Vadkantó
Po minuloročnej májovej úspešnej dvadsať štvorke na jednom súkromnom rybníku ma začiatkom apríla v čase „zatvorených vôd“ opäť prepadla myšlienka navštíviť nejakú podobnú vodu, kde by som sa dokonale po kaprársky „vyvenčil“.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2016
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 73
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 28.01.2017.
Čo sa týka samotnej kapráriny som len skromný amatér, tak som opäť začal premýšľať nad nejakým skúseným parťákom, nakoľko Boris, u ktorého som sa niečo „priučil“ vlani, bol tento rok kvôli pracovným povinnostiam mimo hru.
Do karát mi zahrala skutočnosť, že už dávnejšie som si plánoval troj‑štvordňovú výpravu za kapríkmi s kolegom z práce Maťom, ktorého taktiež ako Borisa pokojne profíkom nazvať môžem. Najskôr sme sa pustili hľadať „destináciu“. Ešte by som podotkol, že nápad na túto výpravu z mojej strany vlastne vznikol v hlave mojej manželky, ktorej kolega práve dorazil z dvojtýždňovky na Páde a ja som mohol len skromne obdivovať počet a krásu jeho fúzatých úlovkov a snívať o niečom podobnom.
Pravda je taká, že v zahraničí som dlhšie ako jeden deň dovtedy nelovil. Manželka mi však povedala, že keď môžem byť tri‑štyri dni na mojom milovanom Dunaji, prečo nie napríklad na nejakom peknom rybníku v Maďarsku? A toto bola rozbuška, ktorá to celé začala.
Náš tábor.
Smer jazero divých svíň
Po niekoľkých spoločných úvahách sme s Maťom a Radom v jeho skvelej kaprárskej predajni M & R Carp na základe pozitívnych ohlasov od našich známych kaprárov vybrali revír Vadkantó u našich južných susedov. Nakoľko už z tejto lokality bol v Slovenskom RYBÁROVI zverejnený článok od Peťa Hofierku, nebudem nejako podrobne tento revír predstavovať. Snáď len toľko, že ide o zhruba 20 ha vodnú nádrž umiestnenú v 400 ha diviačej obore s dvanástimi lovnými miestami. Po internetovej porade so skúsenými slovenskými kaprármi, ktorí tu už lovili a aj pretekali, sme kvôli ročnému obdobiu, a hlavne kvôli výteru vybrali posledný „flek“ č. 12, kde sa hĺbka pohybuje maximálne do 1,7 metra.
Hlavnú úlohu zohrala aj veľkosť sektora, ktorá je na celej vodnej ploche najväčšia a kvôli lovu na 3 prúty nám to len pridávalo šancu na úspech. Nakoľko som v maďarskom jazyku celkom „doma“, formality ohľadom telefonickej rezervácie som vyriešil ja. Do „výkopu“ zostával približne mesiac a mohlo sa začať taktizovať. Vo všeobecnosti je známe, že táto voda disponuje veľkým počtom kaprov od 7 do 10 kg, ale na brehu sa už ocitli aj ryby od 10 do 17 kg a asi mesiac pred naším odchodom bol dokonca v našom sektore ulovený kapor s hmotnosťou 22,35 kg. My sme však vzhľadom na ročné obdobie a zimný kaprársky pôst išli na túto vodu so skromným cieľom urobiť aspoň záber, takže ako sa hovorí, „veľké oči sme nemali“.
Čo sa týka prvotného zakŕmenia, Maťo zvolil boilies na báze GLM, rýb a mäsa, konkrétne Odyssey XXX, Pacific tuna a N‑Gage od britskej firmy CCMoore a ja som plánoval rozbehnúť kŕmne miesta pre zmenu s guľôčkami slovenskej firmy QANTICA, príchuť Squid octopus‑chilli v rôznych priemeroch, ktoré som ešte týždeň pred odchodom 2x prelial identickým boostrom a zasypal lososovou múčkou. Plán bol taký, že na jazere sme chceli zotrvať 3 dni, nerobiť žiadny „gastrofestival“ a maximálne sa sústrediť na lov. A napokon prišiel deň D.
