Ranné kvapky rosy sa zaleskli v tráve. Sedím na brehu jazera, na chladných balvanoch, ktoré sa čochvíľa zmenia na rozpálené rošty a pohltia aj poslednú rannú vlhkosť. Rukoväť Calypsa zvieram v očakávaní, kedy sa pri hladine ukážu zježené plutvy. Kde toľko trčia? Znepokojuje ma to. Ostáva už iba necelá hodinka, kým augustové slnko nemilosrdne zmení krásny revír vo vyprahnutú zem. Napokon sa spoza rohu zátočky ozývajú prvé puknutia na hladine. Sú tu! Viem to.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: AUGUST 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 22
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.01.2018.
Keď ostrieže rabujú
Na kameňoch som presedel asi hodinu, no napriek tomu sa zrazu neviem rozhodnúť pre vhodnú nástrahu. Napokon idem na istotu, malý agresívny vobler bude to pravé orechové. Hádžem to presne do miest, kde verím v útok ostrieža. Nemýlim sa. Rivalita robí svoje a prvý z nich, ktorý stratil nervy, je krásny tridsiatnik. Citlivo zladená brzda okamžite vyspevuje „ostriežiu“ pieseň, ktorú mám tak rád. Najkrajšia hudba pri vode. Sfarbený je nádherne, červené plutvy žiaria vo vode. Keď síl rybe ubudne, vstúpim do toho a pozdvihnem ho z vody, aby som uvoľnil háčik z papuľky. Nasleduje rituál s fotkou a šup nazad do vody.
Mohol by som opisovať detailný priebeh rybačky, ale skúsim radšej predostrieť pár tipov a dúfam, že aj užitočných skúseností z lovu ostriežov na UL.
Pažravci a rivali
Hm, kde by som vlastne začal… Ľahká prívlač a ostrieže idú dokopy, to je bez debaty. Už odmalička som mal v obľube pruhovaných banditov, vlastne počiatky mojej prívlače, ba dokonca samotnej rybačky siahajú práve k nim. Vždy som obdivoval bojovnosť tejto ryby, ktorá niekoľkonásobne prevýšila moje vtedajšie predstavy vyplývajúce z jeho veľkosti. Tejto rybe môžem v niečom ďakovať, že obohatila moje vedomosti ohľadom výberu nástrah a systémov lovu. Prvú vec, ktorú som si už ako malý všimol, bola ich pažravosť a rivalita. Ak sa pritrafil húf ostriežov, o zábavu bolo postarané. Veľkých ostriežov som sa však dočkal až neskôr, keď som si osvojil prívlač a člnom objavoval stále nové a nové miesta.
Ukážkový večerný úlovok.
Lákadlo menom ostriež
Veľký ostriež je vždy výzva. Žije inak, loví inak, bojuje inak… Čo je to vlastne veľký ostriež? Pre každého rybára a pre každú vodu je to rozdielne. Malé riečky nikdy nebudú mať obsádku trofejných ostriežov ako to poznáme z hlbokých priehrad. Veľký ostriež je samotár, ktorý nepotrebuje, aby mu do jeho života niekto „kecal“. Občas znesie spoločnosť, podelí sa o lovisko s jedným – dvoma súkmeňovcami. Ak si to situácia vyžaduje, menších bratov nekompromisne zlikviduje. Áno, aj nevinný ostriež je kanibal. Tajomstvo, ktoré si neustále odnesie so sebou pod hladinu, je pre mňa vždy lákadlom. A pridajme k tomu ľahký lov.
Kde ho nájsť?
August je ako stvorený pre ostrieže. Vysoké teploty počas dňa pôsobia na väčšinu dravcov omamne. Jedným z tých, čo sa nepodlomia, je práve ostriež. Z rána a k večeru je prívlač ideálna. Dravce sú aktívne a čo je najdôležitejšie, aj agresívne. Navyše aj pre nás je to po fyzickej stránke menej náročné ako vyprážať sa na slnku. Väčšinou sa zaobídem bez sonaru. Ostrieže hľadám pri brehu – štrkové pláže, móla, ukotvené lode, či klasika v podobe stromov. Všade tam je šanca na úspech vysoká. Určite neobídem zátoky, kde je voda chladnejšia a poter koncentrovaný na jednom mieste. Šachorina a trávnaté brehy sú tiež dobrou voľbou.
Keď to však zhrniem, najväčšie kusy som dostal na háčik v zátokách a stromoch. Naopak, pri mólach a podobne je ich síce viac, ale malých. Aby som si rybačku vždy naplno vychutnal, beriem k vode ľahké náčinie a minimálne množstvo vybavenia. Používam prúty do 5 gramov, po Wild Spine som ochutnal novinku Delphin Calypso a môžem povedať, že tento prút je pre takýto lov priam ideál.
Čo som to vlastne zavesil?
Cievka malého navijaka je nabitá pletenkou FIN Soul, jemnou ako pavučina. Celých 100 metrov návinu váži iba 2,1 gramov, čím mi umožní realistickú prezentáciu nástrah vo vode. Môj prvý hod smeruje pod vetvy hrabov, ktoré prevísajú nad hladinu ako obrie zakrivené pazúry. Voda pod nimi má ešte čierny nádych. Volfrámová hlavička klopla na vodu a ja som kútikom oka ešte stihol zazrieť miznúci chvostík kopýtka. Naposledy… Kopanec do prúta, UL‑ko je v momente sklopené ku hladine a 1000-ka navijak robí čo môže, rotujúca cievka jačí ako besná. Ostriež to veru nebude. Dvíham prút, aby som videl, čo som zavesil. Šťuka a ja som bez lanka. V okamihu už aj bez ryby. Definitívne. Čo zaujalo veľkú šťuku?
