Pocit, keď nám dravec nekompromisne natiahne muškársku šnúru do jednej línie s prútom, surovo trhne našou rukou, ktorou sme ešte pred chvíľou sťahovali šnúru a v predzvesti boja na život a na smrť ohne jemný muškársky prút do paraboly, patrí snáď k najkrajším zážitkom, ktoré môže rybár pri vode prežiť.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: AUGUST 2015
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Je jedno, či v tú chvíľu chytáme pstruhy na jazere, lipne v riekach, šťuky v trávach alebo napríklad kapry z nekonečnej hladiny. Ten pocit, ten magický zážitok, vidieť alebo len cítiť úder do našej imitácie z peria, ten nádherný okamih zdolávania ryby na jemnom nadväzci, s výjazdmi šnúry cez ruku, za sprievodu cvrlikajúcej brzdičky „kolovrátku“, je jednoducho neopísateľný. V tú chvíľu sa na okamih naozaj zastaví aj čas. Kto z nás potom môže povedať, že onen dravec, na konci muškárskeho prúta je veľký zubáč, šťuka, ostriež alebo napríklad boleň, sa môže radiť k tým šťastlivcom, ktorý v knihe svojho poznania otáča ďalší nepopísaný list. V nasledujúcich častiach o love prehradených dravcov na muškársky prút, sa postupne pokúsim práve o to. Pozrieť sa a opísať moje skúsenosti s lovom dravcov technikou, ktorá v mysli rybárov akoby stále patrila len k lovu lososovitých rýb. Moje rozprávanie nebude koncipované ako detailný výpočet odborných rád, presných návodov a jednoznačných postupov, ale predovšetkým, ako výzva a prvotný návod spoločne so mnou vyskúšať niečo nové. Ak tento článok vo vás vyvolá čo i len jednoduchú „chuť“ s priehradným muškárením a lovom dravých rýb z lode začať, myslím, že môžem byť spokojný, lebo do sveta sa čoskoro zrodí ďalší športový rybár.
Základné znalosti a vybavenie
LOĎKA - POHYB, DRIFT, KOTVENIE
Muškáriť sa dá z malej pramičky, rovnako ako z veľkej hliníkovej lode. Dôležité je to, aby naše plavidlo bolo naozaj stabilné, ľahko ovládateľné a v priebehu muškárenia sme s ním dokázali udržať vytýčený smer pohybu, prípadne miesto kotvenia. Aj na pohľad veľmi pokojná hladina totiž vďaka nárazom vetra, podvodným prúdom a našej kinetickej energie s loďou manipuluje. Rôzne ju otáča a či chceme alebo nie, významne ovplyvňuje pohyb našej muškárske šnúry. A tým aj správne vedenie nástrahy. Zabrániť sa tomu, samozrejme, dá a to hneď niekoľkými spôsobmi. S trochou nadsadenia sa mi optimálnym variantom v tejto súvislosti javí zaobstarať si „otroka“. Teda skôr priateľa, ktorý bez toho, aby si sám nahodil, bude drieť pri veslách, v snahe držať smer. Bude čeliť vetru, vlnám a nežiaducemu pohybu lode, trpezlivo znášať naše nadávky a do ohlúpnutia počúvať povely, ako galejník z kapitánskeho mostíka. A ako odmenou mu bude len to, že pri troche šťastia nebude mať po skončení lovu v laloku ucha trblietavú náušnicu v podobe nášho strímra. Buďme však realisti. Takéhoto „obetavca“ zoženieme len ťažko. V anglickej literatúre o love jazerných pstruhov, sa často stretneme s využitím zariadení pre spomalenie pohybu lode, teda rôzne formy „padáka“. Jeho hlavnou úlohou je umožnenie tzv. „driftu“, teda spomalenie posunu lode po hladine voči vlnám, sile a smere vanúceho vetra.
Toto riešenie má oproti klasickému kotveniu na mieste nesporne niekoľko ďalších výhod:
- môžeme postupne prechytať ďaleko väčšiu časť vodnej plochy a nečujne sa pri správnom nasmerovaní pohybovať s loďou pozdĺž brehu na dohodovú vzdialenosť,
- nemusíme vykonávať maximalistické hody a vystačíme si pohodlne i s 15 m šnúrou,
- pohybujeme sa v smere vetra, a teda aj často v smere pohybu rýb na náveternú stranu jazera,
- dobre sa nám s muškárskym prútom hádže (rozvíja šnúra), pretože stojíme na smer vetra chrbtom,
- odpadá nám starosť s kotvením, a teda nás po niekoľkohodinovom love nebolí chrbát a ani ruky.
Na druhej strane jeho použitie prináša aj niekoľko komplikácií, ktoré nám bez dostatočných skúseností dokážu lov znepríjemniť:
- nie príliš ľahká manipulácia s padákovou kotvou, občasné zapletenie šnúry a nadväzca do jej lán,
- nutnosť rýchlejšieho sťahovania šnúry ako pri kotvení, s apelom na stále vypnutý nadväzec a zabezpečenie stabilného kontaktu s nástrahou,
- zvýšené riziko straty ryby pri posledných výpadoch pri lodi,
- nutnosť občasného prehadzovania padáka v nadväznosti na zmenu smeru vetra a vĺn, a tým vytváranie hluku aj na potenciálne sľubných stanovištiach dravých rýb.