Deň prvý
Keď sa povie, že meteorologická predpoveď je len informatívna záležitosť, tak tento štvordňový pobyt tomu bol učebnicovým príkladom, nakoľko počasie sa správalo presne opačne ako hovorila predpoveď. Po prejdení slabých 80 kilometrov z miesta bydliska sme predpoludním stáli plní očakávaní pred vstupnou bránou do revíru. Nakoľko sme prišli s veľkou časovou rezervou, museli sme čakať na uvoľnenie sektora. Rybár, ktorého sme v sektore striedali, nám „nalial“ optimizmu svojím úlovkom 17-kilového šupináča a po jeho odchode sme to rozbalili v bezmála 30-stupňovom teple my. A to malo pršať pri teplote 21 stupňov…
Po postavení bivakov Maťo vyšiel na vodu presondovať dno, ktoré sa ukázalo ako prevažne bahnité a vo vzdialenostiach od 90 do 300 metrov rozložil šesť bójí, ktoré zároveň aj zľahka obsypal pripraveným krmivom. Skompletizovali sme stojany a prúty. Maťo postupne vyviezol všetkých šesť prútov. Ako som už spomenul, nie som žiadny profík a táto výprava mala byť prvým pričuchnutím do sveta „veľkej kapráriny“. Nuž začať nejako treba. Z tohto dôvodu sa niektorých činností ujal Maťo. Po prvom vyvezení všetkých prútov sme si dali zaslúžené pivo a nasávali atmosféru, akú dokáže vytvoriť len pobyt pri vode.
Kolotoč sa roztočil
Naša idylka netrvala dlho, nakoľko sa asi hodinku po prvom vyvezení ozval ráznou jazdou môj pravý prút, kde som mal nastražené 2x24 mm boilies QANTICA GLM spice. Po prekvapujúco silovom boji sa v kolíske ocitol prvý šupík, ktorému sme navážili 9,5 kg. Ešte sme ani nezvesili vážiaci sak s rybou z trojnohy a už sa mi rozbiehal stredný prút s Biosquidom. Po krátkom, ale silnom boji, sa vedľa prvého kapríka ocitol v kolíske jeho o 40 dkg ľahší kolega. Povedal som si: Rozbieha sa to celkom pekne.
Lenže nakoniec sa to rozbehlo až tak, že po 72 hodinách lovu sme na záver mohli skonštatovať, že všetkých 6 prútov bolo po celú dobu na móle asi hodinku. Bez zveličenia môžem povedať, že taký kolotoč zdolávaní, fotení a vyvážaní som ešte nezažil. Taktiež som ešte nezažil nočnú návštevu asi 10-členného stáda diviakov asi 3 metre od našich bivakov… Preto ten názov Vadkantó – Jazero diviakov.
Ibaže asi po sérii 10 záberov od rýb v rozmedzí 7 až 9 kg sme sa ešte v prvý deň rozhodli, že nejaká tá selekcia by predsa len neuškodila, prišli sme si predsa aj trocha oddýchnuť, nie trénovať na IronMan‑a…Tak sa k slovu s konečnou platnosťou dostali Briti a ich fenomenálne guľôčky Odyssey XXX a N‑Gage. Po jemnom zakŕmení k bójam a nastražení dvoch 24 mm guľôčok pod háčik síce intenzita záberov mierne poklesla, ale pomaly ale isto sa začal dvíhať aj hmotnostný priemer rýb, keď sa nám podarilo v noci a v nasledujúci deň medzi „osmičkami“ a „devinami“ dolovať z vody aj ryby od 9 do 11 kg. Moje bóje sme stiahli zo vzdialenosti 300 metrov do jednej roviny a o polovicu bližšie kvôli stále sa množiacim komplikáciám v nespočetnom množstve podvodných prekážok.
Prvá lastovička v úmornom teple.
Zaklincované 13-kilovým lyscom
V druhý deň výpravy sme boli poriadne pokropení vytrvalým dažďom, ktorého to bavilo rovných 16 hodín napriek predpovedi, ktorá hovorila o slnku a 25 stupňoch. Ale práve počas toho dažďa nám na háčikoch postupne uviazli krajšie ryby do 11 kg. Maťo to večer zaklincoval pekným 13-kilovým lyscom.
