Určite to všetci poznáte, kaprárina dnes už nie je ako kedysi. Nie je to už dávno len o ulovení si svojho vianočného kapríka či o spestrení si svojho jedálnička. V supermarketoch je v dnešnom konzumnom svete všetkého nadostač a v kaprárine, ale aj v rybolove samotnom hľadáme poväčšine útek od stresu a dnes tak veľmi potrebný relax.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2018
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.02.2019.
Kaprárina je dnes šport, ktorý prešiel za posledných niekoľko desaťročí obrovský kus cesty. Rybolov nám umožňuje sa po každodennom strese nabiť energiou a vychutnať si to, čo máme tak radi. Rybolov je životná filozofia, akási etika voči prírode a láska k tomu, čo nás robí šťastnými. Niekedy to vnímam aj ako akési poslanie, cestu, ktorou pomáhame sebe a ostatným okolo nás opäť spoznávať prírodu, od ktorej sme sa za posledné roky natoľko vzdialili, že dnes je niektorým jedincom hádam už úplne cudzia. A je práve na nás starať sa o to, aby si ľudia našu prírodu a naše vodné plochy vážili, aby sa o ne starali a aby sme tu po nás zanechali niečo, na čo budeme môcť byť hrdí. Ale nie je to len o starostlivosti o prírodu a úcte k rybám, je to aj o tom, čo v sebe nosí každý jeden z nás „lovcov kaprárov“ a to túžba po ulovení trofejnej ryby, túžba túto rybu nájsť, prekabátiť, zdolať, a na znak úcty jej darovať život a pustiť ju späť do svojho živlu. Na pamiatku nám ostane pocit zadosťučinenia, krásne spomienky a vedomie, že ešte môže prísť čas, keď si svoje sily zmeriame opäť. Práve tieto pocity robia kaprárinu tým úžasným športom, ktorý nás pohlcuje stále viac a viac.
Áno, také sú Komjatice
A práve o týchto pocitoch je aj môj dnešný príbeh, ktorý som sa vám rozhodol vyrozprávať a budem naň hádam do konca svojho života spomínať, ako na deň, keď som sa stretol zoči‑voči mohykánovi, na ktorého som toľko striehol. Celý príbeh sa začína jedno nedeľné dopoludnie, keď som sa rozhodol, že strávim zopár dní na jednej z mojich obľúbených miestnych vôd, na ktorú ma stále ťahá vedomie, že v nej pláva plno krásnych a zdravých rýb – plno rovnocenných kaprích súperov.
Áno, také sú Komjatice. V tomto čase tam lovil aj náš tímový kolega z Čiech Přemek a boli sme dohodnutí, že ho prídem pozrieť a dám mu zopár tipov na veľkú rybu. Po mojom príchode k vode sme sa zvítali, prehodili zopár viet ako to zatiaľ išlo a pomaličky som sa pustil do vybaľovania. Poznáte to určite všetci: auto plné až po strechu a, samozrejme, všetko veci, ktoré potrebujete. Po akom takom rozbalení som chytro nachystal prúty a vnadenie aby som mohol ísť čo najskôr na vodu položiť udice.
Taktiku som si premyslel vopred a rozhodol sa vyskúšať guľôčku Tropic fish v priemere 24 mm. Priznám sa, že sú mi po chuti skôr guľôčky na báze čistej rybiny, ale keďže sa mi v poslednej dobe na Tropic fish prekvapivo darilo povedal som si, že jej dám šancu aj teraz. Predsa len predstava guľôčky postavenej zo zmesi olihňovej múčky s jemným nádychom antarctic krillu a enzymatických múčok, ktorá je navyše doplnená o extrakt z citrusových plodov. To musí byť to pravé „boiliesové“.
Rovno z práce som utekal k vode
Guľôčky v priemere 24 mm som si prelial impulzom tej istej príchute ešte doma, aby vysielali čo najsilnejší signál do okolia. Na úvod som začal kŕmiť na pomerne veľkú plochu nárazovo asi 5 kg boilies na rozbehnutie miesta. Pod háčik som našil jednu 24 mm guľôčku a šup s tým do vody. Na moje prekvapenie prvý záber na seba nedal dlho čakať a už onedlho mám v podložke prvého 13 kg kapríka. Výborný začiatok.
