Zabrodený po pás vo vode, slnko pomaly padá k horizontu. Oranžový lesk pohládza hladinu, ktorá je pokojná len do chvíle, keď vodný vír nestiahne malý vobler pod vodu. Mocné čeľuste stískajú nástrahu a šťučia sila berie každý meter z cievky navijaka. Na záver dňa ďalšia pekná ryba sa ocitá v mojej moci. Dve tri fotky a na dravca ostávajú už iba spomienky.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: AUGUST 2018
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 12
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 01.02.2019.
Šťuka – krása našich vôd
Šťuka. Dravec, ktorý vo mne vždy vzbudzoval rešpekt a aj vždy vzbudzovať bude. Zubáč, boleň, ostriež sú takisto nádherní predátori našich vôd, ale pohľad šťuky, ktorá dáva jasne najavo kto je tu pánom, hovorí za všetko. Nie som šťučí špecialista, ale na jej ulovenie dávam veľa času a dovolím si tvrdiť, že ju uprednostňujem aj pred zubáčom. Augustové dni nie sú ideálne na lov zubatých, ale pri správne zvolenej taktike, nástrahách a, samozrejme, dávke šťastia sú vyhliadky pre lov slušné.
Je to drina, stojí však zato
Brodenie je u nás obľúbené najmä na riekach, a to hlavne pri love pstruhov, či lipňov. Loviť šťuky brodením na stojatej vode? Prečo nie! V zahraničí je to celkom obľúbený spôsob a často aj úspešný. V prvom rade uvediem, že je to naozaj drina. Kto neverí, nech skúsi. Stráviť celý deň po pás vo vode, na slnku, pri šľahajúcom vetre, či v daždi preverí našu výdrž. Stojí táto drina za to? Určite že hej, poďme sa na to pozrieť, ale pekne po poriadku.
Prispôsobme si jemne výbavu
Výbavu pre lov nie je nutné špeciálne vyberať, stačí mierne prispôsobiť. Tvrdší prút (dĺžka podľa podmienok), navijak s primeranou kapacitou pre kontrolu výpadov, broďáky, vak s výbavou a kvalitné polarizačné okuliare. Dĺžku prúta si vždy volím v závislosti od konkrétnej vody, ale ja osobne si vystačím s krátkymi prútmi 210-215 cm. Prechytávame aj tak väčšinou miesta popri brehu. Čo je však dôležitejšie je to, aby rukoväť nebola dlhšia ako vzdialenosť od ruky po lakeť. Veľmi to uľahčí manipuláciu. Jednoznačne odporúčam kvalitnú pletenku, ja používam 0,16 mm priemer.
Polarizačné okuliare sú podľa môjho názoru nutnosť.
Plán hry
Deň na rybách by mal mať v tomto prípade jasný plán. Je dobré vedieť, kde plánujeme začať a kde lov ukončiť. Ono sa to nezdá, ale rybár s vidinou krásnej šťuky prejde obrovský kus a na návrat potom nie je chuť a často ani síl. Ak sa dá, pri brehu odparkujem auto, prejdem priamo trasu na koniec, tam vojdem do broďákov a pomaly sa vraciam kilometre k autu.
Hľadajme šťuky aktívne
Šťuky sú v lete riadne rozlezené, čo je problémom v prípade plytkých jazier, že môžu byť prakticky kdekoľvek. Tak či tak sa musíme zamerať výhradne na plytčiny okolo brehov. Posúvam sa vždy pomaličky, neustále v strehu a polarizákmi skenujem každý zvalený konár, balvan a podobne.
Aj u krajších šťúk je predpoklad, že budú často aj tesne pod brehom. Napokon, ich korisť, či už húfy plotičiek alebo červeníc sú taktiež v slnkom vyhriatych vodách. Zátoky s tŕstím, vŕbami, či dokonca náveterné strany bývajú úspešné. Vo vetre, ktorý nám plieska po čele síce nie je lov dvakrát príjemný, ale vlny zmútia vodu, zvíri sa dno a ak sa agresívnej šťuke mihne pri hlave naša nástraha, zväčša nasleduje vytúžený záber okamžite.
