Veľký Cetín
Na štrkovisku vo Veľkom Cetíne som lovil už zopárkrát a tiež som sa zúčastnil vlaňajších pretekov s kamarátom Mirom. Spravili sme niekoľko menších chýb, vďaka ktorým nám ušlo sektorové víťazstvo o 6 gramov!
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2017
Počet strán v magazíne: 5
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.01.2018.
Tento neúspech nás však neodradil, práve naopak a po krátkom telefonáte s Mirom sme sa dohodli a následne zaregistrovali i na tohtoročné preteky AB‑CUP. Bola to výzva, znova si vychutnať bojovnosť a silu miestnych rýb a zabojovať o čo najlepší výsledok.
Zmenili pravidlá a nastalo niekoľko zmien
Po návrate z náročnej týždňovej rybačky z Merenye mi zostávalo na prípravu len zopár dní. Keďže Miro mal vo firme množstvo povinností, hlavná úloha príprav na preteky zostávala na mne. Nechcel som nič podceniť, aby nás po vlaňajšom ročníku nemrzeli nejaké tie gramy. Po dohode s Kosťom mi v rýchlosti z Arizonacarp poslali na poslednú chvíľu balík, aby nám nič nechýbalo. Z predošlých výprav som vedel, čo rybám najviac chutilo, preto sme zvolili dva druhy boilies a to: Mazaná škebľa a Pikantná švestka. Samozrejme, pribalili sme všetky druhy plávačiek, ktoré nemôžu vo výbave chýbať. Minulý ročník sa chytalo neskutočne veľa rýb metódou „Zig Rig“, ktorý bol povolený v metrovej dĺžke. Ibaže tento ročník sa podstatne zmenili pravidlá a nastalo niekoľko zmien. Každému sa malo bodovať 5 najväčších rýb nad 8 kilogramov a dĺžka nadväzca bola povolená maximálne 30 cm, čo nás, ako aj väčšinu pretekárov príliš netešilo. Pravidlá boli sťažené tým, že nás to nútilo loviť z dna, alebo len 30 cm nad dnom, čo bolo dosť náročné, najmä v sektoroch so 7 až 8 m hĺbkami, keďže sa ryby takto z jari poväčšine zdržujú v blízkosti hladiny, kde je voda prehriata.
Šťastena nám priala
V piatok ráno sme vyrazili o pol šiestej z domu. Po dvoch hodinách sme zastavili občerstviť sa na čerpacej stanici a plne naladení a nasýtení sme pokračovali v ceste. Zhruba po pol hodine sme dorazili k brehom štrkoviska. V rýchlosti sme sa zaregistrovali a následne si povymieňali informácie s kolegami z Mikbaits tímu. Po pár minútach sa všetci pretekári premiestnili do hlavnej chaty, kde sa žrebovalo. Tak ako na nás, tak aj na ostatných bolo vidieť nervozitu, veď práve žrebovanie je na pretekoch podstatne rozhodujúci faktor. Po zaplatení štartovného sme boli zaregistrovaní ako ôsmy, čo nám zároveň určilo aj poradie žrebovania. Kolega prenechal túto nevďačnú úlohu na mňa. Keď zahlásili náš tím, odchádzal som s malou dušičkou vložiť ruku do osudia. Vytiahol som číslo 11. Na mapke jazera sme zistili, že máme opačnú zátoku v tom istom sektore, ako minulý rok. Obzvlášť som mal toto miesto napísané medzi šestkou Top pozícií, ktoré sme si aj chceli vyžrebovať. Šťastena nám priala, ostatné bolo už len na nás samotných. V rýchlosti sme sa presunuli na naše stanovište, kde sme mali tráviť najbližších 50 hodín. Chvíle radosti z dobrého žrebu vystriedali prvé obavy, lebo po pravej strane sme mali dva tímy, ktoré nám mohli uzavrieť celý špic polostrova, a tým pádom by nás odrezali od rýb. Nenechávali sme nič na náhodu a ako prví sme vyrážali na vodu, lebo boli na to vyhradené len dve hodiny. V tomto časovom intervale sme museli presondovať dno, položiť bójky a zakŕmiť.
Miro si vybral zátoku a mne zostal výbežok
Pár metrov od brehu nám sonar vykreslil hĺbku 7,5 až 8 m a nič zaujímavé, čoho by sme sa mohli chytiť. Zostával nám len okraj protiľahlého brehu a celá ľavá strana zátoky, kde sa voda v niektorých miestach pomaly zvažovala do hĺbky. Nakoniec sme zvolili dve miesta asi 3 metre od protiľahlej strany brehu. Roh zátoky a výbežok s pomaly padajúcou hĺbkou vody smerom k nám. Podľa informácií od kolegov by mali byť práve tieto miesta najviac produktívne. V týchto dvoch častiach sme našli najplytšiu vodu a keďže ryby plávali tesne pod hladinou, mohli by byť tieto miesta ideálne na ich odchytávanie. Miro bol rozhodnutý pre zátoku, a mne tak zostal výbežok, ktorý vyzeral byť priam ideálny. Oba fleky sme rozkŕmili peletami s tým, že do zátoky išla aj Pikantná švestka a na môj výbežok Mazaná škebľa. Voda bola priezračná a návnady sme videli na dne až do dvoch metrov. Čas pohybu člnov na vode sa krátil, tak sme sa vrátili pripravovať ostatné veci. Rozložili sme vidličky a prúty. Mira som posielal na okraj zátoky, aby mi povedal, ako ďaleko treba hádzať od brehu na naše zvolené top miestečká. Všetky nahodenia mali padať 3 metre od protiľahlého brehu, preto museli byť presne vymerané. Postupne som zaklipoval všetky vlasce na cievkach, aby nám to zakaždým dopadlo tam, kam sme potrebovali. Bola to úctyhodná vzdialenosť, presne 105 m a vietor, ktorý fúkal, nám to rozhodne neuľahčoval.
