Boleň a zubáč. Dva sladkovodné predátory, ktoré už hádam ani nemôžu byť odlišnejšie. Stretávame sa s nimi takmer na každej rieke či priehrade. Jeden miluje hladinu, druhý je kráľom noci a hlbočín. Čo takto vziať si na mušku oboch?
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: AUGUST 2016
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 16
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.01.2017.
Zubáč vs boleň
Na jednej strane stojí zubáč. Popri šťuke typický predstaviteľ dravej ryby. Vyzbrojený psími zubami, vždy zahalený tajomstvom tmavých nocí. Ryba, ktorá si získala veľkú obľubu a rešpekt zároveň. Proti nemu stojí boleň. Čudný dravec s čeľade kaprovitých, bezzubý lovec. Svalnaté telo, prudký a výbušný, rýchly ako torpédo. Napriek tomu, že sa nesnaží extra skrývať, je niekedy nedosiahnuteľný cieľ. Mne tieto dve ryby natoľko učarovali, že ich lovu na prívlač sa aktívne venujem koľko sa len dá.
Dve zostavy pre lov
Môj obľúbený revír, Ružínska priehrada, ukrýva obidve tieto ryby. Vzhľadom na obdobie, keď čas šťúk ešte nenadišiel, som sa rozhodol výpravu venovať jedine im. Cieľ je jednoduchý a jasný zároveň. Dostať zopár pekných zástupcov obidvoch rodov, ale žiadna naháňačka za veľkým počtom rýb.
Večer pred odjazdom na dvojdenný výlet dolaďujem detaily a kujem plány. Doplniť gumy, nejaké povrchovky a drobnosti. Nakoľko pôjde o dva rôzne štýly lovu, mám pripravené dve zostavy. Prvá na zubáče pozostáva z kratšieho jigového prúta, menšieho navijaka a novinky od FIN‑u šnúry Oneway 0,16 mm. Táto šnúra je akoby hybrid medzi vlascom a šnúrou. Skladá sa z mikrovlákien, ktoré sú zlúčené iba do jediného vlákna! Má úplne nulovú prieťažnosť a vlastnosti monofilu, čo sa týka dĺžky hodov a povrchu. Druhá zostava na bolene je odlišná: 240 cm jigový prút do 35 gramov Delphin Terra Spin a navijak osadený splietanou šnúrou taktiež 0,16 mm.
Novinka, šnúra Oneway z jediného vlákna, nesaje vodu a má vlastnosti monofilu.
Prvá etapa - bolene
Ráno štartujem svoj „tereniak“ a mierim cestou č. 547 na Ružín. Prechádzam most, nádrž má skoro plný stav. Neskôr schádzam z asfaltky a lesom sa predieram so zaradenou dvojkou k vode na miesto, kde mám aj čln s výbavou. Laminátový čln mám raz dva na vode a preložiť výbavu je už hračka. Na vode vládne úplný pokoj, bezvetrie, ani lístok sa nepohne. Zapínam rezký elektromotor a nehlučne rozrážam hladinu. V spleti zátok, útesov a skál čaká prvá výzva – bolene. Sledujem masívne húfy beličiek, ktoré ma k nim skôr či neskôr zavedú. Prvou zastávkou je miesto, kde bahnitá pláž prechádza do štrku. Je tu zoskupené množstvo beličiek. „Polarizákmi " sledujem okolie. Vtom sa v zornom poli objaví nenápadná tmavá silueta. Boleň! Krajší, asi 60 cm kus. Začína krúžiť okolo kŕdľa rybiek ako orol vo vzduchu. Nič netušiace beličky naďalej bezstarostne stagnujú v plytčine. V duchu si vravím: Teraz musí prísť pecka! Hneď na to boleň vystrelí ako raketa a prásk! Rybky v zúfalom boji o záchranu života režú hladinu. Proti bleskovému monštru však nemajú šancu. Obrovská papuľa a podtlak majú za následok, že dravec si vzal až dve rybky naraz!
