S týmto článkom som si dal trochu načas, pretože sa mi do toho príliš nechcelo. Stále sa však mne aj Karlovi kopili v e-maili, či messengeri otázky, ako to tam bolo a ako sme na Balatone kŕmili, aké montáže sme použili a podobne.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2017
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 74
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.01.2018.
Nechcel som veľa z týchto vecí prezrádzať, pretože som sa už viackrát stretol s tým, že sa tieto „tajné“ zbrane často použijú na doslovné drancovanie vôd a poodnáša sa, či už do súkromákov, alebo len tak do udiarní veľa krásnych rýb. Nakoniec ma však uprosili, a tak som hodil na papier aspoň zopár informácií ako sme si počínali a ako sa nám v obrovskej konkurencii podarilo nachytať päť najväčších rýb zo všetkých 130 tímov, s ktorými sme súperili.
Nebol som si istý…
Celé sa to vlastne začalo už hneď po vylosovaní lovného miesta. Bolo to neuveriteľné, ale podarilo sa vyžrebovať skoro navlas rovnaké miesto ako minulý rok. Tentoraz to bolo asi len cca 50 m vľavo od minuloročnej pozície. Veľmi sa nám tým uľahčila situácia, lebo sme presne vedeli, kde na dne čo je, ako sa tu správala ryba a podobne. Keď sme sa od losovania a úvodného ceremoniálu presúvali na lovné miesto, robila mi starosti jediná myšlienka. Nebol som si istý, koľko kilogramov 24 mm a 30 mm priemerov tam mám a či mi to bude stačiť, pretože stále viac som bol rozhodnutý, že hneď od začiatku vsadím minimálne na jeden prút všetko na jednu kartu a to pokúsiť sa chytiť najväčšiu rybu pretekov, alebo zabojovať v súťaži o päť najväčších rýb. Karel mal, samozrejme, inú predstavu a od začiatku lovil spôsobom jemu najbližším s malými nástrahami, viac krmiva, trochou repky a tigrieho orecha a chcel skúsiť postupne odchytávať menšie bodované ryby nad 5 kg, a tak nám pomáhať dostávať sa stále vyššie v úlovkovej listine. Ja som tejto taktike na tomto mieste veľmi neveril, pretože už po prvých 24 hodinách sa to celé správalo veľmi podobne ako minulý rok a to znamenalo, že cez náš sektor preplával veľký húf rýb vždy ráno medzi 6. až 9. hodinou, a tu sme mali šancu zabodovať a pokúsiť sa z húfu odchytiť aspoň zopár bodovaných rýb. Nech sme robili či už my, alebo aj susedné tímy čokoľvek, nikdy a nijako sme ten húf nedokázali zastaviť. Nepomáhali ani skutočne veľké dávky krmiva, proste nič. Ryby nekompromisne cez nás len preplávali, sem‑tam niektorá niečo pozbierala, ale po deviatej už boli preč a my sme mohli zasa len čakať na druhú poobedňajšiu vlnu preplávajúcich rýb.
Vsadené všetko na jednu kartu
Paradox bol v tom, že táto druhá vlna, alebo to tak môžeme pokojne nazvať, tento druhý húf už nebol pre nás taký smerodajný, pretože bol očividne zložený z menších rýb a len občas sme z neho odchytili väčšiu rybu. Preto sa celý náš úspech, či neúspech, odvíjal od toho, koľko a akých rýb dokážeme odchytiť za cca 3 hodiny denne z hlavného ranného húfu. Ako som si to premyslel v aute cestou na vylosované miesto, tak som to aj urobil, len s jedným rozdielom. Nevsadil som všetko na jednu kartu, len na jeden prút, ale hneď od začiatku pretekov som oba prúty pripravil ako najlepšie viem na veľké ryby. Od toho sa odvíjalo aj krmivo, aj montáže, nástrahy a vlastne všetko, čo s tým súvisí.
