montáže alebo samotné kŕmenie. Verím, že každý zúčastnený rozmýšľal rovnako. Dátum pretekov sa pomaly blížil a nám sa to trošku zamiešalo s našim tretím parťákom.
Taktika je taktika
Nadišiel pondelok ráno 4. mája a parkovisko na jazere Ozetanya sa pomaly napĺňalo autami z rôznych krajín. Krátke zoznámenie tímov, predstavenie všetkých zúčastnených a prvé žrebovanie poradia prebehlo – ako inak – v priateľskej a humornej atmosfére. Následne sa žrebovali lovné miesta, kde sme si vytiahli č. 3, čo znamenalo stred jazera. Pri vylosovaní čísel 8, 14 a 19 ostatní dali najavo, že ide o miesta, ktoré obhajujú každoročne debnu, teda miesta, ktoré sú celoročne produktívne. Majiteľa jazera sme sa opýtali ako to vyzerá s nami a len pokrútil hlavou a povedal, že z tohto miesta ešte nikto nikdy nevyhral. Na sebavedomí nám to veľmi nepridalo, no ale čo sa dá robiť, museli sme bojovať naplno a do konca. Po príchode na naše určené miesto nás prekvapilo, že sme nemali mólo. No nakoniec sa nám to aj hodilo. Z ľavej strany nás pri príchode zdravil rumunský trojčlenný tým a z pravej strany 3 domáce tímy z Maďarska. Výhodou na takých podujatiach je aj to, že väčšinou nikto nikomu nerozumie, čo sa aj hodí, ale kaprárske slangy a názvy pozná každý z nás. Preto sme boli aj napriek rečovej bariére opatrní. Taktika je taktika. Na pripravenie miesta sme mali málo času, a tak, zatiaľ len dvaja, sme museli makať na plné obrátky. Osadili sme si tyčovú bójku a začali si miesto prikrmovať spombom. Keďže išlo o nahadzovacie preteky s neobmedzeným množstvom krmiva, museli sme doslova všetko naspombovať na naše lovné miesto.
Stratégia začala fungovať
Množstvo kompletného krmiva, ktoré sme mali pripravené na túto vodu presahovalo hmotnosť 500 kg a poviem vám, že už po prvom dni podvečer som nevládal točiť kľučkou navijaka. Pri pohľade na naše susedné tímy, ako si pripravujú miesta kobrovaním v trojici, sa nás na chvíľu zmocnil pocit úzkosti ako to vydržíme do konca. Našťastie už prvú hodinu pretekov sa nám podarilo zdolať prvé bodované ryby, čo nás nesmierne potešilo a posunulo hneď na začiatok listiny. Taktika začala fungovať a guľôčky od nášho šéfkuchára začali rybám chutiť. Po prvom dni sme boli na prvom a na pár hodín na druhom mieste. V prvý deň sa všetko ešte len začína, ale dobrý štart je základom rodiaceho sa úspechu. Priebeh druhého dňa som pravdu povediac ani nevnímal. Všetko to malo stúpajúcu tendenciu, záberov pribúdalo, sakovaných rýb takisto a krmivo každým ďalším spombom ubúdalo. Počas dňa nás navštívilo zopár zvedavcov, ale aj majiteľ jazera a už zďaleka sa na nás usmieval. Bolo príjemné počuť, že zatiaľ z tohto miesta ešte taký výsledok nikto nespravil. Vedeli sme, že máme dobre našliapnuté, ale koniec druhého dňa ešte neznamená na takomto maratóne nič. Už počas prvých dní nás stále dobiehali dva tímy z Rumunska. Oba mali vyžrebované miesta v plytšej vode, čo im v daných podmienkach nahrávalo do kariet. Aj počasie bolo na ich strane, už niekoľko dní totiž fúkalo ich smerom. Na takejto zarybnenej vode sa dá spraviť náskok cez noc aj 100 kg, čo nám potvrdil aj majiteľ tejto krásnej lokality.
Póza pre miestny portál.
Celú noc bez záberu
Unavení sme tretie ráno privítali rozhodcov pri rannom vážení s 12 bodovanými rybami. Maličký náskok pred ostatnými nás veľmi potešil, a hoci unavení, ale spokojní sme pokračovali v boji stále vo dvojici. Prišla streda, okolo obeda ryby spolupracovali a my sme skoro každú pol hodinu podobrali bodovanú rybu. V priebehu dňa nám spadli dve väčšie ryby, ale pri stálych záberoch nám to až tak nevadilo. V tom chaose kde sme raz hádzali spombom, dokrmovali kobrou, popri tom sme stíhali niečo zajesť a opäť sakovali kapra a konečne privítali nášho tretieho plnohodnotného člena. Prišiel práve včas, keď nastal čas kŕmenia. Do hodiny letelo desať kilo mixu z guľôčok a partiklu spombom na kŕmne miesto a Radko sa po tomto výkone na nás pozeral s úsmevom. My sme si konečne mohli aspoň na chvíľu oddýchnuť. S pribúdajúcimi bodmi na listine sa za našimi chrbtami postupne o nás začali zaujímať aj domáci a sledovali každý náš pohyb. Od druhého dňa sme viedli stále o pár kilogramov nad ostatnými. Deň predtým nás usporiadatelia upozornili na príchod veľkej búrky. Ryby to akoby cítili tiež a zábery úplne ustali. Celú noc bez záberu sme prebdeli v bivaku a viazali nové montáže. Katran nás opäť podržal, silon Synapse kombinovaný šokovým 12-metrovým nadväzcom Galaxy a 15-librové šnúrky Cobra a Tarantul odolávali výpadom aj tých najbojovnejších rýb.