Bolene sú pri chuti
Okamžite beriem Terru a na fluorokarbón 0,20 mm pripevňujem 6 cm popper. Na to však prichádza ďalšia, ešte väčšia ryba. Vzniká rivalita, ktorá hrá v môj prospech. Ozývajú sa rany z hladiny. Neváham, v tom zmätku triafam vobler priamo do „kotla“. Skok, návin, skok… Popper v momente mizne v bublajúcom víre hučiacej vody. Ryba sa v amoku zasekla sama. Boleň mi začína brázdiť okolo lode príliš, preto ho krotím priškrtením brzdy, ale len veľmi jemne. Neskôr to vzdáva a pri lodi mám väčšieho z dvojice, asi 70 cm boleňa. Nádherne stavaný robustný dravec. Odopínam ho priamo vo vode. Povzbudený pokračujem v love, je teplo a bolene sú pri chuti. Zdolávam ich viacero, od 45 do 65 cm dlhých. Okrem popperov sú účinné aj iné bezlopatkové voblery. Boj je zakaždým pekný. Ryba sa drží blízko hladiny, kde zvádza súboj s rybárom. Sú to vytrvalci, trvá dlho, kým mi prestane divo mykať rukou. Dôležité je triafať presne do poľa lovu, kde bolene operujú. Najlepšie, ak je ryba v sérii útokov. Neskôr sa mi darí zdolať ešte dvoch krásavcov 69 a 71 cm. Paráda!
Boleň bol asi v mladosti ťažko poranený na papuli. Rana sa zahojila a boleňovi chutia aj voblery.
Druhé kolo sa odkladá
Slnko však začína byť neznesiteľné a ja si uvedomujem, že som od rána ani nebol v tieni. Moja pokožka hovorí za všetko. Navyše sa dvíha silný vietor. Rozhodujem sa pre návrat na „základňu“. Ihneď otáčam loď. Čo čert nechcel, napoly nabitá batéria motora sa totálne vyšťavila. Vyklápam motor a montujem veslá. Silný južný protivietor ma extrémne spomaľuje, nazad dorazím neskoro a druhé kolo na bolene musí počkať do zajtra.
Top miesto sa javí zvláštne
Čas nabíjania trakčnej batérie využívam na prípravu pre nočný lov zubáčov. Kontrolujem jigy a dorábam stingre – prídavné nadväzce. Za šera som znova na vode. Uvidíme, ako sa mi bude dariť so zubáčmi. Naokolo opäť nikoho, vietor utíchol, nádrž mám celú pre seba. Zameriavam sa na kamenisté plytčiny, základom je však pohyb rybiek. Tých je dosť a v plytkej vode si žblnkocú. Zastavujem tam, kde sú belice a dole kmene menších stromov. To by mohlo byť ono! Jemne spúšťam kotvu do hĺbky asi troch metrov. Je ešte pomerne svetlo, dobre vidieť pod vodu, ktorá je veľmi čistá. Na začiatok naväzujem zelenú gumu. Nikdy nezačínam krikľavou farbou. Väčšinou s postupným zotmením zosvetľujem farby od striebornej, cez bielu až po fluo žltú. Neskôr to všetko mixujem ako mi príde. Rybky sú všade naokolo, ale zábery nie sú. Nahadzujem 360 stupňov okolo člna, skúšam rôzne vedenie nástrahy. Nič. Narýchlo odchádzam obzrieť druhý „flek“, ale tam je to mŕtve úplne. Vraciam sa teda nazad.
