Som dlhoročným rybárom, najradšej trávim čas s muškárskym prútom na rieke Poprad. Zurčiaca tečúca voda mi učarovala na celý život, odplavila množstvo problémov a starostí a, naopak, vliala síl a priniesla veľa nezabudnuteľných zážitkov. Keď som pri zapadajúcom slnku zabrodený v rieke, tak sa mi akosi automaticky začnú v hlave rojiť mnohé myšlienky. S niektorými, ktoré vo mne dozrievajú už dlho, sa chcem v nasledujúcich riadkoch podeliť.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: AUGUST 2017
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 82
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.01.2018.
V súčasnosti platný zákon o rybárstve z r. 2002 zásadným spôsobom zmenil dovtedajšie členenie rybárskych revírov. Na účely využitia vôd ako rybárskych revírov ich rozdelil na vody lososové a kaprové. Vodami lososovými sa rozumejú také vody, ktoré svojim charakterom a kvalitou umožňujú život takých druhov rýb, ako je pstruh potočný, pstruh dúhový, sivoň americký, či lipeň tymianový. Už vtedy pri prvých čítaniach zákona ma zarazilo, že losos obyčajný, ktorý prepožičal meno vodám, medzi spomenutými druhmi nie je. A táto myšlienka mi víri hlavou až doteraz.
Zostávam v nemom úžase
Rozmýšľajúc o tom sa mi vynára spomienka z detstva na jednu z historiek, ktoré rozprávala moja babka. Svoje detstvo prežívala na začiatku minulého storočia, rok jej narodenia spadá ešte do staršieho storočia – narodila sa v r. 1899. Raz mi rozprávala príbeh o svojom otcovi, ktorý jedného jesenného dňa šiel orať pole za rieku Poprad. No z orby v daný deň nakoniec nebolo nič. Pri prechádzaní brodu našla pod kolesami voza svoj koniec obrovská ryba, ktorú môj prastarý otec naložil na voz a vrátil sa späť domov. V ten deň mali hostinu blízki i vzdialení susedia. Tú rybu nazývala nárečovo „losoš“. Tieto dve okolnosti, v spojení s mojou záľubou v muškárení, vo mne naštartovali hlbší záujem o tento druh ryby. Zistil som, že na neres do rieky Poprad v minulosti naozaj tiahol losos obyčajný a aj pstruh morský. Tento ťah je pre prežitie tohto anadromného druhu životnou nevyhnutnosťou. Život tohto nádherného vytrvalca sa začína na neresiskách v chladných, priezračných, okysličených vodách horných partií sladkých podhorských tokov. Po odrastení juvenilných štádií sa ako smolt vydáva na púť po prúde riek, aby v slaných morských vodách dospel a ako dospelý sa s obdivuhodnou vervou vydáva proti prúdu riek a na mieste svojho zrodu dal základ novej lososej mladi. Pri čítaní či pozeraní videí o tomto stvorení zostávam v nemom úžase nad jeho chuťou k životu a vôľou i húževnatosťou s akou to robí.
