Keď ma miestny taxikár zdrel o desať európskych „dukátov“ za odvoz na odľahlé miesto rieky Hornád, uvedomil som si, že stojím po desaťročiach na mieste, ktoré som navštevoval pravidelne. Už len vhupnúť do vody a loviť.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: AUGUST 2015
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 76
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Iba nápad
V máji na internetovom fóre Slovenského RYBÁRA (www.slovenskyrybar.sk/forum) oživili chlapi retro pokec o časoch minulých. Riadiace centrum v mojej lebke to vyprovokovalo k nápadu uskutočniť preteky s dobovým náčiním. Nasledovalo obligátne založenie novej témy a čakanie na prvé reakcie. Vopred mi bolo jasné, že pretekov sa nezúčastní veľa rybárov, skôr pár jednotlivcov, ktorí sa vedia podobne vlniť v rámci „srandy“ ako ja. Dĺžka zápolenia bola stanovená na šesť hodín na ľubovoľnej vode, podmienkou bol aspoň jeden kus dobového náčinia (navijak alebo prút) resp. podľa ľubovôle aj doplnky ako „blyskáč“, „policajt“ či drevená rázsoška a fotodokumentácia. To, že ideme blbnúť po rokoch so starým náčiním bolo definitívne. Stanovil sa dátum, čas a prípravy sa začali.
Lovné miesto na rieke Hornád.
Ideme na vec
Reakcie boli pozitívne. Na fóre pribudli obrazové prílohy starého náčinia, s ktorým účastníci pretekov mienili loviť. Občas som sa pri čítaní ich príspevkov pozabudol a prešiel pomyselnou pavučinou do čias, keď sa ním lovilo. Termín pretekov sa blížil a počet retrolovcov sa ustálil na čísle päť.
Ako bývalo
Boli to časy, keď toho náčinia v obchodoch až tak veľa nebolo, časy keď mal kapor lovnú mieru tridsaťpäť centimetrov a časy, keď sme lovili s navijakmi, kde často zapadával vlasec pod cievku. Názvy navijakov ako Rex, Roen, Stabil, Silurus či Tap a prútov Tokoz či Sona boli pojmami a kto nebodaj vlastnil navijak Shakespeare, bol frajer. Na kapra stačilo cesto z utajovaných ingrediencií (niečo mi to pripomína), kukurica, cestoviny či zemiak. Dravčiari lovili väčšinou na živú či mŕtvu rybku a „blyskáč“ (dobový názov plandavky, rotačky). Muškári si vystačili s pár vzormi umelých mušiek československej výroby a tí šikovnejší si ich uviazali sami. Skrátka, všetci sme boli spokojní a mali sa radi.
Prvé „vajčiaky“ (vysoké čižmy), ktoré som nafasoval na Vianoce od deda Mráza (Ježiško k nám nechodil) ako pubertiak i vôňa gumy, šíriaca sa bytom z nich, znamenala pre mňa viac ako vianočné koláče (prepáč mama). Ryby sa nepúšťali, všetky končili v sieťkach, brehy riek a jazier zdobili strieborné šupiny. Plynové mechúre na hladine boli signálom, „že berú!“.
Partie rybárov, kaprárov, z ktorých jeden strážil prúty a ostatných deväť bolo v najbližšej krčme, boli bežným javom. Zubáč a šťuka sa zasekávali po dofajčení cigarety a fúzatý sumec sa chytal iba náhodne. Ako signalizátor záberu pri love na ťažko sa používali rôzne pomôcky ako prelomený hrubší prútik z vŕby, podomácky vyrobení „policajti“ (korok, plast, drôt s okom a pružinka), plastový krúžok a pod. Plaváky na lov bielej ryby sa vyrábali z balzového dreva, no zažil som aj strašidelné samozasekávacie zariadenia pri love kapra „na ťažko“, ktoré neskôr zakázali. Dokonca na rybárskom zväze tu v Košiciach bolo dostať ručne upletenú sieťku na prechovávanie ulovených rýb. Najviac preferovanou technikou bol, samozrejme, lov „na ťažko“.
Ebe lovil na rybníčku.
Dobové háčiky v dobovej škatuľke.
Moje staré náčinie pripravené na lov.
Retro deň a môj lov
Bol ním dvadsiaty jún. Päticou rybárov mali byť obsiahnuté na diaľku techniky: „na ťažko, plávaná, prívlač i muškárenie“, všetko, samozrejme, dobovým náčiním.
„Jaro‑moderátor“ (organizátor – plávaná – rieka Hornád)
Moje náčinie, spôsob lovu, revír, miesto a nástraha boli jasné. Sona Delta 450 cm na nej navijak MK 100 a plávaná na Hornáde. Deň pred som ju po rokoch opäť roztiahol v pivnici. Riadny kôl myslím si, no aj tým sa chytalo. Čo s ňou? Na moje tenké vlasce môžem zabudnúť a v snahe ako tak zladiť zostavu putuje na cievku iba tak na rýchlo vlasec 0,14 mm. Riadny drôt. Retro hákov som si pripravil zopár a plaváčiky tri. Skôr torzá, ktoré bolo potrebné kúsok vytuningovať.
