Thingvallavatn
Islandské jazero s nevysloviteľným názvom – Thingvallavatn je miestom, kde sa dajú uloviť neuveriteľné pstruhy potočné. Vezmeme vás na miesta, kde sa môžete pozrieť na naozajstné monštrá z dávnych čias.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: AUGUST 2015
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 14
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Záber je brutálny a rázny, ako neočakávaná rana do brucha. Neoblomne som nahodil do príbrežných vetrov, nadväzec sa síce poriadne nenarovnal, ale nahodil som 20 metrov pozdĺž sopečného pobrežia jazera. Ešte skôr ako som vôbec stihol zaseknúť háčik, prút sa ohol a z navijaka sa začala šialene vymotávať šnúra. Prerezala krištáľovú hladinu, cez penové vlny a o chvíľu som zbadal z navijaka vychádzať fluo‑žltý backing. Vrčanie navijaka nemá konca… Kútikom oka vidím zlovestné stvorenie vyhodiť sa do vzduchu, asi 60 metrov odo mňa. Narovná sa nad hučiacimi vlnami a s treskotom spadne na chrbát, nasledované vodotryskom kvapiek meter nad hladinou a šokom v mojom srdci. Krátko potom pokračuje backing očkami môjho 9-stopového, šestkového prúta a ja sa snažím upokojiť nervy na prasknutie.
Je veľká. Naozaj veľká!
Keď ryba konečne spomaľuje a zdá sa, že sa zastavila, súboj je v novej fáze. Namiesto trielenia do hlbočiny bojuje na povrchu a snaží sa striasť nevysvetliteľný tlak a ťah. Zúfalo sa opieram do ryby až sa z korkovej rukoväte ozýva vŕzganie a po dlhom súboji konečne získavam prevahu. Ryba pomaly pláva ku brehu, navíjam šnúru a o chvíľu zbadám rybu v roztrieštených vlnách. Je veľká. Naozaj veľká! Teraz je to všetko o konštantnom tlaku na rybu a pokoji. Muška je, zdá sa, dobre zaseknutá v rybích čeľustiach, ale ostré vulkanické skaly navôkol sú nebezpečné. Ak sa ryba rozhodne ukryť sa medzi ne, nie je pochýb, že sa nadväzec okamžite rozreže. Ryba nie je ešte unavená, ale nie je ani pánom situácie. V každom prípade sa snažím priblížiť ju k malému miestu, kde je náš islandský sprievodca pripravený s podberákom. Keď sa ryba prevalila cez rám podberáka, vidíme starodávneho bojovníka – masívnu rybu s veľkou kanibalovou hlavou, silným chvostom a množstvom bodiek, zlatým bokom a veľkými očami pred veľkolepými metalízovo‑modrými skrelami. Ryba atakuje hranicu 93 cm a aj napriek tomu, že nie je taká tučná ako iné ryby z jazera, má takmer 10 kíl. Je to naozajstná ryba snov – tá, ktorá vo mne spôsobuje pocity eufórie a vzrušenia. Môj rybársky kolega, Martin Eljer Olsen, ktorý súboj sleduje, zhotovuje niekoľko fotografií s pozadím olovenej oblohy a ja rybu rýchlo púšťam do mrazivých vôd jazera. Tu je ryba doma, pleskne chvostom a mizne v azúrovo‑modrých hĺbkach. Sme na Thingvallavatn, masívnom jazere pod zasneženými horami, na prastarých lávových pláňach a machových lúkach. Je začiatok júna, ale je stále veľmi chladno. A ostrý, severný vietor ženie masu vody, vytvárajúc vlny trieštiace sa na kamenistom pobreží.
Ozajstné pstruhy z doby ľadovej
Máme pred sebou štyri dni muškárenia a už teraz, po prvom dni máme chytených päť neuveriteľne krásnych pstruhov cez päť kíl. Ulovili sme ich blízko pobrežia, kde sa hlbočina stretáva s plytčinou a zaskočili nás svojím elegantným sfarbením, kompaktnou stavbou tela. Sú to ozajstné pstruhy z doby ľadovej, ktoré dokážu narovnávať háčiky, roztrhať nadväzce a svojou silou vyprázdniť z navijakov aj backing. Skutočnosť, že dokážu narásť do takýchto rozmerov iba pridáva na ich legendách a robí z Thingvallavatn to, čím je: jurským jazerom so pstruhom potočným. Potočáky z Thingvallavatn sú naozaj niečím výnimočným. Ich genofond pochádza odniekiaľ z Anglicka. Odtiaľto migrovali cez more počas poslednej doby ľadovej až k islandskému pobrežiu a začali obývať rozdielne povodia a rieky. Jeden z takýchto vodných prúdov viedol ryby do oblasti, ktorá vďaka masívnej vulkanickej aktivite pred 12 000 rokmi ostala oddelená od okolitého oceána. Tam, kde je teraz na južnom konci jazera priehrada, bola kedysi hučiaca rieka. Uzavreté pstruhy nevykazovali žiadne znaky nespokojnosti s novým prostredím mimo Anglicka a ich domovských riek. Naopak, rýchlo sa v jazere zabývali a začali rásť a rozmnožovať sa – dávno predtým, ako prví ľudia počas éry Vikingov našli cestu k jazeru. V roku 1959 sa zrútila hrádza na južnom konci jazera a obsádka pstruha začala trpieť. Miesta, kde sa pstruhy vytierali zrazu zmizli, všetko štrkové podložie bolo spláchnuté vodou. V nasledujúcich dekádach sa obsádka dramaticky zmenšila a zdalo sa, že je na pokraji vyhynutia.