Na brzdenie nadmerného pohybu lode sa dá, samozrejme, využiť aj spätný chod vrtule elektromotora, ktorý bude našu loďku úmerne tlačiť v protismere prúdenia vody. Tento spôsob spomalenia driftujúcej lode sa však dá použiť len v prípade mierneho vetra a dokonalého zabezpečenia udržania natočenia motora v želanom smere. A to nie je v prípade, že sme v lodi sami a pri muškárení stojíme, práve jednoduché. Použitie predných motorov s GPS‑kou, ktoré nás udržia na zvolenom mieste podľa GPS súradníc, som zatiaľ možnosť vyskúšať nemal.
KOTVENIE NA MIESTE
Tým treba asi pri muškárení z lode začať. Už len preto, aby sme získali určitú skúsenosť a stabilitu pri státí v loďke, keď rozvíjame šnúru. Ak nemáme na loďke (na oboch stranách ich bokov) pripevnené bubnové navijaky pre navinutie lanka alebo povrazu so spätnou západkou, tak druhý koniec lana proste len uviažeme k oku lode (väčšinou na prove), najlepšie cez odnímateľnú horolezeckú karabínu.
Ak chceme na jednom mieste zostať dlhšie, odporúčam kotviť predok aj zadok súčasne. Ak ideme a ryby hľadáme, tak stačí podľa môjho názoru len jednobodové kotvenie špice lode. Naše nahodenia potom využijú smer vetra a do istej miery aj prirodzený otočný rádius lode okolo jedného pevného bodu.
Samotné kotvenie loďky pri muškárení by nám mohlo pripadať ako tuctová záležitosť. Prosté vhodenie záťaže do vody a priviazanie lana k oku lode. Nie je to však v praxi zas až také jednoduché, lebo pre správnu voľbu miesta a následný hod s dopadom strímra do vody, je podstatný každý meter. Každé pochybenie v mieste ukotvenia predpokladá ďalšiu manipuláciu s kotvou, čo spôsobuje otrasy a hluk, ktorý ryby nesporne vnímajú. Prečo sa teda sami ochudobňovať o záber?
Hlavným úkonom v tomto zmysle je teda dosiahnutie cieleného kotvenia lode na nami zvolenom mieste tak, aby sme z neho mohli ku stanovišťu dravca pri plnom rozvinutí šnúry strímrom ešte dobre dohodiť, ale zároveň sa k predpokladanému stanovišťu dravca nekontrolovateľným pohybom lode nepriblížili natoľko, aby sme si ho napríklad tieňom lode, či našou vzpriamenou postavou od záberu odradili.
Ako na to
Ešte pred vlastným priblížením sa k imaginárnemu stanovišťu našej lode a vhodení kotvy do vody musíme zohľadniť niekoľko faktorov. Ich priesečník pomyselných hodnôt nám umožní zakotviť na správnom mieste:
a) Sila vetra - čím je vietor silnejší, tým s väčšou zotrvačnosťou pohybu lode musíme počítať tiež s tým, že loď bude pri jednobodovom kotvení na zadku, vždy otočený špicou po vetre. Ak teda kotvíme proti vetru, naša odchýlka určená dĺžkou lana (merané od kotvy na dne k lodi) sa ešte zväčší o celú dĺžku lode, ktorá vykoná následný obrat.
b) Dĺžka lana - na lodi máme lano takej dĺžky, aby sme mohli kotviť napríklad aj vo väčších hĺbkach. Ak však napr. 15 m dlhé lano uviažeme cez karabínu do oka lode, je jasné, že pri kotvení na menšej hĺbke - napr. 3 m, sa naša loď postupne posunie o ďalších 12 m v smere vetra či postupne iba vlastnou zotrvačnosťou lode. Vhodné je teda, pokiaľ aspoň trochu poznáme profil dna v lokalite kde lovíme, si uviazať lano do oka viackrát, cez ľahko roztiahnuteľnú (to v prípade, že hĺbka bude väčšia, než sme predpokladali – potom ľahko lano predĺžime) uzlovú slučku, tak po 3 m. Týmto riešením nebude posun lode od miesta kotvenia až zas taký veľký.
c) Hĺbka vody krát hmotnosť kotvy – čas, za ktorý kotva dopadne na dno, je presne ten čas, keď pri premenlivej veličine sily vetra, naša loď ešte ujde nejakú dráhu. Logicky, čím menšia hĺbka a ťažšia záťaž, tým rýchlejšie stojíme. Z toho sa dá vyvodiť, že na väčších hĺbkach musíme kotviť v nadväznosti od sily vetra s väčším predstihom (vhodením kotvy). Hmotnosť kotvy však nepreháňajme. V podstate by kotva mala byť len taká ťažká, že nám bez problémov udrží loď na mieste aj za mierneho vetra. V prípade silnejšieho vetra je lepšie ako stále manipulovať s „tonou“ záťaže, viac predĺžiť lano (šmyk po dne) alebo radšej zmeniť miesto a loviť v závetrí.
d) Slnko v chrbte – ak chceme kotviť nakrátko a loviť pod previsnutými kríkmi, majme vždy na pamäti, že loď aj naša stojaca postava vytvoria tieň. Nikdy by sme nemali pri kotvení dopustiť, aby dopadol až do potenciálneho stanovišťa dravca.
Ak si na vode spomeniete na týchto pár mojich „rád do života“, iste sa už po pár výjazdoch budete na lodi s muškařským prútom cítiť ako kapitáni.
Nabudúce – základné vybavenie pre muškárenie z lode.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