Vnadenie pozostávalo výlučne z boilies, zasa som naplno veril na Balatone osvedčenému Devill Krillu. Možno tomu nebudete veriť, ale prvá kŕmna dávka pozostávala s cca tridsiatich guľôčok 24 mm Devilla. Do prostriedku týchto guľôčok som položil montáž, kde boli nastražené dve 24 mm Criticals Devill Krill, čiže kriticky vyvážené nástrahy. Bol som rozhodnutý nechať tam udicu až pokým nepríde záber. Našťastie som dlho čakať nemusel, pretože hneď prvé ráno sa mi o pol siedmej podarilo zdolať prvého kapríka okolo 10 kg a okamžite som bol presvedčený, že taktika je správna a už mať iba to šťastie, aby sa k tomu dostal niektorý z tých tučnejších a starších jedincov.
Osvedčené selektívne montáže
Karel zvolil trochu inú taktiku. Svoje miesto poriadne rozkŕmil boilies rôznych priemerov a príchutí. Nechýbali pelety ani partikel, ako repka a tigrí orech. Na montáže nastražil 20 mm nadľahčené boilies a jeden prút vyviezol priamo do rozkŕmenej plochy a druhý cca 15 m mimo nej. Ja som si išiel naďalej svojou cestou a oba prúty tam ležali s pár veľkými nakŕmenými guľôčkami v tesnej blízkosti montáže. Tých 25-30 guľôčok som mal rozhodených na ploche maximálne dvoch štvorcových metrov. Ďalšie ráno zasa pípla moja ľavá udica s už s podstatne krajšou rybou okolo 13 kg a tu už aj Karel presedlal na podobnú taktiku. Tiež sme mu pripravili moje osvedčené selektívne montáže na tie veľké a už tam aj viezol udicu s dvoma nastraženými 24 mm guľkami. Bola to okamžite trefa do čierneho, pretože sa mu prakticky hneď podarilo zdolať z druhého poobedňajšieho húfu pekného veľkého kapríka. Tu sme už nemali pochýb o tom, ako budeme loviť v najbližších dňoch. Kompletne všetky prúty sme mali nastražené selektívnym spôsobom. Karel pokračoval vo väčšom kŕmení a aj som zostal verný svojej pár guľôčkovej metóde. Obe taktiky fungovali dobre. Jediný rozdiel bol v tom, že mne prichádzalo predsa len o niečo viac záberov ako Karlovi. Ťažko povedať čím to bolo, ale bolo to tak prakticky počas celých pretekov. Ja to prisudzujem tomu, že preplávajúce ryby u Karla omnoho ťažšie našli práve tie jeho dve nastražené guľôčky medzi toľkými nakŕmenými ako práve u mňa, keď sa tam nachádzalo len zopár kusov. Je to však, samozrejme, iba moja teória.
Podaril sa nám aj úžasný double
V každom prípade, obe metódy viac‑menej fungovali a my sme vďaka veľkým priemerom a selektívnym montážam odchytávali nádherné balatonské veľké kapry, často aj cez pätnásť kilogramov. Podaril sa nám aj úžasný double, kde sme behom pol hodiny obaja zdolali obrovské šupináče cez osemnásť a pol kilogramu. Po tomto úspechu nás náš pomocník Adam upozornil na to, že sme sa v súťaži o päť najväčších kaprov dostali priebežne na prvé miesto. Bol už štvrtok, cca tri štvrtiny pretekov boli za nami a nám bolo jasné, že v hlavnej súťaži veľa vody nenamútime, nakoľko sme rybu vedeli odchytať vždy iba ráno. Predsa len sme začali poškuľovať po víťazstve v súťaži o najväčšie ryby a začali sme robiť všetko preto, aby sa to podarilo. Rozhodovali totiž doslova iba gramy, a preto každá ryba nad 15 kg mohla byť tá rozhodujúca. Ja som už predposlednú noc urobil jednu zmenu a to takú, že som namiesto dvoch 24 mm guľôčok nastražil jednu 30 mm a aby toho nebolo málo, hneď na oba prúty. Nasledujúce ráno to prinieslo okamžite ovocie a zdolal som kapra nad 15 kg, ktorý nás zasa o pár dekagramov posunul pred konkurenciu. Každopádne, nervozita stúpala, pretože práve túto predposlednú noc, či vlastne ráno, sa podaril iba tento jeden kapor a ostatné udice zostali bez kontaktu. Všetci traja v tíme sme tŕpli, ako sa to nakoniec skončí.
