Sezóna nám pomaly, ale určite otvorila svoje „dvere“. Napriek tomu mám stále pocit, že toho času na ryby je stále menej a menej. Prichádzajú povinnosti, ktoré nám uberajú z času a nevenujeme sa rybám tak ako predtým. Niekoľkodňové vychádzky sa menia na víkendové a tie potom už len na párhodinové, čo je zvyčajne aj môj prípad.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2015
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 20.08.2015.
Raz za rok si doprajem týždňovú rybačku, no väčšina mojej sezóny sa nesie v znamení krátkodobých vychádzok. Pred začiatkom sezóny som absolvoval týždňovú rybačku v Taliansku spolu s otcom. Odvtedy sme sa vôbec nevideli a komunikovali spolu len cez telefón. Pri jednom takomto telefonáte padla dohoda, že opäť vyrazíme na jednu z našich vôd a vychutnáme si spoločný predĺžený víkend.
Udice vyvážame už po tme
Na danej vode sme si vytypovali dve miesta, na ktorých by sme chceli chytať. K vode prichádzame až neskoro večer, ale čo je pozitívne, obe miesta sú voľné. Nevieme sa chvíľu rozhodnúť, ale nakoniec padá voľba na miesto, kde sme ešte nechytali. Mám rád výzvy, tak prečo nevyskúšať niečo nové, najmä keď máme pred sebou tri dni lovu. Aj keď časovo obmedzené a o 24. h musia ísť naše montáže z vody, ale stále je to lepšie ako odchádzať od vody a ráno sa zase rozkladať. Udice vyvážame už po tme. Aj keď len na pár hodín, stále veríme, že vždy je šanca chytiť rybu pokiaľ je to vo vode a nie na brehu. Máme k dispozícií dosť prútov, takže na začiatok skúsime rôzne hĺbky. Uvidíme, odkiaľ príde prvý záber a podľa toho upravíme taktiku. Rozhodli sme sa na dva prúty kŕmiť len s boilies a na ďalšie dva pridať aj uvarenú repku. Na kŕmenie sme si so sebou zobrali boilies G2 v priemeroch 20 a 24 mm. Do polnoci nám neprichádza ani jeden záber a sťahujeme udice. Miesto zalezenia do spacáku sa ešte rozhodujem ísť na vodu. Rozhodil som zopár boilies k naším bójkam. Okolo jednej v noci odchádzam domov, pretože ráno musím ísť do práce. Otec zostáva pri vode sám. Cez deň mal jeden jediný záber, ale o rybu prišiel vo vodných trávach. Ja prichádzam k jazeru zase navečer a ihneď sa púšťam do vyvážania svojich udíc. Do polnoci máme dva zábery a vyťahujeme dva menšie kapry. Sobota nám klope na dvere a k nejakému seba lepšiemu úspechu máme ďaleko. Zábery sme síce spravili, ale sme bez kontaktu s väčšou rybou.
Z pomalej odrazu razantná jazda
To mi potvrdila aj nasledujúca situácia. Ráno ma zo spacáku budí pomalá no o pár sekúnd už razantná jazda. Ako naschvál mi ryba vošla do podvodnej prekážky a urezala mi približne 50 m silónu. Bol som sklamaný, nakoľko ryba vyzerala naozaj slušne. Po polhodine som telefonoval s kamarátom, ktorý chytal asi 100 metrov od nás. Oznámil mi, že vytiahol moju montáž, na ktorej bol slušný lysec cez 15 kilogramov. Avšak tesne pri brehu o túto rybu prišiel.
Na jednej strane som rád, že ryba neťahá za sebou metre silónu, no na druhej strane ma mrzí, že som prišiel o dosť slušnú rybu. Je vidieť, že zábery od menších rýb prichádzajú z miest kŕmených aj s repkou. Ďalšie dve miesta, kde sme sypali len čisto G2 sú viac‑menej "hluché" až na môj nepremenený záber od slušnej ryby. Otec mal pre zmenu zábery len tam, kde používal repku v kombinácií s boilies. Druhé miesto mu mlčalo „ako hrob.“
Výprava sa nám pomaly ale isto blíži ku koncu. Stále sme nezavadili o žiadnu krajšiu rybu. Určite to poznáte keď, robíte maximum a výsledok sa nie a nie dostaviť… Teplota vzduchu je od rána vysoká a my sa chladíme vo vode a užívame si horúci letný deň. V každom prípade som rád, že sme sa s otcom stretli, keďže sme sa dlhšie nevideli. Takže cieľom tejto výpravy si bolo hlavne trochu oddýchnuť po zatiaľ celkom náročnom roku.
Na teplomere tridsiatka…
Slnko nám už poriadne pečie a teploty sa šplhajú k 30 °C. Osobne takéto počasie príliš nepreferujem. Na teplomere tridsiatka a vo vode množstvo kúpajúcich ľudí, iných rekreantov a člnov. K tomu všetkému ešte úplne bezvetrie, čo nie je vôbec ideálne. Stále však veríme až do poslednej chvíle.
