Belá
Vysoké teploty ma prinútili navštíviť vyššie položené miesta. Avšak začiatok júla znamenal prílev horúceho počasia dokonca aj do podtatranskej oblasti. Ryby však brali aj v takomto teple a užil som si krásny deň v jednom z najkrajších kútov Slovenska.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: AUGUST 2015
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 28
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
S výhľadmi na Tatry
Pôvodne som chcel na Belú vyraziť deň pred tým. Nechcel som však zažiť zamračené počasie, ktoré meteorológovia predpovedali. Vravel som si, že aj keď možno chytím menej rýb, radšej si užijem slnečný deň s peknými výhľadmi na Západné a Vysoké Tatry. Tak aj bolo. Keďže Liptov nemám „za rohom“, napriek tomu, že som si privstal, som k vode dorazil až okolo pol siedmej. To už teplota stúpala k dvadsiatke. Auto som nechal na známom mieste za Pribylinou, smerom k obci Liptovská Kokava. Vychystaný som opustil parkovisko a vybral sa oproti muškárskym zážitkom.
Výhľad na Kriváň.
Prvý lipeň
Hneď prvý prúdik som skúšal prelovovať suchou muškou – grizzly palmerom. Úspech sa nedostavil, tak som pokračoval ďalej po prúde. Ani na ďalšom sľubnom fleku som neslávil úspech. Na jeseň som tu na dva hody ulovil dva pekné lipne. Dnes tu však tiekla o dosť nižšia voda a teplota sa nedala porovnať s tou jesennou.
V pokojnej tíšine sa mi podarilo na sucho uloviť menšie potočáky. Tie poctivo atakovali mušky a každý záber od potočáka som úspešne premenil. Rovnako tak na ďalšom mieste, kde lovili v pokojnej plytčine za hlbšou jamkou. Do tej som nakoniec skusmo namočil nymfu a užil si pekný súboj lipňa na konci nadväzca. Použil som obľúbený vzor – telíčko z bažanta, oranžové záhlavie a zlatá volfrámová guľôčka.
Prvý lipeň ulovený na obľúbenú nymfu.
Jedno z prvých úspešných miest.
„Údolie“ pošvatiek
Prelovil som ďalšie sľubné miesta a odmenou mi boli opäť menšie potočáky. Bol som trošku sklamaný, pretože som čakal viac lipňov. Avšak Belá je predsa len pstruhová voda, a tak som na jesenné lipne mohol iba spomínať. V úvahách som sa dostal k obľúbenému miestu, ktoré ma tentoraz dosť sklamalo. Prikladal som to opäť nízkemu stavu vody, ktorý bol zapríčinený veľkým teplom a tým, že dlhšie nepršalo. Pomaly som sa presúval nižšie a nižšie dole prúdom chladnej rieky. Na skalách som nachádzal zvlečky veľkých pošvatiek. Na niektorých kameňoch som našiel aj 10 kusov suchých schránok. Boli to poriadne veľké kúsky. Spolu s chvostovými dvojštetmi dosahovali niektoré z nich dĺžku aj 5 cm.
Koryto rieky bolo plné zvlečiek lariev pošvatiek.
Tanec na sucho
Aktivitu na hladine som nevidel vôbec, na fluorokarbónový nadväzec putovala nymfa a tou som prelovoval sľubné úseky. Kde‑tu som niečo ulovil, ale nebola to hitparáda. Dostal som sa k peknej pokojnej tíšine, kde bolo badať aj loviace ryby. Pstruhy, ale aj lipne. Na 0,10 mm vlasec som naviazal F‑fly a tanec sa mohol začať. Spod kríkov som dostával potočáky, ale aj lipne. Miesto nebolo nejako rozľahlé, a tak som po úspešnom výrade mohol konštatovať úspech. Blížil sa čas obeda a keďže som celý deň nejedol, uvažoval som o ústupe a dobití batérií. Už počas cesty som si vytypoval jedno príjemné miesto, kde som plánoval oddych. To som však netušil, že cesta sa mi predĺži.
Úspešné suché mušky.
Oddych a sloboda
Na sucho som z jednotlivých miest lovil rybu za rybou. Neboli to len obvyklé malé potočáky, ale na mušku útočili aj pekné, do žlta sfarbené lipne. Tých som, bohužiaľ, mnoho nemohol zaknihovať do pomyselnej listiny úlovkov, pretože dosť z nich mi padalo. Potočáky sa však vešali veľmi ochotne.
Takto som „prebral k životu“ aj miesta, ktoré sa zdali pri lovení nymfou úplne prázdne. Po príchode na miesto kempovania som sa vyzliekol z brodiacich nohavíc, topánok a takmer všetkého čo som mal na sebe. Bolo naozaj teplo! Pozbieral som naplavené drevo, do rieky som dal chladiť nealko radler a do skladacieho variča, ktorý nazývajú bratia Česi pekne „dřívkáč“ (slovensky to už tak pekne neznie) som naložil suché vetvičky. Prefiltroval som si vodu z rieky, uvaril ju a zalial instantné cestoviny. Cítil som sa veľmi dobre. Voda v rieke veselo žblnkotala, slnko nad hlavou pálilo, smäd hasil citrónový nápoj. Keď som cítil veľkú páľavu, postavil som sa do chladného prúdu rieky, ovlažil sa. Užíval som si neskutočnú slobodu a pokoj. Po oddychu a načerpaní fyzických, ale najmä psychických síl, som mohol pokračovať ďalej.
Oddych, dřívkáč a obed.
Skvelá Belá
Opäť som kde‑tu chytil potočáka. Pod väčšou jamou sa rozlieval prúdik, kde som umiestnil CDC mušku. Tú okamžite atakoval lipeň. Neviem či bol taký prekvapený, alebo v popoludňajšom slnku unavený, takmer nebojoval a nechal sa splaviť až k mojim rukám. Pritom to bol najväčší dnes ulovený lipeň. Samozrejme, strepal sa presne vtedy, keď som ho chcel odfotiť!
Miesta, ktoré sa nachádzali blízko môjho parkoviska boli opäť zakliate, okrem jedného, kde sa na prvý hod nechal oklamať väčší pstruh. Teda, nebol to nejaký obor, ale myslím, že najväčší z dnešného dňa. Bola to zároveň aj posledná regulárne ulovená a pustená ryba na Belej. Mal som ešte kontakt s dvoma rybami, ale oba zábery som sfušoval. Horúci deň sa pomaly ale isto podpisoval nielen na menšej aktivite rýb, ale aj na mojich reakciách. Rozhodol som sa pre ústup, ale po ceste domov som ešte navštívil Váh, konkrétne č. 22. Tu ryba absolútne nebrala a ja som nemal síl, aby som ju hľadal v prekysličených prúdoch, kde možno bola.
Priemerná veľkosť lovených potočákov.
Najväčší potočák dňa.
Chytil som pár mikropotočákov a jedného lipňa. Celkovo som bol s dňom na Belej veľmi spokojný a aj napriek úmornej horúčave som bol prekvapený ako ryby, hoci menšie, spoľahlivo brali. Už teraz sa teším na niektorú z ďalších rybačiek v tomto klenote slovenskej prírody.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
