Konečne som mohol prelistovať v kalendári na tú stranu, na ktorú, okrem mňa, čakalo ešte mnoho ľudí. Na tejto strane sa objavil dátum, ktorý prívlačiari považujú za najväčší sviatok. Nebol to iný deň, ako 16. jún.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: AUGUST 2019
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 78
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.01.2020.
Pre mňa ozajstná prívlačová sezóna sa začala trošku neskôr – s dvojdňovým oneskorením, pretože kvôli pracovným povinnostiam som sa nemohol skôr dostať na breh vody. Do tejto doby som sa zaoberal muškárením a prívlačou na Dunaji a na Ipli. V jednom prípade sa mi podarilo nájsť čas aj na veľmi príjemný lov pstruhov pod Nízkymi Tatrami. Popri tom však s kamarátom Tiborom sme veľmi túžili po prvej tohtoročnej rybačke z člna, ktorá sa 18. júna aj uskutočnila.
Táto rybačka však nepatrila medzi najúspešnejšie začiatky, a tak sa o nej neoplatí ani zmieniť. Po tomto neúspešnom začiatku som mal šťastie dostať sa na vodu vďaka voľnému víkendu ešte v dvoch prípadoch. Vtedy som mal už oveľa väčšie šťastie. Podarilo sa mi chytiť niekoľko boleňov a jalcov hlavatých. Ale cítil som, že ešte to stále nie je ono. No 27. júna sa šťastie usmialo na nás v plnej miere.
V ten deň sa všetko stalo inak
Všetky webové stránky, zaoberajúce sa predpoveďou počasia hlásili zamračenú oblohu a dažde, ale i napriek tomu sme sa rozhodli, že stoj čo stoj pôjdeme na rybačku. Zanechajúc náš dobrý zvyk, nešli sme skoro ráno, ale čln sme dali na vodu na obed, pretože z predošlých skúseností sme usúdili, že naši miláčikovia majú rady obdobie pred stmievaním. Ale v ten deň sa všetko stalo ináč.
Plánovali sme prejsť tak zhruba 14-16 kilometrov od ústia proti prúdu nášho obľúbeného Váhu do Dunaja. Táto vzdialenosť bola vhodná na to, aby sme uskutočnili jednu parádnu rybačku. Cestou na miesto štartu sme všade pozorovali veľkú aktivitu rýb a sem‑tam sme boli svedkami aj trenia rýb pri brehu. Takéto správanie rýb je v dvoch prípadoch: buď sa zaktivizovali všetky ryby rieky a začnú sa bezhlavo napchávať, alebo, naopak, už sa úplne najedli a kvôli prítomnosti prirodzenej potravy ich nebudú zaujímať naše umelé nástrahy. Stav vody bol perfektný, len bol v tom jeden maličký
háčik, tak Dunaj, ako aj Váh začal masívne klesať. Podľa našich skúseností táto situácia nepraje takej rybačke, pri ktorej chceme chytať pod brehom, pretože ryby sa stiahnu do koryta, aby nezostali na suchu. Klesanie vody tu neznamená iba 1-2 cm denne, ale treba počítať aj s 50-80 cm výkyvom. Napriek všetkému sme dúfali a doraziac na miesto činu sme sa pustili do rybačky s veľkými nádejami.
Boleň na vobler.Nevadí, veď počkáme naňho
Prišli sme na miesto činu. Mysleli sme si, že venujeme trošku času jigovaniu, pretože sme došli trošku skorej, ako sme si to plánovali. No darmo, ten malý motorček ešte aj po 25 rokoch funguje výborne,
čln s ním letel s vetrom opreteky. Už po prvých 15 metroch hlasným rabovaním dal niekto najavo, kto je tu pánom… Bol to veľký boleň, ktorého prenasledujeme už jeden a pol týždňa ale aj tentokrát nás úplne odignoroval a nedal sa zlákať na naše nástrahy. Nevadí, veď počkáme naňho.
Tak, ako vždy, aj teraz sme začali s 5-7 cm
nástrahami. Tieto
voblery sa dajú veľmi presne nahadzovať a umožňujú mi preloviť požadované miesta. Moje voblery majú želané vlastnosti a perfektne napodobňujú živú potravu.