Po zábere dokrmujem hrsťou boilies a kladiem udicu na miesto. Počasie mi hralo do karát, a tak som postupne počas dňa pochytal ešte niekoľko pekných menších kapríkov s hmotnosťou okolo 10 kg. Keďže na druhý deň som mal nejaké pracovné povinnosti, parťáka som nechal ráno pri vode samého a utekal som do práce. Ani si neviete predstaviť ako sa ten čas vliekol, keď som si predstavil parťáka pri vode a čítal si sms‑ky, v ktorých mi posielal fotky ulovených rýb. Rovno z práce som utekal k vode a pre tentoraz som sa rozhodol nástrahu trošku zmeniť a pod háčik našívam opäť tropic, pre zmenu však s ananásovou popkou. Táto taktika sa ukázala ako správna a do rána zdolávam dvoch krásnych kaprov s hmotnosťami 17,20 a 18,00 kg. Ďalší deň sa niesol v podobnom duchu, ale veľkosť rýb sa začala trošku znižovať čo nebolo mojim cieľom.
Ten ťah bol naozaj obrovský
Rozhodol som sa teda vyraziť na vodu a pohľadať nejaké alternatívne miesto, kde by som mohol položiť aspoň jednu udicu. Nakoniec moja voľba padla na jamu s hĺbkou približne 6 m, ktorá sa nachádzala za plytčinou a tú som si od začiatku systematicky kŕmil. Miesto som prekŕmil zopár hrsťami boilies Tropic fish a na vlas našil kombináciu potápavej 24 mm guľôčky Tropic fish s pikantnou fluo popkou vulkan 14 mm. S nástrahou aj vyvezením som bol spokojný, všetko bolo nachystané tak, ako som si predstavoval a už ostalo len čakať či nové miesto prinesie záber od krajšej ryby. Lebo ako sa u nás hovorí „zmena místa, ryba istá.“
Do večera sa nič neudialo, a tak sme sa pomaly uložili na spánok. V noci ma prebudil záber a teraz už viem, že to bolo okolo druhej hodiny. Bola to ryba z môjho nového miesta, a tak skáčem plný očakávaní do člna a snažím sa ku kaprovi čo najskôr dostať. Veslujem ako o život a keď sa dostávam do blízkosti bójky zastavujem čln, dovíjam vlasec a vidím, že ryba prešla za ten čas asi 100 m od môjho kŕmneho miesta. Ďalej veslujem za ňou a keď sa dostávame na otvorenú vodu mimo prekážky dovíjam a prisekávam rybu. Prvýkrát nadväzujem kontakt s rybou, ktorá sa však v momente spamätáva a začína mi vymotávať prvé metre z navijaka. Doťahujem cievku, ale rybe to vôbec neprekáža a ťahá ďalej.
Celé divadlo trvalo asi pol hodinu
Musím sa priznať, že ten ťah bol naozaj obrovský a takto s odstupom času neviem či som niekedy zažil brutálnejšiu zdolávačku ako v túto noc. Preťahovanie sa s rybou nemalo konca, čo som navinul, si vzápätí zobrala späť. Predlaktie už som si takmer necítil a rybu sa mi stále nepodarilo výraznejšie odlepiť odo dna. Celé toto divadlo trvalo približne pol hodinu a rybka ma za ten čas pekne povodila sem a tam. Našťastie po asi pol hodinke začala rybe dochádzať para a po prvýkrát sa mi ju začína dariť priťahovať ku hladine. Navíjam šokáč a viem, že už musí byť niekde blízko, ale ešte som ju nevidel. Je to riadny adrenalín bojovať s protivníkom, ktorého nevidíte a aj to je jedna z vecí, ktorá ma na kaprárine fascinuje. Nakoniec sa mi darí pritiahnuť kapra ku hladine a konečne vidím, s kým mám tu česť. Pod hladinou sa zjavuje mohutné telo obrovského šupináča. Hneď mi je jasné, že to bude moja životná ryba, také niečo som totiž ešte nevidel. V tom momente neviem odhadnúť hmotnosť kapra, ale je mi jasné, že tento krásavec presahuje hranicu 25 kg a som presvedčený, že by mohol atakovať aj vyššie hodnoty. Boj sa však ešte nekončí a ja investujem všetku energiu do toho, aby sa mi rybu podarilo úspešne podobrať. Po pár minútach sa mi to darí a kapor končí v podberáku. Až teraz vidím po prvýkrát to majestátne telo a je mi jasné, že takúto rybu som ešte v podberáku nemal.