O piatej už poskakujem po brehu rieky, neskôr brodím pár metrov k jame. Voda je zakalená. Špičkou nohy nahmatávam koniec plytšej vody a dúfam, že do jamy nezhučím hneď ráno. Dovažujem korkový plaváčik a nesleduje prvý hod. Plaváčik tancuje po mútnej hladine a ja premýšľam ako bývalo. Chytám na jame, ktorá mi vydala nejednu krásnu rybu. Na väčší retro hák a veľkého červa. Všetko tak akurát na mreny, ktoré tu celoročne prebývajú. Konečne dostávam po polhodinke prvý záber. Zasekávam a na Sone sa ohýba iba špička a po pár sekundách je dobojované! Podustva!!! Neverím vlastným očiam - táto špecialistka na jemnosť sa neokúňala a vzala veľkého červa na veľkom háku a nemala s tým problém.
Brodím späť na breh a fotím prvú retro rybu – možno poslednú v tento deň na toto náčinie. Po chvíľke opäť nahmatávam dno a suniem sa opäť k jame. Prvý hod po zdolanej rybe a opäť záber! Zdolávam druhú! To snáď nie, bežne sa mi to nestáva ani pri love na jemnú bolonézu nieto ešte na takúto „hrubú“ zostavu…
Nebudem vás zbytočne naťahovať – za zhruba päť hodín sa na retro náčiní trepotalo 6 podustiev a jedna mrena 26 cm. Podustvy mali dĺžku od 35 cm do 39 cm. Úžasný zážitok, keď po rokoch to retro náčinie opäť fungovalo na 100 %.
Ako obstáli ostatní?
„Ebe“ (víťaz – technikou“na ťažko“ – rybníček Stará Studňa)
S výbavou prút Tokoz (ČSSR 175 cm, 30-60 g) navijakom Orion 001 A Automat (ZSSR) a vlascom 0,16 mm, jednoduchým retro olovkom „raketkou“, policajtom a háčikmi 10 a 12 cm zvíťazil úlovkom beličky európskej dlhej 19 cm, ktorá sa ulakomila na kukuricu s koníkom (tiež kombinovaná retro nástraha) v miestnom rybníčku. Použil dobový podberák poľskej výroby, no, žiaľ, pre nedospatosť nepremenil pár „drbancov“.
„andrej 11“ (účastník – technikou „na ťažko" – štrkovisko Bratislava)
Prvé Andrejove slová na fóre ohlasovali, že bolo super a v príprave na retro deň navaril kolienka a pripravil kukuricu, no nechtiac poškodil očko na retro prúte. Všetko napravil a pri love zaznamenal prvý záber po dvoch hodinách, ktorý nepremenil, no druhý už áno! Prút smeroval do vody, no neskôr úspešný záber skončil neúspešným koncom. Kaprík skončil v zatopených kríkoch…
„oreno“ (účastník – technika prívlač a „na ťažko“ – rieka Hron):
Zaknihoval nulu. Pozabudol doma časť pripravených nástrah a neskôr pri rieke improvizoval. Žiaľ, zbytočne – rieka Hron neobdarovala retrolovca úlovkom. Použité náčinie - na položenú: Sona serie Delta, šesťdielny teleskop dl. 3,9 m, do 80 g; na blyskáčovanie (prívlač): Shakespeare OMNI, šesťdiel tele, dl. 2,7 m akcia A, 30-60 g, oba prúty s navijakom TAP model 451.
„martin78“ (účastník – technika muškárenie – Malý Dunaj)
Nezúčastnil sa pre pracovnú zaneprázdnenosť.
Vyhodnotenie
Bolo nás päť a štyria sme v závere odlovili. Zhodli sme sa však na jednom. Bolo naozaj fajn vziať si do rúk staré náčinie po rokoch a zachytať si s ním opäť. Pripomenúť si, ako bolo pred desaťročiami, keď sa takto lovilo. V závere skrsla myšlienka nazvať toto naše retro šantenie nultým ročníkom Old School (retro) cup‑u. Nebránim sa tomu a budem rád, ak sa chalani na túto akciu o rok prihlásia opäť. Od srdca si rád zachytám so starou Sonou tak, ako pred dobrými tridsiatimi rokmi. A možno nás bude aj viac! V to pevne verím! Všetkým vám, páni, ďakujem za podporu týchto uletených pretekov.
Retro náčinie neprekážalo ani mrene.
Opatrná podustva nemala problém zabrať na hrubšiu zostavu.
Záverom
Nedá mi záverom prezradiť recesistickú odmenu pre víťaza. Strojovňa v lebke navrhla zakúpiť balenie retro žuvačiek zn. Pedro (120 ks), s ktorými sme robili veľké bubliny už ako malé deti a k tomu pribaliť novú, krásnu igelitovú tašku s nápisom TUZEX. I stalo sa. Balíček poputuje víťazovi a hádam poteší. Či áno, to sa dozvieme opäť na www.slovenskyrybar.sk/forum.
Malá odmena pre víťaza.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
