Piatimi otázkami sme oslovili známeho kaprára Peťa Hofierku, ktorého mnohí poznajú, či už zo stránok nášho časopisu, alebo ako zanieteného kaprára – pretekára, alebo potápača – amatéra.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: AUGUST 2017
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 36
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.01.2018.
Kedy si sa stal rybárom a čo sa odvtedy zmenilo?
Na ryby som začal chodiť s otcom, keď som mal asi 5-6 rokov. Začínal som s 3 m dlhým bičom a lovil malé ryby pri brehu. Rybárom som sa stal, až keď som mal svoj prvý rybársky lístok a to bolo možné až od veku 10 rokov. Takže tento rok som členom SRZ už 33 rokov. A čo sa za tú dobu zmenilo? Myslím si, že náramne veľa vecí! Keď si spomínam na „staré časy“, tak rozhodne nebolo toľko rybárov ako je dnes. Po zakúpení celoslovenskej povolenky bolo možné chytať takmer na každej vode na Slovensku, ktorú rybár navštívil. Samozrejme, na pstruhové revíry si bolo potrebné dokúpiť ešte ďalšie povolenie, ale možností na lov bolo určite viac ako dnes. Čo sa týka výbavy, tak na to, čo sme niekedy používali, sa dá spomínať už len s úsmevom. Prúty, navijaky, silony, háčiky, bižutéria, echoloty, elektromotory, spacáky, ležadlá… proste na všetko, čo si dnes rybár spomenie a zdá sa ako bežná vec, sa nedá porovnávať s vecami, ktoré sme používali pred 20-30 rokmi. Tak, ako vo všetkom, aj v rybačke išlo všetko neuveriteľne dopredu a myslím, že sa neustále nájdu nové vychytávky a revolučné materiály, ktoré nám rybačku spríjemňujú. Niekedy som chodil na ryby na bicykli s jedným puzdrom, kde som mal prúty, podberák, vidličky a sieťku. Na riadidlách som mal zavesený jeden kýblik kde bol šrot a škatuľka s červíkmi. Dnes mám veľké auto a hoci idem k vode na pár hodín, neustále mám auto komplet plné. A aby som nezabudol ešte na jednu zásadnú zmenu. Koncom 90. rokov k nám dorazil fenomén s názvom boilies a s ním aj doslova revolúcia v rybačke. Kaprárina je aj na Slovensku najrozšírenejší spôsob lovu a mnoho rybárov prevzalo od zahraničných rybárov nielen túto nástrahu, ale aj myšlienku Catch & Release, teda chyť a pusť. Bohužiaľ, stále sa nájde dosť „rybárov“, ktorí žijú v týchto „starých časoch“ a ešte aj dnes chodia na ryby len kvôli mäsu, prípadne kvôli finančnému zisku. Veľmi rýchlo si osvojili moderné spôsoby lovu, ale stále sa domnievajú, že jazerá sa vychytať jednoducho nedajú a podľa toho sa aj k uloveným rybám správajú.
Aký je tvoj názor na „chyť a pusť“?
Myslím, že je to skvelá myšlienka a sám som jej zástancom. Samozrejme, nikoho nenútim púšťať všetko čo uloví a ani nemienim nikomu nadávať a „lynčovať ho“, keď si nejakú rybu zoberie. Sám si počas sezóny zoberiem dajakého sumca či „vianočného“ zubáča. Ale všetko by sa malo robiť s mierou a najmä kapitálne ryby by mali byť chránené zákonom. Pokiaľ to bude len na dobrovoľnom posúdení ako doteraz, tak neustále budú veľké ryby z našich vôd ubúdať. Aj na vodách kde bude 90 % rybárov veľké ryby chrániť a púšťať, stačí zopár jedincov, ktorí sa tak správať nebudú. Vidím to aj u nás doma, ako nám sezónu za sezónou ubúdajú ryby. Každoročne sa zoberie niekoľko veľkých rýb, ktoré v tej vode rozhodne chýbajú. Potom každý len nadáva, že ryby neberú. Ony by aj brali, len nemajú aké. Málokto si asi uvedomuje, koľko rokov trvá, kým napríklad z násadového kapra vyrastie 10-15 kg ryba!
Ktorá je tvoja najobľúbenejšia zostava – prút, navijak atď.?