Na prvý záber sme nemuseli dlho čakať. Prút sa mi v ruke ohol a po krátkom súboji bol prvý jalec hlavatý vonku. S krátkym, 2,10 metrovým
prútom s vrhacou záťažou do 20 g, je príjemné zdolávať aj menšiu rybu.
Váh.Mal som pravdu
Plávajúc ďalej, o pár metrov prišiel jeden vážnejší kopanec, ale páchateľ sa nenašiel, tak 1:1 – stav je vyrovnaný. Tajne som dúfal, že dnes sa mi podarí výsledok zmeniť vo svoj prospech a konečne budem víťazom ja. No, nestalo sa to tak. Záberov som mal habadej, ale nepodarilo sa mi nič chytiť. Možnože sa dotkli nástrahy so zatvorenou papuľou, alebo chceli iba odohnať votrelca? Kto vie… zaujímavé je však, že môj kamarát nemal viac stoviek metrov ani záber.
Prvá lepšia ryba prišla na takom úseku, kde vetvy stromov čiahali do vody.
Pustý breh a konáre nad vodou mohli ukrývať jalce tmavé. Chýbal už len presný hod… vobler sa dostal asi centimeter od brehu, keď na 10 centimetrov od dopadu sa začala voda víriť a v nasledujúcej sekunde už som cítil rybu. Seknutie sedelo, ale ryba sa nepohla ani do jedného smeru, len sa točila na jednom mieste. Mal som podozrenie, že to bude asi jalec tmavý. A mal som pravdu. Páchateľom bol jeden krásny jalček tmavý s červenými plutvami. Jednu fotku si zaslúžil predtým, ako som ho pustil na slobodu.
O pár metrov ďalej nasledoval ešte tvrdší záber, ale teraz už zásek nesedel. Možnože to bol jeden väčší jalec, škoda, že sa to už nikdy nedozviem. Nasledovalo niekoľko minút ticha a prišiel prvý boleň dňa. Bežná veľkosť, tak asi 1,20 kg v dobrej kondícii. Tibi naďalej suchými dlaňami a horúcou hlavou čakal na prvú ranu. Keďže sme videli aj na druhej strane brehu jeden dobrý úsek, mysleli sme si, že sa vrátime niekoľko sto metrov a preveríme aj ten druhý breh.
Tam fúkal o niečo silnejší vietor, a tak sme museli korigovať pomocou elektromotora, ale ako vysvitlo, oplatilo sa.
Zvedavý boleň.Bojovník skončil v podberáku
V zamračenom počasí a v silnejúcom vetre sme preplavili prvých 100 metrov, keď sa zrazu rozozvučala brzda kamatátovho
navijaka. Po maličkom kopanci ryba vyrazila s voblerom, ale našťastie bezhrotový
háčik aj bez seknutia sedel výborne. Videli sme obrysy peknučkého jalca hlavatého. Rýchlo som zakotvil čln, aby sa dalo pokojne zdolávať. Po niekoľkých výpadoch bol bojovník v
podberáku. Meral presne 50 cm a je zatiaľ našim najväčším tohtoročným jalcom hlavatým. Niekoľko fotiek a už bol slobodný.
Kým sa Tibi zotavoval, ja som sa snažil dostať ďaľšiu rybu na háčik. Po troch nahodeniach sa mi to aj podarilo. Jeden menší, asi 40-centimetrový jalček sa napchával s popadanými chrobákmi, keď sa dostal na jedálny lístok aj môj vobler. Toto miesto sa zdalo veľmi zaujímavé. Možno sa oplatí trošku lepšie sa popozerať. Pre nasledujúci hod som pustil svoju umelú rybku o čosi hlbšie, čo sa niekomu tam dole veľmi páčilo a nasledoval záber. Ale ani nemusím spomínať, že sa háčik nezasekol.