Váha ukazuje – 30,20 kg!
Všetok ten adrenalín, ktorý sa mi nahromadil v tele postupne strieda obrovská radosť a eufória z ulovenej ryby. Mysľou mi víria myšlienky a ja vnímam pocit zadosťučinenia za všetku tú energiu a čas, ktorú investujem do môjho hobby. O peniazoch ani nehovorím, to poznáte sami najlepšie. Beriem rybu a idem ku brehu. Všade naokolo je ticho a tma a mne sa chce kričať a oslavovať. Na brehu rýchlo budím parťáka Přemka, aby mi s rybou pomohol. Volám aj kamošovi Majovi, ktorý chytá o kúsok ďalej, aby mi pribehol spraviť nejaké fotky a video, lebo je mi jasné, že som práve chytil svoj osobák. Přemek vyťahuje ciachovanú váhu a kapra ukladáme do vážiaceho saku. To napätie je ohromné a ja s malou dušičkou čakám, kde sa ručička váhy zastaví. Ani nedýchame. Váha sa zastavuje na neuveriteľných 30,20 kg. Je to spečatené. Predo mnou leží ten najväčší kapor akého som za tie roky pri vode dokázal uloviť. Radosť je o to väčšia, že sa mi podarilo to, po čom som vždy túžil, a to uloviť kapra cez 30 kg na slovenskej vode. Stále sa trasiem, ale už od nevysloviteľnej radosti. Rybu rýchlo fotíme a točíme krátke videjko, aby som mohol tohto velikána pustiť späť čo najskôr. Myslím, že takisto ako aj ja, aj on má toho na dnes už dosť a po vyčerpávajúcom boji, ktorý je pre rybu vždy na život a na smrť, púšťam tohto krásavca späť do svojho živlu. Na brehu je zrazu veselo a spoločne zapíjame môj osobák a zároveň najväčšieho chyteného kapra v jazere.
Skrátka úžasné predstavenie
Búcham šampanským, ktoré vždy pre istotu nosím so sebou, aby som bol pripravený v situácii ako je táto. Svoj prút do rána ani nevyvážam, snažím sa absorbovať všetky tie dojmy, ktoré sa vo mne naakumulovali a oslavujeme pomaly až do rána. Nasledujúce dni sa na tomto štrkovisku v podaní parťákov z OC tímu pochytali ešte krásne ryby a dnes, keď píšem tento článoček, môžem prezradiť, že sme s chalanmi pochytali v priebehu mesiaca kopu nádherných rýb, z ktorých by som spomenul aspoň sedem kaprov nad 20 kg, 2 kapry nad 25 kg a dva nad 30 kg. Skrátka úžasné predstavenie, z ktorého máme všetci nesmiernu radosť, ale to je už iný príbeh.
Záverom by som sa chcel poďakovať firme Orthodox carp, ktorá robí maximum, aby sme mali pri vode vždy len to najlepšie, a ktorá nás podporuje nielen perfektným a kvalitným krmivom a nástrahami, ale aj svojim záujmom a ochotou prísť za nami a podporiť nás tam kde treba. Je mi cťou, že môžem byť súčasť tejto veľkej rodiny, a preto by som chcel touto cestou poďakovať Editke a Jankovi, lebo aj oni stoja za tým, že sa mi splnil sen o prekonanej 30 kg hranici na domácej vode. Okrem toho by som chcel, samozrejme, vysloviť vdaku Majovi za krásne zábery a tiež českému parťákovi Přemkovi za videjko, ktoré natočil, ale aj za to, že so mnou pri vode strávil niekoľko úspešných dní.
Tento úlovok ma opäť utvrdil v tom, že v Orthodox carp sme jeden skvelý tím, ktorý neťaží len z kvalitných produktov, ale aj z uceleného kolektívu priateľov kaprárov.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