Najsilnejšie pstruhy na svete
Nešťastný vývoj nebol zvrátený, až do konca minulého tisícročia. Skupina nadšených dobrovoľníkov systematicky začali rehabilitovať populáciu jazerných pstruhov. Agregátom vylovili silné jedince a podarilo sa im uľahčiť trenie v niekoľkých prítokoch, kde sa predtým ryby nikdy nevytierali. V roku 2000 bol zaznamenaný finálny progres a po 15 rokoch bol pstruh z Thingvallavatn reintrodukovaný v silnej populácii so silnou genetikou a majestátnym hmotnostným nárastom. Výsledkom je vrátenie fenoménu rybolovu na jazere. Priemerná hmotnosť pstruhov z Thingvallavatn je okolo 3,5 kíl, ale bežne sa lovia ryby okolo 8 kíl. Každoročne je chytených niekoľko rýb nad 10 kilogramov a rekordným úlovkom je 102 cm ryba, ktorá mala 17 kilogramov. Pstruhy z Thingvallavatn sú čisté stroje, ktoré iba žerú, vyzerajú ako pochrómované, sú široké a kompaktné – a vždy hladné. Patria medzi najkrajšie, najvyžratejšie a najsilnejšie pstruhy na svete a kľúčom k pochopeniu ich pôsobivej kondície a hmotnostného prírastku je biomasa jazera a geotermálne podmienky. Po prvé, pstruhy sú najmä rybožravé, čo je pre nich zrejmá voľba. Nachádzajú sa tu totiž štyri poddruhy arktického sivoňa (všetky vo veľkých množstvách) a takisto takmer 85 miliónov pichľaviek (ang. sticklebacks, malé rybky, pozn. red.), ktoré obývajú najmä jazerné plytčiny a vďaka nim majú pstruhy neobmedzený zdroj bohatý na proteíny.
Po druhé, v jazere je niekoľko miest, kde ryby dokážu extrémne rýchlo tráviť potravu. Po úspešnom love na otvorenej vode jednoducho „zaparkujú“ v jednej z geotermálnych oblastí, kde horúce pramene ohrievajú vodu. Tu sa ich metabolizmus zvýši a dokážu stráviť potravu až 10× rýchlejšie. Týmto spôsobom im obvykle netrvá veľmi dlho a sú opäť na love. Takto počas roka ryby naberajú na hmotnosti neuveriteľným spôsobom.
Rybolov na jazere je veľmi rozdielny
Jednou z posledných vecí pre pochopenie nárastu týchto rýb je to, že sú obvykle veľmi staré – viac ako 15 rokov a ich zvyky, čo sa týka, trenia sú dosť zvláštne. Ostatné pstruhy potočné kdekoľvek inde na svete sa vytierajú každý rok, čo je pre tieto ryby veľmi neobvyklé. Keďže sú zamestnané kŕmením sa, jednoducho na rozmnožovanie „zabudnú“. Je normálne, že namiesto každoročného rozmnožovania si dajú pauzu a vytierajú sa každé 3-4 roky. Okrem toho, toto obdobie obvykle trvá veľmi krátko, takže sa neprejaví na rybách negatívne.
Rybolov na jazere je veľmi rozdielny. Počas pokojných dní môžete zažiť nádherný lov s nymfami a suchými muškami. Pri vtokoch rôznych prítokov môžete používať prezentáciu nástrah naprieč prúdom, alebo indikátory záberu. Keď duje vietor, čo je na Islande dosť časté a otravné, môžete ryby oklamať na strímre. Je to veľmi namáhavý typ lovu, keďže prelovujete príbrežné plytčiny a systematicky sa presúvate a hľadáte „škôlky“ malých rybiek a lovíte s imitáciami pichľaviek a malých arktických sivoňov. Ale môžete takto uloviť aj naozajstnú príšeru. Prístup k jazeru môže byť dosť namáhavý, keďže veľká časť pobrežia je v súkromnom vlastníctve a je tam nedostatok ciest. K jazeru je jeden dobrý prístup zo severnej strany – v národnom parku Thingvellir. Povolenie na rybolov môžete kúpiť online cez národného poskytovateľa povolení Veidikortid (www. veidikortid.is) a najmä počas skorého leta je tu rybačka vynikajúca.
