Opäť pekný pozdrav zo zahraničia všetkým čitateľom Slovenského RYBÁRA. Necelý rok nám trvalo, aby sme zorganizovali takú kaprársku výpravu ako teraz. Rozhodli sme sa, že zavoláme nášho kamaráta “Ďoďa” k nám na návštevu. Ako aj my, tak aj on je vášnivý kaprár a okrem toho má aj známe rybárske potreby v Prešove.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 86
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.01.2017.
Rozdiel medzi nami je „len“ v tom, že jemu nenadelil pán Boh toľko zdravia ako nám. Narodil sa totiž bez nôh. Aj keď to nemal a ani nemá vždy také jednoduché, tak vôbec by ste rozdiel nespoznali, lebo žije a chytá kapry tak ako aj my, na 100 %. Minulý rok sme sa dohodli, že ak bude chcieť, tak nech príde k nám a okúsi čaro talianskych a francúzskych vôd. Všetko sa začalo pomaly pripravovať, kedy, kam a ako. Voľba bola jasná. Skúsiť aj Taliansko aj Francúzsko. Pre neho to bolo o to ťažšie, lebo ešte nikdy tak ďaleko nešoféroval auto. Predsa, kompletná cesta k nám aj naspäť vychádza na vyše 3400 km. Klobúk dole, že to úspešne zvládol. Ráno 21. mája o 9.00 sme sa stretli v Taliansku v meste Mortara. Bol veľmi zvedavý aj na to, ako vyzerajú také rybárske potreby v Taliansku, preto sme navštívili známu predajňu Bricchi Pesca. Zmienim sa len toľko, že na prezretie komplet celej predajne by ste potrebovali aj jeden celý deň. Kúpite tam komplet všetko pre akýkoľvek druh rybolovu. Vyše dvoch hodín sme strávili len v oddelení pre kaprárov, kde sme si zakúpili zopár maličkostí a bolo na čase vyraziť k vode.
Skvelý začiatok
Krásne slnečné počasie, na oblohe ani mráčik a my plní nedočkavosti ako celá táto kaprárska výprava dopadne, sme sa presunuli k našej prvej zastávke na známe jazero v blízkosti mesta Strambino. Po príchode bol náš kamarát veľmi očarený krásou prírody a prostredia, kde sa toto jazero nachádzalo. Mali sme rezervované 3 miesta, a preto po obhliadke si každý z nás vybral to svoje. Ďoďo si vybral zátoku, Anika medzi zátokou a voľnou vodou a ja som sa rozhodol chytať na voľnej vode. Po rozložení stanovišťa a položení našich montáží do vody nás čakal skvelý obed od majiteľa Enza.
Taliansku siestu nám po 2 hodinách ukončil Ďoďov odposluch a krásna jazda. Úchvatný súboj s krásnym 17 kg šupináčom vyhral a už sa aj tešil zo svojho prvého talianskeho úlovku. Na Ďoďa a jeho krásny úlovok sa prišli pozrieť aj iní rybári, lebo ešte nikdy nevideli človeka ako „uteká“ po rukách, aby sekol svoj prút. Skvelý začiatok a nás ešte o to viacej tešilo, že prvý záber patril práve jemu. Na tejto nádhernej vode sme s priateľkou boli už tohto roku niekoľkokrát a podľa toho sme sa aj pripravili. Celopriebežná koncová montáž s nadväzcami 15-20 cm z jemných 25 lb splietaných šnúrok. Veľmi dobre sa nám tu osvedčil aj D‑Rig spolu so sladkými pop up boilies. Na väčšie priemery boilies sme použili troška upravený klasický bezuzlový spôsob. Háčiky s maximálnou veľkosťou 6 sú veľmi vhodné a do veľkosti 4 sme ani nešli.
Nový osobný rekord nášho kamaráta
Kŕmili sme peletami, tigrím orechom a boilies, ktoré sme spoločne s našimi montážami dopravili zavážacou loďkou. Pokiaľ slnko bolo ešte na oblohe, tak sa Ďoďovi podarilo zdolať ešte 3 kapry s hmotnosťami od 8-13 kg. Po západe slnka sa pre zmenu zasa začalo dariť mne a kapry s hmotnosťou 9,5 a 12 kg ma veľmi potešili. Vonkajšia teplota bola veľmi príjemná, a tak sme dlho vysedávali. Krátko po pol noci sa ozval zasa jeho odposluch a zasa to kapor vzal cez cievku. Spoločnými silami vo veľmi intenzívnom boji v prekážkach sa nám po vyše pol hodine podarilo zdolať krásneho šupináča.
Keď som ho zbadal v podberáku, hneď som vedel, že je to ryba s hmotnosťou vyše 20 kg. Uznajte sami, že takých obrov treba podoberať opatrnejšie, preto odporúčam ich vyťahovať s pomocou vážiacej siete. Majiteľ bol pri nás, a tak sme ho spoločne premiestnili na podložku, vybrali háčik a vydezinfikovali miesto po vpichu. Sú to veci, ktoré si myslím, že by mal mať pri sebe každý správny rybár, a hlavne kaprári. Tento krásavec sa mal problém zmestiť aj na podložku, ktorá mala vyše 120 cm. Obdivuhodný šupináč s hmotnosťou 26,15 kg sa zapísal aj ako nový osobný rekord nášho kamaráta a aj keď sme ho zdolali spoločne, predsa nastražený prút patril jemu. Neodolal nastraženému boilies s príchuťou tigrí orech. Po vypustení tohto giganta sme ešte troška oslavovali a mne sa podarilo zhruba o hodinu na to vytiahnuť ešte 7,4 kg šupináča.