Karta sa obracia
Lovím ďalšiu hodinu a stále som bez záberu, hoci som už čakal príchod pruhovaných. Rozhodujem sa čo ďalej a zamyslene sledujem kopyto vlniace sa 30 cm pod loďkou. Zrazu tam vpáli strieborné telo a v ľaku prisekávam úplne zbytočne. Ryba tam je a to celkom pekná. Najprv hádam boleňa, ale ryba mieri iba dole a dole, čo ma začína presviedčať o vytúženom zubáčovi. No až keď sa na hladine vynorí zježená plutva, mám jasno – zubáč! Opatrne ho dvíham z vody a zisťujem miery: 62 cm, to je viac ako fajn. Rýchle foto a šup nazad. Čudnú taktiku s riprom pod hladinou testujem zasa. A znova úder, ryba vystrelí zo dna, vezme gumu, lenže teraz zásek nesedí. Zubáč mal minimálne 70. Prichádza tma a s ňou aj aktivita v plytčine. Karta sa obrátila. Zdanlivo mŕtve miesto žije. Zapínam pozičné svetlo na člne a chytám ďalej. Rybky sú natlačené takmer na brehu a neustále musia čeliť hlasným útokom zubáčov. Tie sú hladné a atakujú mi rôzne gumy. Berú 40 - 70 cm dravce loviace naraz. Nástrahy - farby, tvary, veľkosti musím meniť každé 3-4 hody, inak ich začnú pomaly ignorovať. Na také štyri zábery premieňam v priemere jeden. Tvrdá kostnatá tlama znemožňuje dokonalé zapichnutie háčika. Dosť mi zachraňuje spomínaný stinger. Je tam taká mela, že už ani neviem, čo tam vešiam, stále sa darí, v člne sa hromadí neporiadok. Gumy, pean, meter, podberák, kotevné lano…
Čo viac si priať?
Okrem čvachtania zubáčov a tlmeného bzukotu rojacich sa zákerných mušiek je ticho akoby som bol stovky kilometrov mimo civilizácie. Vychutnávam si každého jedného zubáča i zubáčika, lebo viem, že tieto fantastické chvíle sa čoskoro skončia. To sa aj naplnilo. Zábery rednú, až miesto ostáva mlčať, aby si uchránilo svoje tajomstvo aj na druhý deň. Ja som maximálne šťastný. Najväčšie ryby mali 66, 67, 69 a 72 centimetrov. Čo viac si priať? Snáď len to, aby sa to zachovalo a nebolo zdevastované a zneužité ako sa veľa ráz stáva. Som rád, že aj v čase, keď sú zubáče vo všeobecnosti na ústupe, som si dokázal takto zavláčiť.
Dva dni na dravcoch
Počas dvoch dní mi šťastie prialo, a tak som mohol naplno preveriť kvality oboch dravých rýb. Bolene dravé sú skutočne dravé. Nesklamali a sú si hodné svojej povesti šprintérov. Plutva ako kýl lode sa postará, aby bol prút zohnutý ako sa patrí. Zubáč ma len utvrdil v tom, že je nevyspytateľný a dokáže prekvapiť. Navyše nebojuje až tak zle. Iba ak pol dňa visí na pytliackej šnúre. Súboj s ním pod rúškom tmy má vždy neopísateľné čaro. Tieto dve ryby sa však úplne porovnať nedajú, čo mi iste dáte za pravdu. Vrodené inštinkty a celkový spôsob života je veľmi rozdielny. Aj zubáč, aj boleň si však zaslúžia po ulovení budúcnosť vo vode a nie na tanieri.
Úder do hladiny je často predzvesťou záberu.
Keď sa kolotoč rozbehne, nočná prívlač stojí za to.
Mýty o boleňoch:
1. Bolene zubáčom konkurujú, preto sú na ústupe a bolene sa rozširujú.
Nie. To sú výhovorky na stav, ktorý máme v našich vodách. Zubáčov sa odnesie kvantum a nenasadí sa ani dostatok a nie vždy ani správna veľkosť. Naopak, bolene sú „hnusné“, nenáročné, zle sa lovia, tak sú ich stavy vysoké. Zubáče sú aj pomerne háklivé na typ vody.
2. Bolene lovia rybky pomocou chvosta.
Áno, pretože pomocou neho plávajú. Lenže na rybky útočia priamo, vyhliadnu si ich a tlamou nasávajú. Samozrejme, v tom zmätku často trafia belicu, keď sa prudko otáčajú do písmena U. Cielene ich však neomračujú chvostom. Mám to odsledované na rôznych vodách.
3. V noci nelovia.
Lovia a ešte ako! Počas teplých nocí v plytčinách ich nie je problém uloviť dokonca aj medzi zubáčmi. Len sú pomalšie ako počas dňa.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