Prenajať si sprievodcu – dobrý nápad
Najlepšie podmienky bezpochyby ponúkajú dva úseky, ktoré spravuje ION Fishing. Sú to Þorsteinsvík a Ölfusvatnsárós. Krkolomné názvy dvoch úsekov, na ktorých si môžete vyskúšať asi najlepšiu rybačku na potočáky na svete. Kvôli stabilnej teplote vody a blízkosti hlbočiny sa tu skvelo chytá – ihneď na začiatku sezóny 20. apríla až do konca, 15. septembra. Celkovo sú to dovolené 4 prúty (po 2 na každom úseku, napr. 2 rybári po 2 prúty, alebo 4 rybári s 1 prútom, predávajú sa iba spolu) na deň, chytá sa iba na mušku systémom chyť a pusť a stojí to 150 €/1 prút (www.ionfishing.is). Prenajať si sprievodcu je po prvýkrát vždy dobrý nápad. Pstruhy môžu byť dosť opatrné, selektívne a nepredvídateľné a skôr môžete uspieť s dobrými radami sprievodcu ako na vlastnú päsť. Lax‑A je islandský popredný muškársky klub a má niekoľko sprievodcov, ktorí dobre poznajú jazero. Rozhodne stojí za to sa s nimi stretnúť. (www.lax‑a.is)
Výzbroj používaná na Thingvallavatn je pevná a má to svoje dôvody. Po prvé, počasie je obvykle veterné. Po druhé, je tu šanca zaseknúť rybu obrovských proporcií a po tretie, pstruhy z Thingvallavatn bojujú, akoby užili kokteil steroidov a speedu. Pri strímrovaní bude dobrý 9,6-stopový prút na osmičku šnúru (plávajúcu, alebo intermediálnu) a 4-5-metrový 0,35 mm fluorokarbónový nadväzec. Mušky, ktoré sa obvykle používajú, sú dosť veľké zaťažené strímre rôznych veľkostí od #4 do 2/0. Miestnymi favoritmi sú vzory ako Black Ghost Zonker, Super Tinsel, White Nobbler a Black Brahan a všetky mušky, ktoré imitujú pichľavky a arktické sivone. Keď príde na rad suchá muška a nymfy, kľúčovou je jemná prezentácia nástrahy. Použite 9-stopový prút na 5/6 šnúru a navijak s minimálne 300 metrami backingu, plávajúcu WF šnúru a 5-6-metrový nadväzec s 0,16 – 0,22 mm koncovým vlascom a malé nymfy a suché mušky na 12-18 háčikoch. Ulovenie ryby s takouto výbavou je naozaj výzva. Často je však výsledkom prázdny navijak, narovnaný háčik, roztrhnutý nadväzec a zlomené srdce. Príležitostná strata ryby je však cena, ktorú sú rybári ochotní zaplatiť, aby ulovili pstruha od 5 do 10 kíl. Kde inde na svete to je možné?
Thingvallavatn
Jazero je asi pol hodiny jazdy autom z Reykjavíku a je to najväčšie jazero na Islande, čo sa týka rozlohy aj hĺbky. Má 84 km2 a hĺbka dosahuje na niektorých miestach aj 115 metrov. Národný park Thingvellir je v severnom rohu jazera a je to historické miesto s prvým parlamentom na svete (Althing), ktorý bol založený v roku 930. V národnom parku sa tiež nachádza Silfra, hlboká a fascinujúca trhlina vzniknutá pohybom tektonických dosiek a Öxará, jedno z najdôležitejších miest, kde sa vytierajú pstruhy z Thingvallavatn. Je to takisto geologický fenomén, ktorý sa nachádza na hranici euroázijskej a severoamerickej tektonickej dosky. Kvôli tomu je tu stále prítomná vulkanická aktivita – niečo, čo stále chaoticky ovplyvňuje miestnu topografiu a okolie. Jazero je napájané dažďovou vodou. Tá je filtrovaná cez poréznu lávu a pomaly presakuje do jazera, plná živín a krištáľovo čistá. Okrem toho jazero živia tisícky prameňov, čo spôsobuje stabilnú teplotu – 3-4 stupne počas roka.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