Na tomto mieste mal aj Tibi jedného záujemcu, ale ani jeho zaseknutie netrafilo do cieľa. Mysleli sme si, že hlbšie bývajú aj väčšie ryby, tak sme skúsili zostavu s malou
jigovou hlavou a malou gumou. Ja som skúšal 5-gramovú a Tibi zase 7-gramovú jigovú hlavu. Prebehli mi hlavou niektoré časti jedného článku o love veľkých jalcov tmavých s malými gumami, tak som dal na jigový háčik jedného gumeného červíka a poslal som ho do boja. Už na prvý hod som mal záber, kým Tibi „sa zasekol“. Áno, na dne bola hromada kamenia a dreva. Mysleli sme si, že tieto nepustia nástrahy, ale „kameň“ sa dvíhal stále vyššie a vyššie, keď sme uvideli siluetu starého jalca tmavého, ktorý držal v papuli len chvost gumenej nástrahy… Keďže sa nedostal bližšie k háčiku, tak ľahko vypľul nie práve najchutnejší kúsok a pomaly sa ponoril do hĺbky. Boli sme obidvaja úplne mimo a len sme sa pozerali s otvorenými ústami. Pravdepodobne už nikdy neuvidíme takého veľkého jalca tmavého. Táto ryba mohla mať aj viac ako 60 cm…
Kamošova 50-tka.Ryba sa točila na dne, čo bolo cítiť aj na prúte
Niečo nám šepkalo, aby sme zostali na tomto mieste. Keď sme sa prebrali z prekvapenia, už poprchávalo, ale ani to nás neodrádzalo. Opatrne som znova nahodil
gumku, čo prinieslo aj výsledok a tentoraz sedel aj zásek. Nástraha sa môže pýšiť s novým druhom rýb a to s boleňom. Je pravda, že bol iba v deckom veku, ale napriek tomu sa bránil veľmi hrdinsky na mojom ľahkom prúte. Potom nadišiel čas pre Tibiho. Nechal klesnúť svoju nástrahu na dno medzi prekážky a okamžite sme mohli vidieť bleskurýchly kopanec na špičke prúta, ktorý sa ohol ako luk. Páchateľ sa pomaly dvíhal nad hladinu a chcel sa vyslobodiť. Vedeli sme obidvaja, že prišla naša dlho očakávaná ryba. Tibi ju ťahal veľmi opatrne a ryba sa stále viac približovala.
V čistej vode už v 1,5-metrovej hĺbke bolo možné vidieť jej obrysy, ktoré sa nedali s ničím spliesť. Bol to jeden prekrásny zubáč, ktorý mal v úmysle oslobodiť sa od pichľavého háčika, ale našťastie nebol úspešný. Vyslobodenie sme o niekoľko minút vykonali my. Kráľovský úlovok nahodil správnu pózu pred fotoaparátom a zdravý mohol pokračovať na svojej ceste. Bol to tohtoročný najvážnejší zubáč, ale dúfame, že ho budú nasledovať jeho kamaráti v hojnom počte.
O nasledujúci záber som sa prihlásil ja. Onedlho som v prúte pocítil silný kopanec. V prvom okamihu som si myslel, že to bude zase nejaký väčší zubáč, ale cítil som ešte jedno menšie kopnutie. Ryba sa točila na dne, čo bolo cítiť aj na prúte. No, prišiel malý sumček, teraz môžem vyskúšať, čoho je schopný môj prút. Neťahal som nasilu, pokojne som si vychutnával zdolávanie. Ťahal som ho pomaly a on sa približoval z centimetra na centimeter. Dva, trikrát sa pokúsil utiecť, ale navijak púšťal šnúru tak, ako bolo potrebné. O pár minút sa objavil
nadväzec s poriadnou dávkou slizu a potom nasledovala aj hlávka, akú má len sumec. Počítal som, že bude väčší, ale s takouto zostavou, s akou som chytal ja, aj zdolávanie malých sumcov je veľkým zážitkom. Malý fúzač si myslel, že našiel nejakého chutného červíka, ale bola to moja guma. Do svojho zoznamu som si mohol zapísať ďalší druh ryby, ktorý sa mi podarilo chytiť pomocou tejto malej šikovnej nástrahy. Opatrne som ho pohladkal a on pokojne čakal na fotenie. Trpezlivo vyčkal, kým som ho pustil naspäť medzi svojich.
Na tomto mieste sme už nenašli viac rýb a na ďalšom úseku rieky sme sa stretli s menším jalcom hlavatým a s jedným maličkým boleňom. Už bol tmavý večer, ale potom, čo prestalo pršať, ryby sa stali neaktívnymi, neukazovali sa ani predstavitelia miernejších druhov. Ale už sme to neľutovali ani trošku. Po veľmi vydarenom dni obklopení rojom komárov sme bleskurýchlo vybrali veci z člna, a tak rýchlo, ako sa len dalo, opustili breh rieky.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