Nasledujúci deň priniesol opäť teplé počasie, veľa slnka, ale od rána sa nám znova rozbehli ryby len do 9 kg. Ešte predpoludním padlo rozhodnutie spraviť opakovane zmenu pod háčikom. K slovu sa dostal CCMoore a ich sladká guľôčka Live System, ktorú som montoval v zložení 2x15 mm a Maťo nasadil do boja jeho home made boilies s vysokým obsahom patentky. S týmito boilies sme aj jemne kŕmili k montážam. Guľôčky začali veľmi pekne pracovať a zachutili aj dvom asi 8 kg amurom. Na pravé poludnie, keď som si v kolotoči záberov stihol otvoriť jedno pivo, prišiel na Live systém veľmi opatrný záber, pri ktorom som si vizuálne naplno vychutnal ako sa pomaly roztáča cievka jedného z mojich troch Scepterov. Po záseku som asi na minútu zostal v roli štatistu, nakoľko rybu nešlo zo vzdialenosti približne 150 metrov otočiť ani za svet.
Maťo mu navážil rovných 11,80 kg
Postupne som však systémom 3 metre ja, 6 metrov ryba dostával kapríka na dosah. Asi 6x som už mal šokovku na cievke a 6x som ju aj musel nedobrovoľne pustiť von… Po trištvrte hodine zdolávania na poludňajšom slnku mi Maťo víťazoslávne podobral nádherného šupináča. Nakoľko pred začiatkom tejto rybačky som si veľmi prial prekonať svoj minuloročný skromný, pre niekoho možno smiešny osobák 10 kg, veľmi som veril, že táto ryba ho prekoná. To sa aj stalo a Maťo mu navážil rovných 11,80 kg. Radosť bola veľká, ja dokonale spálený, ale cieľ bol splnený. Paradoxne aj dovtedy najväčšieho kapra som chytil na guľôčky Odyssey XXX od CCMoore.
V ten deň a vlastne aj večer sa do kolísky dostalo ešte niekoľko pekných lyscov od 10 do 11 kg. Pred polnocou sme už prúty nezavážali nakoľko sme si chceli kvôli baleniu v nasledujúci deň trocha oddýchnuť, nakoľko sme išli systémom skoro non‑stop. Štvrtý deň ráno som si ešte na posledný vyvezený prút z totálnej hmly zdolal pekne vyfarbeného lysca odhadom okolo 7 kg a mohol som urobiť bodku za týmto krásnym zážitkom, pretože sme museli začať baliť a prepustiť miesto ďalším.
Môj najväčší - 11,80 kg.
Sumár na záver
Ak to môžem zrekapitulovať, tak počas čistých 72 hodín lovu sme dvaja chytili vyše 50 kaprov, z toho 5 bolo od 10 do 13 kg, zvyšok od 7 do 10 kg. Pritrafili sa aj dva amury okolo 8 kg. Spali sme dovedna 8 hodín, skoro nejedli, zato vypili asi dve vedrá kávy… Ale stálo to zato. Najviac úspešnými boilies boli výrobky firmy CCMoore, konkrétne Odyssey XXX, N‑Gage, Live System a Maťova patentka. Určite si niektorí poviete, že na dobre zarybnenej vode nebol až taký problém nachytať. Partia sediaca o dva sektory ďalej by asi s vami nesúhlasila, keďže napriek snaženiu sa im nepodarilo na 9 prútov za 24 hodín urobiť ani toľko záberov ako nám na 6 prútov za pol dňa. Iba krútili hlavami pri pohľade na Maťa večne zdolávajúceho na člne a na mňa v tej istej pozícii na móle… Takže svätý Peter stál tak trocha pri nás a výsledky ďaleko predbehli naše skromné plány. Týmto by som chcel vysloviť veľkú vďaku parťákovi Maťovi za cenné rady, pomoc a ochotu, mojej manželke za pochopenie pre moje hobby a pánovi majiteľovi jazera za vytvorenie nádherného revíru s obsádkou krásnych, zdravých a neskutočne bojovných rýb, ktoré len tak ľahko svoju kožu na trh nepustia. Všetkým vám, milí rybárski priatelia, prajem v tejto sezóne veľa šťastia pri vode, dym z cievok a ničím nerušený relax pri vode.
Maťov pekný šupi.
Lysec 10,30 kg.
Maťova 10-kilová lopta.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