Záberov prichádzalo čoraz viac
Do začiatku pretekov zostávala presne hodinka. Kým ostatní boli ešte na vode, my sme si už všetko prichystali, a tak sme chvíľu pozorovali, čo robili naši súperi. Oba tímy vpravo od nás sa rozhodli, že nebudú chytať okraj polostrova, čo bolo našou veľkou šancou, že by ryby mohli prechádzať až k našim lovným miestam. Neskôr sa ukázalo, že vedľajšie tímy nedokázali dohodiť až k protiľahlému brehu, preto tam ani nekŕmili. O 11-tej hodine zaznel výstrel a postupne som ponahadzoval všetky prúty na naše zakŕmené miesta. Obloha bola slnečná a fúkal silný SZ vietor, presne do našej zátoky. Počasie hralo s nami a verili sme, že nám vietor natlačí dajaké ryby. Plánovali sme dosiahnuť čo najrýchlejší záber, a tak sme na všetky prúty našili 14 mm popku Ananásu‑NBA. To sa javilo ako účinná nástraha, ktorá nenechala na seba dlho čakať a po chvíli sme zdolávali prvého bodovaného kapra s hmotnosťou 8,50 kg. Malá popka 30 cm nad dnom bodovala aj naďalej a po pol hodine prišiel ďalší s hmotnosťou 8,72 kg. V rýchlosti sme pomocou kobry dokŕmili Mazanú škebľu. Záberov prichádzalo čoraz viac, ibaže aj od nebodovaných rýb, ktorých je na tejto vode pomerne veľa a práve v rozmedzí od 7 do 8 kilogramov. Tesne pred večerom sme dostali do podberáka prvého šupináča cez 10 a pripísali sme si rovných 10,30 kg.
Ananás nám priniesol najviac záberov
Od rozhodcov sme sa dozvedeli, že sme boli priebežne prví s tromi rybami a celkovo bolo ulovených len 6 bodovaných rýb. Na noc sme vymenili montáže na dno, do zátoky putovala Pikantná švestka a ja som dal Mazanú škebľu s popkou Oliheň. Prišla tma a s ňou aj dážď, ktorý trval asi 3 hodiny. Zmena počasia by mohla byť dobrá a sami sme boli zvedaví, čo to prinesie. Asi o jednej hodine po polnoci rozozvučala jazda náš signalizátor, žiaľ, kapor bol nebodovaný. Dúfali sme, že noc prinesie nejaké krajšie ryby, no z 8 kaprov nebol ani jeden cez bodovanú hranicu. Ihneď ako ráno vyšlo slnko, sme povymieňali montáže na popky a do vody putoval opäť ananás, ktorý nám priniesol najviac záberov. O ôsmej sme mali opäť možnosť ísť na vodu a zakŕmiť z člna. Následne sme vytiahli bójky, na ktorých sme prišli v noci o 3 ryby. Rozhodli sme sa nahadzovať len podľa orientačných bodov na brehu a keďže sme mali silony zaklipované, nemal byť problém chytať na tých istých miestach. Dohodili sme zopár peliet a doveslovali na breh. V priebehu pár minút mal Miro záber a zdolal len tesne bodovaného kapra s hmotnosťou 8,04 kg. Rozhodcovia nám tak pripísali už štvrtú rybu. Z priebežných výsledkov sme sa dozvedeli, že sme stále na prvom mieste a noc nepriniesla takmer nič nové, keďže sa chytilo iba niekoľko bodovaných rýb.
Zrejúci banán nenechal na seba dlho čakať
Väčšina pretekárov hľadala nové miesta a kŕmilo sa málo. Každý chcel ísť po veľkej rybe, čo nebolo za daných podmienok až také jednoduché. Keď sa už všetci na okolí vrátili z vody, zostalo zopár minút do desiatej hodiny. Po dohode s Mirom sme plánovali urobiť niečo inak ako ostatní, a tak som 10 minút pred koncom používania člnov vyrazil na vodu. Na naše lovné miesta som v rýchlosti vyhádzal 15 kilogramov Mazanej škeble vo veľkosti 20 a 24 mm. Poniektorí sa až čudovali, koľko sme do tej vody nahádzali, keď ryby takmer vôbec nebrali. Keďže naši susedia nekŕmili až tak veľa, verili sme, že pokiaľ by k nám ryba doplávala, tak ju tam s tým kŕmením dlho udržíme. A tak sa aj stalo. Postupne prichádzal záber za záberom a na obed sme chytili už piateho bodovaného kapra s hmotnosťou 9,36 kg. Cieľ sme mali splnený, ostávalo sa už len prechytávať na väčšie ryby. To sa aj darilo po zmene nástrahy. Na jeden prút som vymenil ananásovú popku za Zrejúci banán. Ten nenechal na seba dlho čakať a pripisovali sme ďalšie ryby. Záber striedal zdolávanie a dookola to isté. Zvláštne bolo, že sme mali montáže takmer meter od seba a na ananás to odrazu ani nepíplo.