Krásne prostredie a božské ticho
V skorých ranných hodinách môj krátky spánok prerušil ďalší záber a nádherný 17 kg lysec mi skončil v podberáku. Počas nasledujúceho dňa sa nám podarilo zdolať ešte niekoľko pekných kaprov. Priateľka bola prvých 24 hodín bez záberu, no poobede sa jej to rozbehlo a pochytala krásne kapry, z toho najväčšieho s hmotnosťou 16,5 kg. Z jej lovného miesta kaprom chutili na nastražený D‑RiG najmä boilies banana fish.
Ako sa pomaličky stmievalo, tak na túto nástrahu neodolal ani pekný 12 kg amur. Večer sme si pogrilovali a šli si oddýchnuť, keďže nasledujúci deň sme vyrážali k nám do Švajčiarska. Netušili sme ani aké prekvapenie nám počasie nadelí v nasledujúci deň. Celú noc sme boli bez záberu, ráno prišla silná víchrica a teplota klesla o 14 stupňov. Premočení do nitky sme museli pobaliť veci a vyraziť ďalej. Cestu sprevádzal silný vietor a na Alpskom prechode čerstvo napadaných 50 cm snehu. Vyčerpaní sme u nás doma preložili potrebné veci, dali si večeru, sprchu a šli spať. V utorok skoro ráno sme vyrazili do Francúzska. O štyri hodiny sme už poctivo nosili veci na svoje lovné miesta. Po výdatných dažďoch môj pokus sa dostať čo najbližšie k lovnému miestu skončil zapadnutím auta v 40 cm bahne. Nervozitu a stres sme zo seba striasli a vychutnávali si veľmi krásne prostredie a božské ticho.
Začali sme si naplno užívať Francúzsko
Kapry sa krásne ukazovali a bolo to iba otázkou času, kedy sa komu a čo ako prvé zapne na háčik. Samozrejme, zavážacia loďka nesklamala a odhalila so sonarom dno. Trocha sklamania, že hĺbka vody nepresiahla 1,2 m, ale nevadilo nám to až tak, lebo do hodiny som už mal na podložke svojho prvého kapra. Pochopiteľne, aj tu sme si zvolili priebežné montáže a skúšali to so sladkými boilies ako napríklad French Water a Plum. Obaľovacia pasta a nadipovanie našich návnad a nástrah bolo to pravé, keďže vo vode plávalo aj dosť veľké množstvo bielej ryby. Ďoďo si pre zmenu zvolil svoj obľúbený tigrí orech a squid liver. Neprešlo ani 5 hodín od nášho príchodu, a tak ako aj nám, tak aj Ďoďovi sa to rozbehlo a začali sme si užívať naplno Francúzsko. Počasie sa prvých 48 hodín veľmi nemenilo, no kaprom to vôbec nevadilo. Boli chvíle, keď sme zdolávali aj dva naraz. Veľkým prekvapením bolo aj to, že 90 % záberov sme dosiahli cez deň a to najmä počas celého poobedia. Noci neboli až také rušné, a preto sme sa ako‑tak aj vyspali. Nastraženým sladkým boilies neodolalo ani zopár sumcov a najväčší z nich mal niečo cez 12 kg.
Po štyroch dňoch sme pri výdatnom obede a krásnom slnečnom počasí bilancovali, že máme chytených vyše 20 kaprov, ktoré sa hýbali v priemernom hmotnostnom rozmedzí od 11 do 15 kg na tejto vode a najväčší Anikin s hmotnosťou niečo cez 16 kg. Škoda bola, že sme aj o niekoľko rýb prišli kvôli masívnemu porastu na dne s doslova veľmi ostrými bodliakmi. Ďoďovi prichádzali kapry najmä v blízkosti, kde doslova kŕmil iba rukou alebo kŕmnou lopatkou, nám zasa prichádzali zábery z opačného brehu jazera.
Onedlho nás čaká ďalšia výprava
Keďže kvôli povinnostiam a dlhej ceste musel Ďoďo v piatok na obed vyraziť domov na Slovensko, tak sme si ešte aj posledný spoločný večer trocha posedeli a rozobrali celkovo túto celú výpravu. Boli sme veľmi spokojní, že sa mu všade páčilo a zažil to, čo ešte nikdy predtým. V piatok ráno sa začali kapry trieť a voda doslova šla do varu, nám sa ešte podarilo zdolať v ten deň malého 5 kg kapríka a do nášho odchodu sme ostali už bez záberu. Nám to vôbec neprekážalo, lebo sme si vychutnávali s priateľkou krásne počasie a opaľovali sa. Signalizátory sa nám už neozývali, a tak sme relaxovali a pozorovali kapry ako sa trú. Na Ďoďove miesto prišiel ešte na víkend náš kamarát, ktorý taktiež žije vo Švajčiarsku. Všetci sme mohli robiť čo sme chceli, no kapry o naše nástrahy nemali absolútne žiadny záujem a ani o nastražený zig‑rig. Preto sme sa rozhodli, že bude dostatok času na to, aby sme spravili spoločne guláš, a potom si ho aj v tejto krásnej prírode vychutnali. V nedeľu bolo na čase ukončiť túto vydarenú výpravu a vrátiť sa do každodenných povinností a práce. V to ráno potešil aspoň Peťa jeden z menších šupináčov. My sme aj tak veľmi spokojní, že sme si dobre zachytali a onedlho nás čaká ďalšia výprava s priateľkou na neznámu vodu, ktorá svojou štruktúrou veľmi pripomína známe jazero Rainbow. Radi by sme odkázali všetkým, čo ich v živote postihol nejaký hendikep, že sa netreba vopred vzdávať, ale treba žiť naplno a plniť si svoje sny a ciele.
Tak chyťte si svoje sny!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