Famózny double - obe ryby cez 18 kg.
Šťastie sa na mňa usmialo, a to hneď dvakrát
Posledný večer bol pre mňa najťažší, pretože sa našim konkurentom v boji o prvé miesto podaril ďalší pekný kapor a o pár gramov nás predbehli. Súrne sme túto noc, alebo ráno potrebovali chytiť kapra koľkokoľvek nad 16,2 kg. Nemusím vám hovoriť, že ísť už iba po naozaj takýcho veľkých kusoch je neraz aj o šťastí a to sa na mňa teraz naozaj usmialo, a to hneď dvakrát. Už bola hlboká tma, myslím okolo 21.00 a mne to skrátka nedalo a išiel som previezť svoj ľavý prút, pretože som nebol celkom spokojný, ako som ho predtým v silnom vetre položil. Keď som napichoval 30 mm boilies, skrsla vo mne myšlienka, že skúsim selektovať ešte viac a namiesto jednej guľky som nastražil dve. Veľakrát takto lovím u nás na VN Kráľová, ale tam je to predsa len iné. Tam si môžem počkať a tu už išlo o všetko. Proste som to riskol a položil na dno montáž s dvoma 30 mm guľôčkami. Keď som sa vrátil na breh, Karel s Adamom už tvrdo spali. Ja som si sadol na betón vedľa stojana, že ešte počkám, kým sa vyšponuje Total Contact a zaleziem tiež do spacáka. Ubehlo maximálne 30 sekúnd a swinger na pravej udici sa oprel o prút a šnúra rýchlo mizla z cievky navijaka. Naskočil som do člna a vyrazil za rybou. Celú cestu som prosil vodníka a všetkých pomocníkov, len aby sa mi ryba nevyrezala. Predsa len som tam mal nastražené dve 30 mm guľky a to už je predsa veľké „sústo“.
Neuveríte, ale mal presne 16,5 kg!
Všetko dobre dopadlo a ja som po chvíľke preťahovania podoberal veľkého šupináča, odhadom cez 15 kg. Cestou naspäť na breh som sa zasa modlil, nech má viac ako 16,2 kg, a hlavne nech zoženieme ešte rozhodcov, pretože sa im po tme akosi vážiť nechcelo. Adamovi sa podarilo rozhodcov ešte „ukecať“ a kapra prišli zvážiť. Neuveríte, ale mal presne 16,5 kg! Yeeeeees, znel môj aj Karlov výkrik na celý Balaton. Verili sme, že táto ryba nám môže skutočne priniesť dobré umiestnenie v spomínanej súťaži. Po zapísaní, odfotení a pustení som okamžite vyrazil na vodu do nočného Balatonu položiť znovu montáž. Tentoraz ma napadla ešte väčšia blbosť a to taká, že skúsim doslova extrém a nastražím nie dve 30 mm guľky, ale tri. Bol to už doslova hazard, ale čo som mohol stratiť? Jedine získať a to sa aj stalo. Cca štyri hodiny po položení tejto „bomby“ sa mi znovu roztočila cievka navijaka a keď som zo spacáka videl, že hučí udica s troma 30-kami, bol som ako obarený. Cesta za kaprom na tých 350 metrov bola nekonečná, pretože už počas prvých chvíľ zdolávačky bolo jasné, že na konci bude určite pekný súper, pretože hneď po záseku aj na tých 350 m vytiahol z cievky minimálne 30 metrov šnúry a bral si priebežne aj počas plavby k nemu a to som išiel skoro na plný výkon svojho Haswingu. Nasledovala minimálne 30-minútová preťahovačka a ja som s pribúdajúcimi minútami stále viac veril, že mám na udici skutočného giganta. Podobral som ho hneď na prvý pokus a hneď mi bolo jasné, že je to náš najväčší kapor, akého sme ulovili. Nasledoval hlasný výkrik na celý Balaton „Je to tam…“ aj na tú diaľku to prebudilo Karla s Adamom. Keď sme kapra položili na podložku a rozbalili ho z podberáka, Karel okamžite zahlásil: „Miloši, ty vole to je dvacka!