Jazdilo to po dopade na dno
Vymenil som ho tiež na Zrejúci banán a už nám to jazdilo takmer po dopade na dno. Na banán sme ťahali čoraz viac rýb, postupne aj cez 10 kilogramov, a tak sme tie menšie vyškrtávali a prepisovali za väčšie. Čerešnička prišla zhruba okolo 19-tej hodiny, keď sa blízko nás chytajúci Hofi prišiel pozrieť ako vyzerá záber, keďže nemali s Aďom šťastnú ruku na žreb a príliš sa im nedarilo. Po spätnom zábere sa v krátkosti pomerne lacno pridal metrový šupináč s hmotnosťou 13,34 kg. Zatiaľ to bola najväčšia ryba pretekov, čo nám robilo radosť. Kolegovci od vedľa z Gardner‑Dynamite Baitsu sa začali na nás postupne doťahovať, ibaže nemali rybu cez 10 kg. Večer sa začalo dariť aj tímovým kolegom Tonymu Strnádovi a Ivanovi Teplanovi, ktorí lovili v druhom sektore. Po 30 hodinách bez záberu si konečne pripísali prvú rybu a hneď 11,70 kg. Odvtedy už začínali bodovať a začali nám dýchať na krk. Mali sme to pekne rozbehnuté, no noc nás opäť sklamala. Mali sme síce okolo 15 rýb, no žiadna nepresiahla cez 8 kilogramov. Všetky bodované kapry boli ulovené v priebehu dňa na popky. Ráno sme sa dopočuli, že v druhom sektore sa ulovil kapor 13,40 kg. Pripomenulo nám to vlaňajšiu prehru sektoru o 6 gramov! Žeby sa to aj tento rok zopakovalo, že nám utečie cena za najväčšiu rybu a zase o 6 gramov? Toto šesťgramové prekliatie trvalo len chvíľu, lebo sa krátko na to chytil krásny lysec s hmotnosťou 14,50 kg. Už nás to až tak nemrzelo.
Udržať si náskok bolo ťažké
Ostávalo posledných pár hodín lovu, no udržať si náskok bolo ťažké. V druhom sektore sa rozbehli Česi a kolegovia z Mikbaitsu. Dotiahli sa na nás s minimálnou stratou, Česi o rovné kilo a Tony s Ivanom o 3 kg. Stále sme viedli, i keď už len minimálne, no neustále sme verili, že to dotiahneme na debnu. Ryba začala brať a viacero družstiev si pripísalo bodované ryby. S pribúdajúcim časom nám ako naschvál začali zábery uberať, no a na druhej strane sa to Tonymu rozbiehalo. Ten začal ťahať takmer v päťminútových intervaloch rybu za rybou. Skoro každý piaty kapor ich posúval o gramy nahor. My sme márne čakali na nejakú väčšiu rybu, no neprichádzala už žiadna, dokonca ani nebodovaná. Zostávala posledná hodina a nervozita stúpala. Ďalekohľadom som neustále pozoroval Čechov, ktorí zdolávali rybu, ale vzápätí ju pustili, tak sme si vydýchli. Zato Tony ťahal jednu za druhou a zhruba pol hodinu pred koncom sme začuli z druhej strany výkrik. Tešili sa z pekného kapra, no stále sme mali náskok ešte nejaké to pol kilo. Tony potreboval chytiť kapra s hmotnosťou 10,8 kg, aby nás predbehol. Vo chvíli mal ďalší záber, no kapor bol nebodovaný, čo ma trošku potešilo. Ibaže 10 minút pred koncom pretekov sme začuli znova radostný výkrik, no tentokrát už oprávnený. Posledná ryba s hmotnosťou 11 kg ich posunula pred nás. Nám už žiaden záber neprišiel, a tak sme boli pár minút pred koncom odsunutí na konečné druhé miesto. Tony Strnad s Ivanom Teplanom skončili prví s celkovou hmotnosťou 55,51 kg, ja s Mirom Lochom druhí s 55,06 kg a tretí Česi s hmotnosťou 54,06 kg. Bolo to tesné a napínavé až do poslednej chvíle. Ťažké a náročné preteky podľa nastavených podmienok lovu, no so šťastným koncom pre oba MIKBAITS tímy.
Chcem sa poďakovať parťákovi Mirovi Lochovi za dobre odvedenú prácu, Hofimu, Aďovi, Kosťovi a chalanom z Arizonacarp za podporu a v neposlednom rade firme MIKBAITS za skvelé produkty…
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