V poobedňajších hodinách sa začína počasie trochu meniť. Boreas (boh vetra, pozn. red.) ma zrejme v hĺbke duše vypočul. Poslal nám slušný vietor a celá voda sa dala do pohybu. Netrvalo dlho a z hluchého dňa nás prebúdza otcova udica, na ktorú nemal ešte ani záber.
Otec tomuto miestu veril a od začiatku ho chodil dokrmovať napriek tomu, že z toho nebola žiadna odozva. Toto na otcovi naozaj obdivujem. Mať tak jeho trpezlivosť. Ja by som miesto už určite zmenil. Ihneď však sedíme v člne a proti vetru ideme za rybou. Po pár minútach sa dostávame priamo nad rybu. Otec poznamenáva, že vyzerá dosť slušne a nebude to nič malé. Po chvíli a bez extrémneho súboja podoberáme mohutného šupináča. V tej chvíli sa mi niečo nezdá. Chvíľu sme ticho, akoby sme zamrzli. Hlavou mi prebieha myšlienka, ktorú som vyslovil aj nahlas: Veď je to ten kapor… slovenský rekord.
Hneď mi je jasné koľká bije
Neviem, čo ma to vôbec napadlo, ale navzájom sa zhodujeme, že asi nie! Radosť nám to nekazí, lebo kaprovi odhadujeme okolo 20 kilogramov. Záber prišiel na 24 mm boilies Gangster G2 v soli. Rybu berieme na breh popri člne v podberáku. Pomáha nám aj vietor a onedlho sme na brehu. Rybu kladieme na podložku a otec vyberá váhu do 25 kg. Zdvíhame rybu, no ručička na váhe sa pretáča… Hneď mi je jasné koľká bije. Beriem moju váhu do 40 kilogramov a skúšame znovu. Pre nás je to neuveriteľné, ale na displeji skáču čísla medzi 31 a 32 kg. Zalieva nás pocit šťastia a neuveriteľnej radosti. Volám kamarátovi Peťovi, ktorý okamžite prišiel, aby sme kapra zdokumentovali a overili či ide o mnohými pochovaného kapra. Peťo potvrdil totožnosť ryby. Je to tam! Legenda žije! Všetci sme v neopísateľnej eufórii. Hneď si však kladieme otázku, čo to bolo za kapra, ktorého minulý rok zabil miestny rybár? Všetky informácie nasvedčovali tomu, že to mala byť práve táto ryba. Dokonca aj predseda na výročnej členskej schôdzi s poľutovaním oznámil, že bol zabitý slovenský rekord kapra. Evidentne bola zabitá iná veľká ryba…
Tieto myšlienky však rýchlo hádžeme za hlavu a sústreďujeme sa na rybu, akú som doposiaľ videl len v rybárskych časopisoch. Rybu vážime ešte raz. Všetko sa snažím fotiť a natáčať pomocou fotoaparátu. Hmotnosť sa potvrdzuje rovnakými číslami a zastavuje sa na hodnote 31,71 kg. Odpočítavame vážiaci sak, ktorý má presne 1,70 kg. Čistá hmotnsoť kapra je veľmi tesná, ale dostali sme sa cez 30 kg hranicu, čo je na slovenské pomery fantastické.
Je to fantastický pohľad
Rybu nemeriame, ale jej dĺžka sa pohybuje okolo 115 cm (vo februári 2014 Peťo tomuto kaprovi nameral 114 cm). Rybu dlho netrápime. Robíme ešte zopár fotografií vo vode a ihneď ako má kapor snahu odplávať, otec ho púšťa. Je to fantastický pohľad, keď sa takáto majestátna ryba vracia do svojho živlu. Nestačíme sa spamätať z toho čo sa práve udialo a mne začal pískať signalizátor. Zdolávam šupináča okolo 10 kilogramov.
Večer sa nám to mierne rozbieha, ale zdolávame opäť len menšie ryby. Oslavujeme a snažíme sa dnešnému dňu vôbec uveriť. Prebieha večer v znamení telefonátov a gratulácií od rôznych známych, ktorým ďakujeme za podporu. Nedeľu sa všetko končí a balíme. Lúčim sa s otcom a dohadujeme ďalší spoločný výjazd. Po ceste domov si premietam vlastne všetko čo sa stalo. Tlačili sa mi do očí slzy šťastia. Nevydržal som to! Na ten deň budeme ešte dlho spomínať a zrejme nikdy nezabudneme. Na záver by som chcel odkázať všetkým rybárom: Prajem každému z vás chytiť takúto krásnu rybu. Sú to chvíle plné adrenalínu, eufórie a dojatia, na ktoré nikdy nezabudneme. Skúsme si teda uvedomiť pri každej chytenej rybe, ktorú chceme zobrať domov, či jej radšej nedarujeme život a možno o pár rokov bude ona novým slovenským rekordom.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