Novinka z dielne FIN je lahôdkou pri ultraľahkom love.
Používam väčšie nástrahy
Desaťcentimetrové kopytá a štíhle smáčiky síce pokúšajú moju odolnosť, ale napokon ostávajú ležať v útrobách plastových boxov. Taktiež ultraľahký lov si pýta drobné nymfy a rotačky, ale aj tie sú pre mňa teraz nepodstatné. Zlatá stredná cesta. Gumy a voblery okolo 6 – 7 cm oku UL‑kára neulahodia, ale čo už. Podstata sa skrýva niekde úplne inde… Väčšia korisť si však koleduje aj o útok šťuky. Presne tak to bolo aj teraz. Na druhej strane, selektujem tak väčšie ostrieže.
Moji favoriti na ostrieže.
S lankom to nejde
Zavesiť však oceľové lanko je na takúto zostavu nepredstaviteľné. Na malých jigovkách preto kliešťami stláčam protihroty. V prípade, že šťuka odhryzne gumu, je vysoká šanca, že sa protivného háčika zbaví. Navyše takmer vôbec nepoškodí papuľku ostrieža. Prídavné trojháčiky nepoužívam vôbec.
Zničujúce lúče slnka
Čas je neúprosný, hrá proti mne. Slnko vystúpilo nad Drienkovú skalu. Protiľahlý les a strmé lúky zaliala žiara. Sprvu neškodný žltkastý jas sa razom zmenil na pekelné lúče. V svetri, neskôr iba v tričku a napokon aj bez neho sa stále pokúšam vyprovokovať ostrieže. Striedam stanovištia, nástrahy, ich vedenie. Bez úspechu, po ostriežoch ani náznak.
Otáčam to preč, dávam si dlhú pauzu. Keďže kopce Ružínskej priehrady sú vysoké a nádrž úzka, žeravá guľa pomerne rýchlo ukončí svoju rutinnú púť po tunajšej oblohe. Ja som zas nabral sily, a zosnoval plán na veľkého ostrieža. Tma bude mojim komplicom. Pripravil som si niekoľko favoritov. Ide o 5 cm tučný vobler s hlbokým ponorom a niekoľko malých gumičiek. V tie vkladám najväčšiu dôveru. Perleť, biela a nejaké to spektrum výrazných odtieňov. Postupom tmy budem zosvetľovať. Tak nie. Urobím to presne naopak.
Úloha je dokončená
Južný vietor ustáva a ja opatrne púšťam kotvu. Piaty meter konopného lana mi prejde medzi prstami a môžem sa pustiť do boja. Tak teda schválne, nahadzujem oranžový ripper. Keď by ryba zistila, že ide o podvod, prejdem na prírodné farby. Klesne, odozva od tvrdého dna je blesková. Naviniem tak dva a pol otáčky a šklbnutie prejde štíhlym blankom prúta. Druhé, tretie, ostrieže sú aktívne na love. Darí sa mi uloviť niekoľko pruhovaných ježkov, ale tajomný obor odoláva. Začínam teda podľa plánu prechádzať do tmavých farieb. S únikom posledného svetla sa dostávam do hnedej. Nejako extra jej neverím, ale skúsim to. Mám ľahkú jig hlavičku, guma meria 7,5 cm, krásne sa vlní. Ani neviem, na ktorý hod to prišlo. Piaty, možno dvanásty. Na tom nezáleží. Prudký záber vo mne okamžite vyvolal vlnu obáv, že je tam opäť zubatá. Ale energické rýchle výpady do všetkých svetových strán dávajú veci na správnu koľaj. Šplechot ryby na hladine mi dáva jasný pokyn zapnúť aj čelovku. Lietam kužeľom bieleho LED svetla po hladine, kým zameriam cieľ. Tučné telo, ktoré je ešte plné síl. S brzdou narábam opatrne, aj keď šnúra má rezervy až-až. Keď na chvíľu poľaví, využijem to a podberákom ho dostávam medzi tri steny. Už viem, že misia je splnená. Ostrieža som narýchlo odmeral a odfotil. Magickú hranicu 40 cm nepresiahol, chýbal jediný centimeter. Pre mňa však nepodstatný. Statočného dravca som okamžite vrátil vode a keď mi chvostová plutva naposledy pohladila dlaň, v duchu som si položil otázku, či sa ešte niekedy stretneme.
Spomienka na veľkých ostriežov
Veľké ostrieže to majú totiž dnes ťažké. Sú na ústupe, o čom smutne vypovedajú aj veľké priehrady ako Mara, Domaša, či Ružín. To, čo robilo tieto nádrže legendárnymi, boli určite aj kapitálne ostrieže. Všade tu a na desiatkach ďalších sa kedysi lovili ostrieže 40+ takmer pravidelne a nebol to žiaden zázrak. Hŕstka posledných bojovníkov sa teraz zúfalo bráni neférovej presile nás, rybárov. Na vode strávim neskutočne veľa hodín a poviem pravdu, mám problém sa dostať cez 35 cm. Preháňam? Ani nie, stačí sa opýtať na stavy ostrieža dlhoročných ostrieľaných rybárov a každý jeden pri spomienke na trofejných „okúňov“ zalistuje v pomyselnom kalendári poriadne dozadu. Neverím na reči, že za všetko môžu len a len sumce. V prvom rade prosím v mene všetkých rozumných rybárov, aby si premysleli prípadné privlastnenie veľkého ostrieža. Tie skutočne veľké jedince môžu mať totiž aj cez 15 rokov. A to je, nuž, poriadne dlhá doba. Doba, za ktorú sa môže populácia obnoviť, ale aj doba, keď môžu vymiznúť z našich vôd králi ľahkého lovu. Je to celé v našich rukách.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