Voblery sú samozrejmosť
Pri tomto štýle prívlače využívam spravidla vždy voblery. Mám, pochopiteľne, so sebou veľa rôznych modelov, aby som vedel z každej situácie vyťažiť maximum. Najradšej mám však plytko pracujúce typy do 10 centimetrov, farby extra neriešim, robí to svoje, ale hrať sa na detailistu nemám záujem v tomto smere určite. Veľkým lákadlom sú aj štíhle dvojdielne voblery, ktorých „zlomený“ chod navodí hlad snáď každej šťuke v okolí. Za silného vetra sa isto zídu potápavé nástrahy, je však nutné udržovať ich v istej výške, aby nezačali naberať riasy, ktoré sú všade a dosť znepríjemňujú celý lov. Samostatnou kapitolou sú povrchové voblery, ktoré najradšej používam na zarastených pláňach. Ak totiž rastliny pokrývajú prakticky takmer celý vodný stĺpec, je skutočne nemožné viesť klasickú nástrahu cez takúto džungľu. Môžeme si byť istí, že takéto miesta sú naozajstným lákadlom pre šťuky, odkiaľ striehnu na svoju nič netušiacu korisť. Navyše záber na hladine, keď po útoku ryba rozvlní celé pásy vodnej trávy, je asi to najkrajšie, čo nám takáto prívlač môže poskytnúť.
Plytko potápavé a hladinové voblery bývajú úspešné.
Titán, volfrám, fluorokarbón…
Čo je pri love šťúk neodmysliteľné, je koncový nadväzec – lanko. Kedysi dávno som používal hrubý kevlar určený na dravce, ale na to rovno zabudnite. Ja momentálne využívam tri typy laniek a to práve vyššie spomenutý titán, volfrám a fluorokarbón. Titánové lanká sú najťažšie. Sú menej flexibilné, ale zato vydržia naozaj veľa. Vyrábam si ich sám a používam ich na klasické voblery, pričom kvalitnej nástrahe to chod nepokazí.
Volfrám taktiež spoľahlivo odolá šťučím zubom, avšak časom sa skrúca a je viac náchylný na opotrebenie. Áno používam aj fluorokarbón. Ak je voda extrémne čistá, často je to vec, ktorá rozhodne o úspechu či neúspechu. Ak však fluorokarbón, tak iba od priemeru 0,60 mm, dokonca som toho názoru, že spoľahnúť sa bez nejakých obáv dá až od 70-tky. Je pomerne tuhý, a tak s vysokým priemerom musíme rátať aj s jeho malou citlivosťou. Ešte jedna vec mi nedá, písal som to tuším už v nejakom článku o šťukách. Sú to karabínky, posledný článok našej zostavy, od ktorého taktiež závisí boj. Vyhýbam sa jemným karabínkam a obratlíkom, s plieškami, tenkými drôtikmi a podobne… Oplatí sa hoci aj vymeniť miesto originálov, lebo strata ryby kvôli narovnaniu drôtu veru nestojí. Navyše to nie je veľká investícia. Na záver položím otázku, na ktorú si sám hneď aj odpoviem. Prečo opustiť komfort člna a drať sa kilometre ponorený vo vode? Lov z člna mám veľmi rád a nedám naň dopustiť. Avšak brodenie krásnym jazerom, nerušený postup okolo brehov vpred, zábery šťúk pri nohách, či pochod pri zapadajúcom slnku s prútom v ruke je ozajstné spojenie rybára s vodou. Je to veľmi aktívny rybolov, dovolím si tvrdiť, že aj celkom fyzicky náročný a zmena prospieva. Tak hor sa k vodám, zabrodiť, nahodiť. A nezabudnite šťučke darovať slobodu...
Najčastejšie používam titán.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
