Ešte vždy je tu nádej...
info
Kategória: Iné
Vyšiel v čísle: AUGUST 2017
Počet strán v magazíne: 1
Od strany: 5
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Je ťažké nájsť koníček, ktorý by spájal ľudí na celom svete tak, ako rybolov. Po chytaní rýb v detstve sa človek väčšinou stáva rybárom na celý život, učí sa milovať prírodu, objavuje okolitý svet a zlepšuje svoje zručnosti. Nepotrebujete vysokú školu, aby ste boli dobrý rybár – láska k učeniu sa, pozornosť a sledovanie počas rybolovu vám s tým pomôžu. Avšak, nemôžeme zabúdať, že populácia rýb v našich riekach a jazerách nezávisí iba od klimatických zmien na planéte, ekonomických aktivít, ale aj od nás, rybárov. Bohužiaľ, na európskom kontinente je stále trend konzumného rybolovu, koníček sa mení na profit, prekračujú sa povolené kvóty a stále je to v našej komunite akési vžité. Je to tak najmä v krajinách východnej Európy, ako je Srbsko, Rumunsko, Rusko a, bohužiaľ, aj na mojej rodnej Ukrajine. Napriek obrovskému množstvu vôd v týchto krajinách sa obsádka rýb radikálne znižuje, či už je to kvôli pytliactvu, alebo aj legálnou cestou. Napríklad prakticky v každom rybárskom kempe na dolnej Volge sú filetárne, kde si rybári pitvajú a filetujú ryby bez akýchkoľvek obmedzení! Výsledkom takejto politiky je aj rieka Akhtuba, kde bolo veľké množstvo rýb, dnes je tu už takmer nemožné chytiť trofejného zubáča, šťuku, či sumca. Rybárske kempy sú prázdne, zatvárajú sa a to práve kvôli neprítomnosti rýb a klientov. Rovnaký príbeh má aj dolný tok ukrajinského Dnepra a Dunaja, kde je taktiež veľkým „športom“ nadmerné filetovanie. Na rumunskej strane je problém slabej kontroly industriálneho rybolovu na Dunaji a v jeho delte. A to všetko korunuje pytliactvo ako také. Nikdy nepočuli o „chyť a pusť“ a ak aj áno, zástancom tohto rybolovu sa iba vysmievajú. Ale vždy je tu nádej! Skvelým príkladom sú západné krajiny. Dobre známy holandský rybár Bertus Rozemeijer mi rozprával, že po 2. svetovej vojne boli takmer všetky holandské vody prázdne – hladomor a relatívne ľahko dostupný zdroj potravy doviedli obyvateľstvo až k takémuto výsledku. Ale už v 60. rokoch sa ryby postupne rozmnožovali, boli chránené a dnes je Holandsko Mekkou trofejného rybárskeho turizmu a konajú sa tu aj najväčšie preteky dravcov – World Predator Classic. Ďalším príkladom je Írsko. Po vojne bola populácia šťúk prakticky zdecimovaná, ale dnes sa milovníci trofejných úlovkov hrnú na jazerá ako Lough Corrib a Lough Derg, kde lovia obrovské šťuky. Príklady Švédska s ich trofejnými úlovkami, alebo obrovské sumce z Ebra iba potvrdzujú správnosť metódy „chyť a pusť“! Iba nasledovaním týchto princípov, dôslednou a prísnou kontrolou môžme zachrániť momentálnu situáciu. Takto som sa stal prívržencom a propagandistom štýlu „chyť a pusť“ aj na mojej rodnej Ukrajine a robím tak už desať rokov. Niekedy si pripadám akoby som bojoval s veternými mlynmi a niekedy, keď vidím fotografie priateľov s trofejnými úlovkami viem, že môj boj nie je márny! Rybári si už uvedomujú, že keď rybu pustia, umožnia jej rozmnoženie, nakladenie tísiciek ikier, ale aj to, že dajú šancu tomu, že v budúcnosti si užijú súboj a to, prečo všetci chodíme na ryby – vzrušenie, eufória z víťazstva a jednota s matkou prírodou!
Napnuté šnúry!
Stiahnuť článok v PDF formáte.
PrihlásenieRegistrácia 
