Ako ste už z mojich predošlých článkov určite vycítili, nie som veľmi „naklonený“ lovu rýb na súkromných revíroch, obzvlášť nie na malých, silne zarybnených vodách. Preferujem radšej zväzové vody, ideálne sú rieky, najideálnejší je Dunaj. Lenže, ja mienim a ryby a okolnosti menia…
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2015
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 46
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Začiatkom mája som so svojimi priateľmi absolvoval trojdňovú výpravu na jednej zväzovej vode, ktorá dopadla /nielen pre mňa/ doslova katastrofálne, keďže sme nedokázali v priebehu 36 hodín spraviť záber na 6 prútov, napriek plošnému aj bodovému kŕmeniu, taktizovaniu, a tak ďalej. Toto bolo dosť záhadné, keďže vlani sa tu nachytalo dosť pekných kaprov a amurov.
Povedal som si – nevadí, stáva sa aj to a približne o mesiac som si naplánoval ďalšiu trojdňovku na tejto vode. Nakoľko kvôli rodinným záležitostiam som bol nútený posunúť termín odchodu až o 36 hodín, rozhodol som sa túto výpravu kvôli približne 100 km vzdialenosti od môjho bydliska „vypustiť“. Mal som však skoro deň a pol k dobru a sedieť doma som určite nemienil. Napadla ma myšlienka. V minulosti som jednému zo svojich rybárskych priateľov navrhol spoločnú rybačku na súkromnom rybníku neďaleko môjho bydliska, ktorý je známy výskytom veľkých kaprov. Zdvihol som telefón, partii loviacej na zväzovke som sa „ospravedlnil“ a následne som volal Borisovi, čo by povedal na 24-ku strávenú na tejto vode. Slovo dalo slovo, Boris vybavil u pána majiteľa „najplodnejšie“ mólo č. 2 a bolo rozhodnuté kde budem ďalej pokúšať moje rybárske šťastie.
Stavil som na Anglicko
Nakoľko som mal informácie o obsádke kaprov na tejto vode s mierami 10+ a 20+ nič som nemienil nechať na náhodu a ihneď som rozbehol prípravu krmiva a nástrah. Keďže nie som „čistokrvný“ kaprár, načerpal som nejaké poznatky o kŕmení na internetovom fóre Slovenského RYBÁRA a mohlo sa začať. Rybník nie je veľmi široký a protiľahlý breh je peši prístupný, nepotreboval som spodový prút a na kŕmenie postačoval prak. Ako kŕmenie som zvolil zmes pozostávajúcu z halibut peliet a boilies QANTICA s príchuťou ryba‑krab. Túto zmes som zalial halibutovým olejom a po miernom nasiaknutí zasypal peletovou drťou totožnej príchute. Som zvyknutý nástrahy obmieňať a už dávnejšie som premýšľal, akú značku boilies budem tento rok používať. Po konzultáciách s profíkmi padla voľba na ostrovy a ich výrobcov Dynamite baits a CC Moore. Od prvého som si zaobstaral 20 mm guľôčky príchute The Source spolu s dipom a od druhého 15 mm boilies príchute Odyssey XXX. Z každej príchute som si 10-15 guľôčok naložil do dipu, aby intenzívne nasiakli arómu kvôli bahnistému dnu rybníka. Predpoveď počasia hlásila na nasledujúci deň výraznú teplotnú zmenu inak ustáleného počasia sprevádzanú búrkami čo ma dosť vyviedlo z miery, ale „stroj sa už rozbehol“ a nebolo kam cúvnuť – buď alebo. Zbalil som výstroj a nasledujúce ráno vyrazil v ústrety ďalšej skúsenosti.