“ Nechcelo sa mi tomu veriť, ale pri vážení sa ručička váhy skutočne zastavila na hodnote 20,1 kg. Pre istotu sme vzali aj váhu od susedov a aj tá ukázala zhodne 20,1 kg. Rozhodcov sme sa však nedovolali ani cez opakované pokusy, a tak aj takýto kapor musel putovať do saku a počkať na ranné váženie. Do rána však chýbalo ešte zopár hodín, a tak bolo jasné, že ráno určite nebude mať 20 kg. Tak aj bolo a nakoľko ho prišli odvážiť až o 8.15, riadne sa vyprázdnil a jeho hmotnosť bola už „iba“ 19,2 kg. Boli sme zároveň šťastní, ale aj poriadne nervózni, pretože tých pár dekagramov nám mohlo chýbať v konečnom účtovaní o popredné miesta v súťaži. Našťastie sa tak nestalo, pretože naši rivali neulovili počas poslednej noci ani jednu veľkú rybu, ktorá by nás ohrozila, a tak sa nám podarilo vďaka týmto dvom nočným rybám celú súťaž o päť najväčších rýb s veľkým náskokom vyhrať. Radosť, samozrejme, nemala konca a pre mňa osobne to bolo ešte o trochu väčšie zadosťučinenie ako minuloročné celkové druhé miesto. Paradox bol ešte v tom, že tieto dve nočné ryby, boli vlastne jediné, ktoré sme ulovili mimo ranného a poobedného preplávajúceho húfu. Šťastena pri nás jednoducho stála a možno pomohlo aj trochu riskovania a hrania sa s „mega“ nástrahami.
Karel zmenil taktiku a výsledok sa dostavil okamžite.
Chvíľka slávy.
Balatonská montáž
Všetko potrebné na selektívnu Balatonskú montáž.
Detail uviazania D-systému s krúžkom pre maximálnu pohyblivosť nástrahy.
Detail kĺbu montáže. Získa tak lepšiu pohyblivosť.
Detail montáže s Longshank Nailerom č. 6 na 2 x 24 mm boilies.
Detail montáže s Centurionom č.4 na 2-3 x 30 mm boilies.
Selektívna montáž
Takáto montáž musí spĺňať tri hlavné kritériá:
1. Všetky časti musia byť maximálne pohyblivé (zvlečená šnúrka medzi koncom mouthsnaggera a záťažovým bročkom Camo Shotz, pohyblivý krúžok na ramienku háčika a kĺbový obratlík s krúžkom Quick change ring swivel, kvôli maximálnej pohyblivosti montáže pri nasávaní).
2. Veľký ostrý háčik, kde je najväčšia možná medzera medzi špičkou (hrotom) háčika a najvyšším koncom mouthsnaggera. Na otvorené vody bez prekážok je na to ideálny Longshank Nailer č. 6 a na miesta s prekážkami Centurion č. 4.
3. Dĺžka montáže musí byť o trochu dlhšia ako sme obvykle zvyknutí, a to v pohode aj 35-40 cm. Dáme tak možnosť pichnúť sa aj rybám s veľkými brušnými lalokmi, ktoré sa vďaka svojej stavbe tela už nedokážu postaviť nad nástrahu tak, aby ju nasali úplne zblízka. Preto potrebujeme dlhšiu montáž, ktorá im vďaka svojej dĺžke a pohyblivosti nespadne naspäť ešte predtým, ako vôbec môže prísť háčik do kontaktu s papuľkou.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