Kombinácia, ktorá nás nikdy nesklame.
My sme šli nonstop
Až nad ránom sa nám podarili dve bodované ryby. Do ranného váženia ešte ostávalo pár hodín, a tak sme začali kombinovať, hľadať vhodnú nástrahu pod háčik. Masívne predošlé kŕmenie GLMkou Krab Krillom sa oplatilo, a tak sa nám podarilo na chytačky totožnej príchute chytiť ešte 7 rýb. Bolo to však najslabšie ráno. Ranné váženie prebiehalo stále od 7. hodiny a už na základe predošlých dní šli rovno k nám. Rozhodcovia nám doniesli, ako každé ráno, výsledky a priebežné poradie tímov. Mali sme náskok pred všetkými asi sto kg a vedeli sme, že takým tempom máme debnu na dosah. V priebehu fotenia a zapisovania ďalších bodov sme zdolali ďalšie cenné ryby. Rozhodli sme sa, že ešte pritvrdíme, nech sa kvalita ukáže a pomedzi zdolávanie sme spombovali výdatné dávky kŕmenia. Na miesto nám v priebehu hodiny nabehli amury a my sme sa museli automaticky prispôsobiť. Všetky prúty sme prehodili a to, čo sa dialo potom, nás raketovo posunulo za dve hodiny pred ostatné tímy skoro o 230 kg. Len pre informáciu, v podmienkach súťaže bolo, aby mal každý tím po minimálne 10 sakov. My sme si museli požičať od našich rumunských susedov 4 a to sme mali už v dvoch našich po dve ryby. Zdolávanie dvoch, a aj naraz troch rýb cez 10 kg bol obrovským zážitkom, na ktorý ani jeden z nás určite nezabudne. Po rýchlom príchode vážiaceho tímu len neveriacky krútili hlavami ako to robíme. Susedia z pravej strany sa prišli pozrieť na čo to vlastne chytáme, lebo väčšina tímov mali po búrke len málo záberov. My sme šli nonstop. Sila Garantu sa ukázala v plnej paráde.
Na pamiatku aj fľaša domácej slivovice
Rumunský tím nám už vo štvrtok večer blahoželal, čo bolo síce príjemné, ale my sme pokračovali ďalej. Svitlo ráno piatok, posledný deň. Do konca ostávalo už len pár hodín a pri nás sa opäť počítalo a fotilo. Ďalšie bodované ryby sa pripisovali na naše konto. Boli sme nesmierne šťastní, lebo bolo jasné, že pred ostatnými máme náskok cez 300 kg. Tesne pred koncom ešte prišiel usporiadateľ pretekov spraviť rozhovor s naším jediným maďarsky hovoriacim kolegom a gratuloval nám k super výkonu na tomto mieste. Pár minút pred koncom sme zaevidovali ešte posledný záber a za zvuku sirény, ktorá ukončila maratón, sme zdolali posledného kapra pretekov. Ešte nikdy som tak šťastný nebalil veci, a to som nebol sám. Vzájomné gratulácie, úsmevy a obrovská radosť nás úplne pohltila. Maďarskí kolegovia nám dali na pamiatku aj fľašu domácej slivovice, čo sme naozaj nečakali. Po hodine balenia sme sa konečne dostali k miestu vyhodnotenia. Pri pohľade na nastúpené tímy sme si uvedomili, aké to boli náročné preteky. Keď to tak spočítam, tak celkovo za 96 hodín lovu sme spali asi 10 hodín. No výsledok stál za to. Celý komentár pri vyhlasovaní som usporiadateľovi nerozumel, ale akonáhle som započul ako hovorí: 3. miesto Romania, 2. miesto Serbia a 1. miesto – 120 rýb, 21 rýb nad 10 kg, spolu 930 600 gramov, Garant baits Slovakia, tak až vtedy mi došlo, že sme to naozaj dali. Veľká vďaka patrí mojim spolubojovníkom Jožkovi a Radkovi za bezchybný priebeh celých pretekov, a taktiež Karčimu za dodanie víťaznej kombinácie návnad a nástrah. Čo sa týka organizácie, tak lepší systém v obnovovaní a pridávaní výsledkov v priebehu váženia som nevidel. Firma Pecamania Road Show, ktorá organizovala preteky, ich robí na skutočne vysokej úrovni. Vďaka patrí aj všetkým vám, čo ste nás podporovali a povzbudzovali počas celých pretekov.
Ďakujeme...
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