Deň
Po príchode k vode ráno o 7. h som po vybavení formalít všetko vynosil na rezervované mólo č. 2. Na rybníku sa nachádza 5 lovných miest s drevenými domčekmi a mólami, pričom je možné asi na troch miestach loviť aj z brehu. V ľavej časti rybníka sú dva ostrovy a v pravej dva potopené stromy medzi mólami č. 1 a 2, čo z nich robí top miesta na lov, nakoľko sa tu zdržujú miestni mohykáni. Asi tri dni pred mojím príchodom sa z tejto lokality ulovil kaprík s hmotnosťou niečo cez 22 kg, čo už slušne povznesie. Pred odchodom som ešte hovoril s Borisom, ktorý tu je „doma“. Nakoľko sa tu loví na tri prúty, poradil mi sústrediť sa na protiľahlý breh, okolie potopeného stromu a „pod nohy“. Po rozložení stojana a prútov som na dva prúty pod háčiky našil po jednej 20 mm dipovanej guľôčke The Source a jeden prút putoval rovno do boja asi 2 metre od protiľahlého brehu. Druhý som nahodil do blízkosti potopeného stromu do vzdialenosti asi 25 metrov. Na tretí prút som našil pod háčik dve 15 mm guľôčky Odyssey XXX a „hojdačkou“ ho umiestnil asi 4 metre od brehu vpravo ku kmeňu, ktorý vykúkal z vody. Rovno k montáži som hodil z móla asi dve hrste kŕmej zmesi boilies a peliet a taktiež som prakom asi 3x nastrelil kŕmnu zmes aj k vzdialenejšej montáži pri strome.
Cievka sa roztočila ako ruleta
Boris kvôli odpočinku po nočnej službe ohlásil svoj príchod až na poludnie. Keďže k protiľahlému brehu to bolo ďaleko aj na prak, dal som si po povolení cievok menšiu prechádzku okolo rybníka s vedrom krmiva v ruke. Po zakŕmení poslednej montáže som si otvoril zaslúžené pivo a začal si naplno užívať pobyt pri vode. Ani nie po hodinke spustil pravý signalizátor riadny koncert a cievka sa roztočila ako ruleta. Ihneď som prisekol a začal rybu ťahať doľava od potopeného stromu, nakoľko som bol upozornený, že po zábere miestne ryby naberú smer rovno do prekážky a je problém. Slušný ťah bez typického mykania špičky dával tušiť peknú rybu, ktorú sa mi podarilo dostať na voľnú vodu a bezpečne zdolať. Na podložke sa ocitol pekný šupi s mierami 78 cm/8,20 kg. Bol som ešte sám, tak som poprosil susedného lovca o pár foto s mojim zrkadlom. Po dezinfekcii rany po háčiku išiel kaprík pekne späť do vody, ja som opäť nahodil a dokŕmil.
Do poludňajšieho príchodu Borisa som zdolal ešte zopár kapríkov do 5 kg zo vzdialenejších miest.
Moje krmivo.
Prvá výhra ryby bola na svete
Po príchode Borisa som popoludní dostal parádnu jazdu od protiľahlého brehu a po urputnom boji skončil na podložke nádherný riadkač s mierami 79 cm/9,20 kg, na ktorého som sa nevedel vynadívať, až sa Boris na mne musel smiať. Po klasickej procedúre išiel späť do vody. Ešte som ani nepoložil podložku a už „hučal“ záber od stromu. Tentoraz to bol nízky šupináč so sedmičkami v mierach – 70 cm/7,0 kg. Avšak prút „pod nohami“ zostával stále hluchý. Ďalšie asi štyri hodiny patrili dorastencom okolo 3-4 kg, ktoré sme dostali na breh z voľnej vody. Tesne pred zotmením počas ľahkej večere našu debatu o rybách prerušila prudká jazda na môj prút spod brehu. Nakoľko dva vzdialenejšie prúty som mal na stojane na móle a tento bol vpravo za stenou domčeka, chvíľu mi trvalo, kým som prišiel k nemu a prisekol. Podľa brutálneho ťahu som spoznal, že ide asi o jedného z „nich“. Rovno si to namieril k potopenému stromu, ale čo bolo horšie, nedokázal som rybu otočiť a keď následne ťah povolil a ja som vybral prázdny háčik, prvá výhra ryby bola na svete. Ale potešilo ma, že zafungovala aj „Odysea“, lebo som počul a čítal dosť skeptické názory niektorých slovenských kaprárov na účinok tohto boilies v slovenských vodách. Opäť som našil dve 15-ky, šupol to pod breh, ale tentoraz som k montáži dohodil dve hrste identického boilies namiesto kŕmnej zmesi. Ale to sa už začalo stmievať a my sme pomaly začali rozkladať ležadlá a spacáky.
