Pamätám sa, akoby to bolo včera, keď za mnou prišiel môj dobrý kamarát Erik s nápadom na spoločnú výpravu. Nemusel ma dlho presviedčať, ryby mi po dlhej pauze naozaj chýbali, a tak sme vyrazili na pár hodín k vode.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.01.2017.
Popri love sme začali preberať možnosť zúčastniť sa pretekov Europe Carp Cup Junior 2015. I keď som vedel, že pripraviť sa, nie len po materiálnej a fyzickej, ale i psychickej stránke, bude dosť náročná úloha, nemohol som si takúto akciu nechať ujsť.
Skúšobná výprava
O niekoľko týždňov sme sa spoločne so skvelými kamarátmi Kubom Rácom a Maťom Letašim vydali na prvú, skúšobnú výpravu na Veľký Cetín. Schválne sme výber lovného miesta nechali na chalanov. Zaujímalo nás, aké sú naše šance na úlovok i bez cielene vybraného loviska. Chlapci vybrali zátoku, ktorá vyzerala veľmi zaujímavo. Úprimne poviem, pre vlastnú výpravu by sme si vybrali úplne inú stranu štrkoviska, ale takto to bolo fér. Erik skoro pol dňa chodil okolo vody a markerom mapoval dno. Chlapci chytali ostošesť a ja som dumal nad taktikou, akú na túto vodu použijeme. S Kubom a Maťom sme prežili parádny deň a i keď sme veľa rýb nedostali, pomohlo nám to vytvoriť si o Cetíne pomerne ucelený obrázok.
Plán boja a miesto činu
Medzi školskými povinnosťami sme s Erikom dlhé hodiny preberali všetky možnosti a taktiky. Podarilo sa nám spoločne vypracovať plán boja, ktorý nemohol zlyhať. Tento plán sme prezentovali i Karlovi Niklovi, ktorý nám náš postup schválil a veľkoryso poslal všetok potrebný materiál, za čo mu patrí obrovská vďaka. Pred odchodom na Cetín sa Erik zastavil ešte u Vladimíra Freunda, výrobcu návnad Rypo mix, ktorý rovnako ako Karel venoval mnoho hodnotných cien pre pretekárov.
A nastal deň D. Plne naložené auto zvládalo cestu na výbornú. Netrvalo dlho a zastali sme na brehoch Veľkého Cetína. Na miesto sme dorazili medzi prvými už o deň vopred, chceli sme pomôcť organizátorom Majovi Záuškovi a Ľubovi Mokrému v príprave pretekov. Pracovné nasadenie a dobrá nálada nás neopustila ani v neskorých nočných hodinách a počas voľnej chvíle, keď ostatní pomaly ale isto zaspávali, sme si pri poháriku dobrého pitia nachystali približne šesťdesiat malých PVA pančušiek plnených Stick Mixom Secret Spice a Plum & Cream.
Začiatok pretekov
Napätie pred losovaním bolo znateľné a nám chodila po rozume len jedna myšlienka. Obaja sme túžili po mieste B9, ktoré bolo strategicky najlepším na štrkovisku. K losovaniu lovných stanovíšť sme išli až trinásty. V osudí zostávali už len tri možnosti. Erik z osudia vytiahol kinder vajíčko, v ktorom bolo napísané lovné miesto. B9, yes!!! Myslím, že v tej chvíli pri nás stáli všetky magické bytosti. Veď šanca, že sa nám podarí dostať práve miesto, na ktoré sme tak úpenlivo mysleli, bola 1:15.
Po vylosovaní sme sa chytro presunuli na lovné miesto. V našom teame, ktorý okrem kamarátky Niky, ktorá sa nám starala o cattering, tvoril Miloš Švihorík a Filip Hatnančík. Tí nám boli obrovskou mentálnou podporou, zavládla skvelá nálada. Rozdelili sme naše sily a zatiaľ čo Erik chystal krmivo, lovné miesta, montáže a nástrahy, mojou úlohou bolo spolu s Nikou postaviť zázemie. Správna príprava mala úspech a nám sa darilo pripisovať cenné body na náš účet. Netrvalo dlho a už sme boli vo vedení pretekov. Pravidelné a extrémne presné kŕmenie, správne montáže a náš obľúbený Kill Krill fungovali ako švajčiarske hodinky.
Ceny pre súťažiacich od množstva sponzorov boli impozantné. Rád vidím, že sa v našej republike nachádzajú rozumní ľudia, ktorí vedia podporiť dobrú vec.
