Holíčsky zámok vznikol na strategicky významnom mieste moravsko‑uhorského pohraničia ako hraničná pevnosť. V roku 1241 začali Arpádovci stavať nový kamenný hrad. Významným panovníkom bol Žigmund Luxemburský, ktorý doživotne daroval panstvo Ctiborovi zo Ctiboríc. Neskorobarokový vzhľad Holíčskeho zámku je výsledkom prestavby renesančnej protitureckej pevnosti na reprezentačné letné sídlo cisárskej rodiny Habsburgovcov…
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: AUGUST 2015
Počet strán v magazíne: 6
Od strany: 94
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 08.09.2016.
Hradná priekopa
Čo má zámok spoločné s rybami a rybárstvom? Celý zámok je obkolesený širokou vodnou priekopou – zámockým valom, ktorá v minulosti slúžila ako spoľahlivá ochrana pred nepriateľmi. Tá sa postupne stala domovom množstva rôznych druhov rýb. Miestni obyvatelia ich z mostov ponad hradnú priekopu zvykli kŕmiť, a tak si tu krásne kapry, amury, karasy a ďalšie ryby dlhé roky nerušene nažívali a rástli. Platí tu totiž prísny zákaz lovu rýb… Avšak situácia sa zmenila. Po mnohých rokoch, či skôr stáročiach sa historická pamiatka ocitla v ohrození. Múry opevnenia sa začali pomaly zosúvať a padať do vody. Vraj, po nekvalitne vykonanej údržbe hradnej priekopy. Rekonštrukcia opevnenia si však vyžaduje odčerpanie vody, keďže úplné vypustenie priekopy nie je možné. Predtým je však potrebné ryby odloviť, aby sa počas rekonštrukcie minimalizovalo riziko ich úhynu. Ako ich však odloviť a presunúť do nového prostredia?
Neľahká úloha
Keď ma hospodár MO SRZ Holíč požiadal o radu, nepovažoval som to za príliš veľký problém. Až dovtedy, kým som nezistil skutočnú veľkosť vodnej plochy. Nešlo totiž o bežný – pár metrov široký kanál. Zámocký val je miestami aj okolo tridsať metrov široký a niekoľko stoviek metrov dlhý. Obkolesuje celý ostrov aj s hradom a opevnením. Dalo by sa to prirovnať k odlovu rýb na stredne veľkom rybníku, ale bez vypustenia vody. Napriek tomu som sa pokúsil načrtnúť niekoľko možností ako aspoň časť obsádky odloviť. Hospodár sa po vypočutí zamyslel a požiadal ma priamo o spoluprácu. Či by sme to spoločne so študentmi a členmi MO SRZ nezvládli…
Pravdu povediac, dosť ma zaskočil a začal som váhať. Predsa len, je to veľká zodpovednosť. Takéto odlovy predstavujú vždy neistý výsledok. Je príliš veľa ďalších faktorov, ktoré vôbec nemôžeme ovplyvniť a môžu znamenať celkový neúspech. Až keď aj kolega Michal súhlasil, šli sme do toho…
Príprava na odlov
Ubehlo niekoľko týždňov potrebnej prípravy a plánovania termínu, aby to hralo s praktickou prípravou našich študentov rybárstva. Pri odlovoch sme počítali predovšetkým s využitím elektrického rybolovného agregátu. Michal bol obhliadnuť „terén“ a zdalo sa, že nás čaká ešte náročnejšia úloha. Hradná priekopa bola totiž v reále ešte oveľa širšia a celkovo väčšia než sme očakávali. Výhodou bola len, prakticky vyrovnaná hĺbka vody a minimum prekážok, čo umožňovalo použitie podložných, rovnako aj záťahových sietí pri odlovoch.
Ryby odlovené elektrickým agregátom sme takmer nestíhali vykladať z člna.
Podložná sieť
Ako prvú metódu pre odlov sme zvolili podložnú sieť. Je to predovšetkým pre jej vysokú šetrnosť a jednoduchosť lovu. Podložná sieť predstavuje vlastne obrovský čereň so stranami cca 20x20 m, niekedy aj viac. Umiestňuje sa na rovné dno, na rohoch sa napne a pripevní o kolíky, ktoré trčia nad hladinu. Potom sa ryby nad sieť nalákajú kvalitným krmivom. Po určitom čase pracovníci sieť začínajú dvíhať v rohoch a ďalej sa postupuje po okrajoch až sa zdvihne celá sieť po obvode nad hladinu. Skutočne jednoduchý spôsob lovu, pokiaľ sa ryby nechajú nalákať krmivom. Na rybníkoch, kde sa ryby pravidelne prikrmujú to zväčša funguje spoľahlivo, ale ako to pôjde v hradnej priekope? Po príjazde do Holíča bolo už všetko dôkladne pripravené a odlovné miesto zakŕmené. Ešte večer sme na kŕmne miesto umiestnili podložnú sieť, potom sme sa ubytovali v chate MO SRZ. Ráno boli všetci plní očakávaní. Čo sa skrýva vo vode, kde sa celé roky nelovilo? Aké ryby tu narástli? Postupne sme začali dvíhať sieť s úlovkom. Žiaľ, potvrdili sa pôvodné obavy a na dne siete sa ukázala len jedna veľká šťuka, amur a pár karasov. Zdalo sa, že odlov sa nakoniec skončí fiaskom…
Hospodára MO SRZ Michala Nátera tiež prekvapili veľké šťuky zo zámockého valu.