Riadkač 9,20kg.
A noc
Hneď pri večernej káve mi prišla pekná jazda opäť na môj prút spod brehu s nastraženou Odyseou, ale tentoraz som nič nenechal na náhodu a ihneď po priseknutí som rybu smeroval na voľnú vodu, napriek silnému ťahu. Po pasovaní kto z koho som nakoniec Borisovi do podberáka naviedol pekného dlhého šupináča, ktorému sme namerali 80 cm a rovných 10 kg. Toto bola nakoniec aj najväčšia ryba výpravy. Po niekoľkých fotkách putoval kaprík z podložky pekne späť do svojho živlu. S príchodom noci sme dúfali v zábery väčších rýb, ale tie boli proti, takže zostalo len pri nočnej debate o rybách. Predpoveď počasia sa po polnoci začala napĺňať, oblohu osvetľovali samé blesky, ale zatiaľ bez zvukovej kulisy. Toto nás nakoniec aj uspalo. O 1.30 mi prišiel budíček v podobe jazdy od stromu, ale kým som sa v polospánku vypotácal zo spacáka a prisekol, ryba už mala značný náskok a nedokázal som ju včas vyviesť od stromu na voľnú vodu. To sa mi aj stalo osudným a ryba, ktorú som stále cítil na prúte, mi montáž odtrhla. Nevzdal som to a pri svetle čelovky naviazal ďalšiu montáž, našil guľôčku, tá šupla do vody a ja späť do spacáka, ktorý som pre „rýchly štart“ ani nezazipsoval. Ráno o 4.15 ma zobudila opäť jazda od stromu, ale tentoraz som bol rýchlejší a po priseknutí som rybu pomaly vyvádzal na voľnú vodu. Až vtedy som si uvedomil, že rúčka prúta je mokrá a husto prší. Predpoveď počasia teda vyšla, lenže ja som aj napriek svetlu z čelovky nevidel ani na päť metrov. Nezostávalo mi nič iné len zobudiť Borisa a vyhnať ho z teplého spacáka do dažďa. Kapríka som úspešne naviedol do podberáka, išlo o pekného vysokého lysca s hmotnosťou okolo 6 kg, s ktorým som sa v daždi na móle aj odfotil. Po jeho vrátení do vody som už nespal a začal variť rannú kávu vo viere v ďalší záber, ktorý však už neprišiel, a tak sme v daždi ráno zbalili, nanosili veci do áut a spokojní /hlavne ja/ sme išli domov. Okrem 10-kilového kapríka, ktorý zabral na boilies Odyssey XXX, som všetky ryby, vrátane menších juniorov, presvedčil na dipované guľôčky The Source, ktoré fungovali skvele. Táto 24-ka mi priniesla niekoľko pekných rýb, ktoré potešili aj napriek Borisovmu skonštatovaniu, že išlo o taký „šedý priemer“, nakoľko je tu dosť kapríkov od 10 do 20 kg a viac. V každom prípade som si opäť dobre zachytal a trocha zabudol na predošlý prepadák zo zväzovky.
Najväčšia ryba výpravy.
Záverečné konštatovanie
Viem, že mnohí z vás si po prečítaní tohto článku povedia, že na súkromnej vode „nachytať“ problém nie je, nakoľko je tam na malej rozlohe sústredený veľký počet rýb. Áno, som toho istého názoru, ale iba do určitej miery. Keď sú koncom jari zväzové rybníky „zavreté“ a rieky sú plné plaviacich sa porastov, sedimentu, smetí a to všetko pri zvýšenej hladine a prietoku, veľa možností na našu vášeň nám nezostáva. A práve v tomto časovom období súkromné revíry náramne zapadajú do našej rybárskej mozaiky.
Týmto by som chcel poďakovať parťákovi Borisovi za cenné rady a pomoc pri zdolávaní a všetkým vám, milí rybárski priatelia, prajem veľa šťastia pri vode, žeravé cievky a ničím nerušený relax na rybačke.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