Za tie roky mi cez ruky prešlo viacero rybárskeho vybavenia a mám doma množstvo prútov a navijakov. Či už prívlačoviek alebo sumcových prútov, ale keďže sa najviac venujem lovu kaprov, tak najviac prútov mám kaprových. A ideálna zostava? Myslím, že teraz mám prúty, ktoré mi úplne vyhovujú a určite ich zopár rokov neplánujem meniť. Ide o strednú triedu prútov od anglickej značky Free Spirit a konkrétne model E‑class Gold 3,6 m 3,25 lb s 50 mm očkom. Výhodou je aj veľké koncové očko, ktoré som neraz využil najmä pri love na Zig Rig, keď som lovil s extrémne dlhým nadväzcom a potreboval som dostať klip olova až do navijaka. Vďaka veľkým očkám to nebol problém. Čo sa týka navijakov, vystriedal som ich tiež niekoľko. Momentálne som trošku zainvestoval a vymenil som Ultegru 14000 XSC za Shimano Aero Technium MgS 12000 XTB. Verím, že táto zostava mi bude slúžiť k plnej spokojnosti niekoľko sezón.
Ktoré je tvoje najobľúbenejšie ročné obdobie na lov rýb?
Mám rád leto. Najmä preto, že môžem spojiť rybolov so šnorchlovaním, fotením a natáčaním pod vodou. Je to moja ďalšia veľká vášeň. Ale čo sa týka samotného lovu, je to určite jeseň. Je to obdobie, keď sa už pri vode nenachádza toľko ľudí. Kapry sa pripravujú na zimu, a práve v jesenných obdobiach sa chytajú tie najväčšie ryby. Mám rád, keď sa ráno parí z vody a nie je vidieť na druhú stranu jazera. Večer a skoro ráno prvé mrazíky sfarbia trávu do biela. To je to, čo mám rád.
Keby si mal tú moc, čo by si zmenil na fungovaní rybárstva u nás?
Zopár zmien by bolo určite potrebných a mnohí by ich privítali. Myslím, že by sme konečne potrebovali profesionálnu rybársku stráž, inak nie je možné dôsledne chrániť naše vody. Lebo ak mám počas sezóny zapísaných cez 100 vychádzok a len 1-2× som bol kontrolovaný rybárskou strážou, je to žalostne málo. Túto skutočnosť využívajú ako pytliaci, tak samotní rybári, ktorí nemajú čisté úmysly. Zaviedol by som ochranu trofejných rýb tak, ako to je v zahraničí. Na mnohých vodách sú veľké ryby chránené a rybár, ktorý si chce rybu zobrať môže, ale do stanovenej hornej miery. Funguje to tam a fungovalo by to aj u nás. Ďalej by som zrušil možnosť zakúpenia si druhej povolenky pre rybárov, ktorí si už počas sezóny privlastnili stanovený počet rýb. Nie je normálne, aby si niekto po dvoch mesiacoch odniesol od vody 50 ušľachtilých rýb, ktorých hodnota už niekoľkonásobne prekročila sumu povolenky a za pár euro si zakúpil ďalšie povolenie a naďalej doslova „drancoval“ vody. Takíto „rybári“ by mohli na ďalšie povolenie pokračovať už len spôsobom bez privlastnenia úlovku, keďže si svoje „kvóty“ už vyčerpali. Zaviedol by som aj viacero druhov povolení na rybolov, aby sa každý mohol rozhodnúť, akým spôsobom chce loviť. Tak isto by sme sa mohli inšpirovať zahraničím, kde to funguje. Jeden druh povolenia by bol pre rybárov, ktorí si chcú svoje úlovky privlastňovať. Ďalší druh povolenia by bol pre športových rybárov. Tí by mohli loviť celoročne nonstop, ale bez možnosti privlastnenia si úlovku. Za porušenie pravidiel by som stanovil aj prísnejšie tresty. Pri prvom vážnejšom prehrešku zákaz na 2 roky, aby mal dotyčný dostatok času prehodnotiť svoj prístup k rybárčeniu. Pri opakovanom prehrešku doživotný zákaz. Zaviesť centrálnu evidenciu hriešnikov, aby rybár, ktorý sa dopustil priestupku v jednej organizácii, si nemohol zakúpiť povolenie v inej a s úsmevom na tvári pokračovať v love. Takí „rybári“ nemajú jednoducho pri vode čo robiť a bolo by už potrebné vyčistiť zrno od pliev! Odmeňoval by som rybárov, ktorí by nahlásili pytliactvo, prípadne závažné porušenia stanovených podmienok. Takto by si každý dával pozor na to, čo robí a nespoliehal sa na to, že dnes tu už rybárska stáž bola a ďalšia kontrola tak skoro nebude. Pokiaľ to bude tak ako doteraz, že je niekto prichytený a má napríklad viac privlastnených rýb, je mu zadržané povolenie a dotyčný je predvolaný na disciplinárku. Tam dostane smiešnu pokutu, povolenie mu je vrátené a chytá ďalej… To je jednoducho nemysliteľné!
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