Meníme plán
Ale nevzdali sme to. Podložnú sieť sme opäť nastražili – ako obrovský čereň a zakŕmili. Medzitým sme skúsili prelovovať okraje priekopy pomocou elektrického agregátu. Aspoň ten fungoval spoľahlivo. Najskôr to boli síce len ojedinelé karasy, ale po chvíli sa vo vode objavila doslova záplava karasov a vzápätí sa ukázalo aj niečo väčšie. Radosť nám spravil krásny, asi päťkilový kapor, potom ešte väčší amur a jedna veľká šťuka. Zdalo sa, že tu predsa nejaké ryby vylovíme…
Po niekoľkých hodinách sa so študentmi opäť vraciame k podložnej sieti. Ukázali sa v nej dva krásne amury, ktoré však v poslednej chvíli stačili vyskočiť a zmiznúť. Ryby akoby cítili sieť a nenechali sa nalákať ani na krmivo. Podložná sieť úplne zlyhala… Meníme teda plán. Delíme sa na dve skupiny. Jedna skupina pod Michalovým vedením odskúša ešte záťahovú sieť – asi šesťdesiat metrov dlhý sieťový plot, a ja s druhou skupinou budem pokračovať v odlove elektrickým agregátom. Najskôr je však potrebné hradnú priekopu predeliť ďalším plotom, inak by sme mohli ryby neustále naháňať dokola. Avšak ten sme už so sebou nevzali. Tu som bol veľmi prekvapený úžasnou súhrou s miestnymi rybármi a vybavenosťou MO SRZ Holíč. Okamžite sme mali potrebnú sieť k dispozícii, rovnako aj člny, prepravné debny s kyslíkom, rezervné čižmy a ďalšie potrebné vybavenie.
V podložnej sieti uviazla len jedna veľká šťuka, amur a niekoľko karasov.
Záťahy s veľkým plotom boli dosť namáhavé, ale námaha sa oplatila.
Divoké amury
Dali sme sa teda do práce. Na agregát bolo naďalej spoľahnutie. Vo vaničke v člne nám pribúdali kapry, karasy, amury, občas aj pekná šťuka, alebo dokonca menší sumec či zubáč. Chvíľami sme ryby ani nestačili vykladať do prepravných dební. Michal spolu so študentmi a miestnymi rybármi zaťahoval časť priekopy smerom k sieťovému plotu. Bolo to dosť namáhavé, ale zdalo sa, že sa im úsilie predsa len začalo vyplácať. Sieť sa čoraz viac „hýbala“ – uviazlo v nej iste množstvo rýb. Ale v záverečnej etape záťahu sa amury doslova zbláznili a začali vysoko skákať ponad sieť. Michal ma okamžite zavolal mobilom, aby sme došli na pomoc s agregátom.
Spoločné úsilie sa vyplatilo
Pomocou agregátu sa nám podarilo odloviť ešte niekoľko amurov, ale v sieti sa náhle ukázalo aj niečo omnoho väčšie. Chlapci sa okamžite vrhli za mohutným zlatistým telom veľkej ryby, ktorá sa na okamih prevalila na hladine. V tej chvíli u nich prevládol lovecký inštinkt a ja som musel rýchlo agregát vypnúť, aby sa z lovcov nestali náhodou úlovky. Nakoniec veľká, viac ako 120 cm dlhá šťuka, neunikla. No nebola jediná, odlovili sme ešte niekoľko krásnych, viac ako meter dlhých šťúk, množstvo amurov, kaprov, karasov a ďalších rýb. Napriek namáhavej práci chlapcom zostali ešte sily na večerné posedenie a opekanie pri ohni spestrené neuveriteľnými rybárskymi historkami. Ráno sme už opäť pokračovali v práci. Odlovených rýb naďalej neustále pribúdalo. Všetky ryby členovia MO SRZ Holíč bezpečne prevážali a vysadzovali na zarybnenie miestnych revírov. Na záver sa nám ešte pod mostom pomocou el. agregátu podarilo uloviť aj „kráľa zámockého valu“ – asi 1,5 m dlhého sumca. Určite by sme všetci radi naďalej pokračovali v love, pretože zámocký val stále oplýva množstvom rýb a skrýva nejedno prekvapenie. Veď pri odlove nám unikla minimálne ešte jedna obrovská šťuka, o kaproch a „mazaných“ amuroch ani nehovorím. Ale prax sa skončila a ďalšie školské povinnosti sú neúprosné.
Asi 1,5 m dlhý sumec - kráľ hradnej priekopy.
Záverečná bilancia
Myslím, že akcia sa vydarila k spokojnosti obidvoch strán. Veď za necelé dva dni sa nám podarilo odloviť viac ako tonu rýb, z toho 580 kg kapra, 250 kg karasa, 196 kg šťuky, 185 kg amura a ďalšie ryby. Naši študenti sú bohatší o nové skúsenosti, ktoré prináša reálna rybárska prax. Skutočným príkladom do života im bola predovšetkým obetavá práca výboru a niektorých členov MO SRZ Holíč. Okrem práce pri samotnom odlove, rozvoze a vysadzovaní rýb po miestnych vodách sa im podarilo zorganizovať aj zaujímavý „rybársky“ program pre deti z materských a základných škôl s praktickými ukážkami, poznávaním a lovom rýb. Starostlivosti o im zverené rybárske revíry venujú každú voľnú chvíľu v priebehu celého roka. Ich činnosť je bohatá a rôznorodá. Podpora prirodzeného neresu zubáča, zriaďovanie chránených rybích oblastí, vytváranie revírov bez privlastnenia si úlovku, práca s deťmi a mládežou, organizovanie súťaží, výstav… Je to organizácia, kde to naozaj funguje a v prípade problémov sa hľadajú riešenia. Myslím, že v dnešnej dobe konfliktov, ohovárania a presadzovania si individuálnych záujmov môžu byť príkladom nielen pre študentov, ale predovšetkým pre množstvo ďalších rybárskych organizácií…
Naša práca bola aj pod drobnohľadom množstva detí.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