Losos bol v minulosti aj v povodí Popradu a Dunajca
O výskyte lososov v povodí Popradu a Dunajca existujú overené historické záznamy. Vo webovom článku o medzinárodnom festivale Európske ľudové remeslo v Kežmarku spomína historička Nora Baráthová aj rybársky cech. Panovník Žigmund udelil Kežmarku už v r. 1411 právo slobodného rybolovu. Podľa Artikul Kežmarského rybárskeho cechu z r. 1614 rybári dávali richtárovi a senátorom ročnú výslužku – jedného lososa a pintu rýb iného druhu. Autorka mi pri e‑mailovej komunikácii poskytla informáciu, že tento zápis je v tzv. Vratislavských análoch, ktoré sa nachádzajú v lýceu v Kežmarku. Nedávno som naďabil na poľský e‑bulletin „Pstrąg i Lipień“, ktorého autor Stanisław Cios je zjavne zanieteným ichtyo‑historikom. V jednom z čísiel je zmienka o tom, že v dokumente „Rachunki królewskie z ľata 1412“, uloženom v múzeu vo Varšave, je záznam o návšteve poľského kráľa Władysława Jagiełła v Nowom Sączi, v ktorom sú dopodrobna zaznamenané počty čerstvých lipňov a lososov denne kupovaných na trhu na kráľovský stôl. Poľské mesto Nowy Sącz leží pod sútokom Popradu s Dunajcom, 30 kilometrov od našich hraníc. V knihe „Hlavátka“ autor Juraj Holčík spomína nález rybích stavcov v rituálnej studni pri Gánovciach zo začiatku doby bronzovej. Nález je datovaný kdesi do roku 1465 pred našim letopočtom a kosti patrili lososovi obyčajnému. Gánovce sú v údolí Popradu a človek z doby bronzovej asi nepodnikal turistické výpravy za lososom k pobrežiu Baltu. Podľa novších dostupných informácií sa losos v Poprade a Dunajci lovil ešte aj v minulom storočí. Posledný losos bol v Dunajci videný v roku 1957.
Vchod do drevenej ohrady slúžiacej na lov lososov na plytčine Dunajca r. 1932,
zdroj: www.flyt.webd.pl/viewtopic.php?p=112401
Mliečňak lososa v liahni v Novom Targu, r. 1930,
Zdroj: www.flyt.webd.pl/viewtopic.php?p=112401
Niekoľkoročné úsilie je už korunované úspechmi
Pri pátraní po príčinách vyhynutia populácií lososov tiahnucich do Popradu som nachádzal v podstate stále rovnaké odpovede – v Poľsku boli vybudované priehrady, ktoré sa pre lososa stali neprekonateľnou prekážkou, a tým je jeho osud spečatený. S obdivom i uznaním som sledoval českých kolegov rybárov a ich snahu o návrat lososa do českých riek. Rovnako ma zaujímali i podobné snahy v iných krajinách – v Nemecku, Francúzsku, Dánsku, Švajčiarsku.
V roku 2012 som sa v Karlových Varoch zúčastnil Karlovarského muškarského fóra, témou ktorého bol práve losos. Bol som fascinovaný mnohými myšlienkami, ktoré tam zazneli. V Dánsku v rámci obnov populácií tiahnucich lososov rekonštruujú rieky do pôvodnej podoby podľa historických máp. Niekoľkoročné úsilie je už korunované úspechmi v podobe aj metrových úlovkov. Podpora turizmu za lososmi sa Dánsku vracia v podobe nemalých prostriedkov odvedených do štátneho rozpočtu. Prednáška Švajčiara Philippa Sichera vzbudila môj rešpekt k ich snahe. K švajčiarskym neresiskám vedie najdlhšia európska migračná trasa a lososovi na nej stojí v ceste, ak si dobre pamätám, 23 priečnych prekážok. Na prezentovaných mapách Philippe demonštroval ako čo i len jedna spriechodnená prekážka otvára brány do nových povodí. Rozprával aj o smutných okolnostiach, keď vynaložená snaha je jednou ekologickou katastrofou znova takmer na štartovacej čiare. V závere vyslovil svoj obdiv k lososovi, k tomu čo všetko dokáže prekonať v záujme zachovania života.