Párty, ryby, zábava…
Pohoda a priateľská atmosféra, umocnená skvelým úspechom bola cítiť všade navôkol. Netrvalo dlho a už sme debatili so susedným teamom v zložení Erik Ostrožlík a Feri Danóci. S chalanmi sme celé preteky premenili na veľkú párty. Popri zábave sme však neprestávali myslieť na víťazstvo, a tak sme všetok voľný čas medzi zábermi, vážením a párty využívali na prípravu nových montáží, vylepšovanie taktiky a postup na prvé miesto pretekov. Spoločne sme do podberáka dostávali neskutočné množstvo kaprov, no prechytať sa cez nebodované ryby okolo osem až desať kíl, bola náročná výzva. Preteky na Cetíne bez použitia zig rigu boli veľmi zaujímavé. Každý deň bol iný a tomu sme sa museli prispôsobiť. Na úspešnú taktiku použitia predmočenej single bait v masívne prekŕmenom mieste sme prišli až vďaka úlovku štrnásťkilového šupíka, ktorého dostal Erik z hĺbky pod druhým brehom. Takto upravená nástraha nám spoľahlivo nosila lepšie ryby až do konca pretekov. Kľúčovým faktorom však bola veľkosť nástrahy, ktorú sme museli neustále upravovať.
Aj napriek všetkým technickým veciam okolo rybačky si osobne myslím, že najdôležitejším aspektom nášho úspechu bolo, že sme preteky brali s nadhľadom a i keď sme robili všetko pre to, aby sme vyhrali, nezabudli sme na celý zmysel ECCJ. Počas pretekov nás prišlo navštíviť množstvo priateľov, kamarátov a známych, ktorí nám dodávali potrebnú energiu a chuť zvíťaziť. Už sme nechytali pre svoje víťazstvo. Chytali sme pre nich.
Rybárska školička na Cetíne
Počas hlavného dňa pretekov prišiel na Cetín i Karel, ktorý spoločne s Milošom a animátormi z CK Bombovo usporiadali na malom štrkovisku rybársku školičku pre najmenších. Deti si precvičili rybolovné techniky, vyskúšali hod so Spombou na presnosť a dokonca zdolali i nejedného kapríka. Školička mladých rybárov však nebola jediná zaujímavosť určená deťom. Súťaž v rybolovnej technike (hode na presnosť) a množstvo skvelých súťaží perfektne vyplnilo slnkom zaliaty deň a ku koncu pretekov už bolo jasné, že okrem juniorských európskych šampiónov budeme mať na Cetíne i niekoľko detských medailistov.
Ešte pár hodín pred koncom sme stále viedli, no susednému teamu sa podarilo zabodovať a predbehnúť nás približne o jedno kilo, čím nás pripravili o naše prvenstvo. Priznám sa, že ma to na chvíľku i zamrzelo, avšak nie nadlho. I tak sme boli vlastne všetci víťazi. Spoznali sme úžasných ľudí, nadviazali nové priateľstvá a užili si nezabudnuteľné preteky, na ktoré sa tento rok s radosťou vrátim. Konečné druhé miesto bolo naozaj zaslúžené a radosť z úspechu bola vidieť na všetkých našich priateľoch. Už teraz viem, že i keď sa na Cetín tento rok vydám bez Erika, i tak tam nebudem bojovať sám. Spolu s novým parťákom sa tam stretneme s priateľmi, kvôli ktorým sa na takéto akcie vždy nesmierne teším. A kto vie, možno sa tam tento rok stretneme všetci spoločne…
Deti si precvičili rybolovné techniky, vyskúšali si hod so Spombou na presnosť a dokonca zdolali i nejedného kapríka.
Okrem juniorských európskych šampiónov sa na Cetíne našlo i niekoľko detských medailistov.
Tak AHOJ, 25. - 28. augusta na Veľkom Cetíne na ďalšom ročníku Europe Carp Cup Junior, kamaráti.
P. S.: Za pretekmi ECCJ stojí obrovské množstvo ľudí, ktorí sa podieľajú na tom, aby boli tým, čím sú. Vymenovať všetkých by vydalo na osobitný článok, a preto chceme spoločne s Erikom poďakovať všetkým, ktorí sa podieľate na tomto diele a robíte niečo, čo má pre mladých rybárov obrovský význam. ĎAKUJEME!!
Prechytať sa cez nebodované ryby okolo osem až desať kíl bola náročná výzva, o to väčšiu radosť sme mali z bodovaného úlovku.
Radosť z úspechu bola vidieť na všetkých našich priateľoch.
Preteky takýchto rozmerov vždy spoja dobrých ľudí a vytvoria nové priateľstvá, to je ich pravý zmysel!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