Dve prekážky odstránené
Keď som sa kdekoľvek medzi rybármi, či funkcionármi zmienil o tom, či by sme sa o čosi podobné nemohli pokúsiť aj u nás, odvšadiaľ zaznievali dookola stále rovnaké argumenty – v Poľsku sú priehrady a vystavať rybovody je takmer nemožné a navyše závislé od Poliakov a nie od nás. Pri pomoci nášmu mladému rybárovi so stredoškolskou prácou nesúcou názov „Návrat lososa obyčajného do rieky Poprad“ sme „prstom po mape“ precestovali trasu vôd Popradu až do ústia v Baltskom mori. Na stránkach www.google.maps.com sme na tejto trase našli tri prekážky – priehrady Rożnów, Czchów a Włocławek. V novembri 2015 mi priateľ Janko Lišivka celý rozradostený zavolal, že na webe našiel foto rybovodu na priehrade Rożnów. V duchu hesla „neuverím, kým neuvidím“, sme sa v jednu decembrovú nedeľu spolu s ďalším priateľom Dušanom Boreckým vybrali do Poľska pozrieť si ten rybovod na vlastné oči. Naša výprava bola korunovaná zistením, že aj priehrada Rożnów, aj priehrada Czchów rybovody majú! Síce v čase našej návštevy nimi tieklo smiešne množstvo vody, ale stavby tam naozaj stoja. Podľa poľských webových stránok rybovody po skončení stavby boli vyhodnotené ako fungujúce, keďže bol zaznamenaný prechod rýb oboma smermi. O tomto by mohla svedčiť aj skutočnosť posledného videného lososa na Dunajci v roku 1957. Ak je tento údaj pravdivý, tak to bolo 8 rokov po zrealizovaní oboch stavieb (Rożnów v r. 1941, Czchów v r. 1949).
Ryby si „chodník“ vedia nájsť
Všetko nasvedčovalo tomu, že problémom asi bude tretia prekážka – priehrada Włocławek. Nechcelo sa mi však veriť, že novšia stavba by bola realizovaná bez rybovodu. Preto som sa stále viac zahlboval do poľštiny a poľských webov a narazil som na informáciu, že priehrada prešla v rokoch 2013 – 2015 rekonštrukciou, ktorej súčasťou bola aj oprava rybovodu. Rybovod bol aj na tejto priehrade súčasťou stavby, ale po spustení stavby v roku 1970 voda prehĺbila dno pod priehradou tak, že medzi vyústením rybovodu a hladinou Visly bol niekoľkometrový skok. Pri spomenutej rekonštrukcii bol rybovod upravený, zmodernizovaný a vybavený zariadením na monitorovanie preplávajúcich rýb. Už v prvých mesiacoch po skolaudovaní boli kamerami zaznamenané obojsmerné prechody niektorých druhov rýb, medzi nimi aj pstruha morského. Zjavne to neboli reprodukčné migračné ťahy, ale fotografie potvrdili, že ryby si tento „chodník“ vedia nájsť.
Rybovod na priehrade Czchów, foto: vlastný archív.
Skutočne je takáto myšlienka utópiou?
Pred pár mesiacmi som pri potulkách virtuálnym svetom narazil na video s názvom „Tarliska Górnej Raby“ o realizácii spoločného švajčiarsko‑poľského projektu sprístupnenia prítokov Visly migrujúcim rybám, pri ktorom, okrem iného, spriechodnili niekoľko hrádzí. Podľa informácií, ku ktorým som sa aj vďaka filmu dostal, bol losos zaznamenaný až v Tarnowe, čo je od nás už len na skok. Spravidla sa očakáva, že príspevok do periodika bude obsahovať nejaký záver. Aj ja sa teda pokúsim tieto riadky uzavrieť, aj keď tak trochu záverom „otvoreným“. Naozaj je návrat lososa do povodia Popradu, prípadne Dunajca nemožný? Naozaj je takáto myšlienka utópiou? Nemáme povinnosť vo vzťahu k našim potomkom, namiesto žabomyších vojen a politikárčenia, radšej zobrať rozum do hrsti a konštruktívne sa zamýšľať nad riešeniami a zodpovedne konať? Bol blázon nestor českého rybárstva Antonín Frič, keď prišiel s myšlienkou návratu lososa do Čiech po takmer storočnej pauze? Naozaj je to len myšlienka niekoľkých rojkov hodná zosmiešňovania? Naozaj je cesta návratu lososa k nám definitívne zarúbaná? Naozaj???
Životný cyklus Lososa atlantického (Salmo salar)
Schéma životného cyklu Lososa atlantického, autor: Zdeno Mucha.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
