Na Liptove sa nachádzajú jedny z najznámejších pstruhových revírov. Dva z nich som navštívil v predposledný mesiac sezóny.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: AUGUST 2019
Počet strán v magazíne: 2
Od strany: 66
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Čierny Váh
August v doline Čierneho Váhu skôr pripomína nastupujúcu jeseň. Dni sú síce slnečné, ale čoraz dlhšie noci schladia vzduch pod 10 °C. Chladne aj voda a pstruhy potočné sa tu pomaly chystajú na neresovú migráciu. Na dolnej čierno‑vážskej nádrži sa zhromažďujú pod vtokom rieky a každú chvíľu jeden zo pstruhov vyrazí proti silnému prúdu z nádrže. Chvíľu som sledoval toto každoročne opakujúce sa divadlo a po chvíli som sa vybral s
muškárskym prútom od vtoku na ľavý breh nádrže. Bol pokojný bezveterný podvečer, výška hladiny dobrá, občas sa ukázal krúžok od zbierajúcej ryby.
Červená patentka a larva pakomára je tu najúspešnejšia
Na sucho som loviť nechcel, na
nadväzci som mal koncovú červenú patentku zaťaženú ľahkou medenou hlavičkou, na prívese bola larva pakomára. V plytších častiach nádrže je už dosť vysoká vrstva jemného sedimentu, v ktorej sa darí práve patentkám. Tento typ mušky je tu naozaj úspešný.
Plávajúcu
šnúru nahadzujem pred seba. Chvíľu nechám muchy klesať a potom ich pomaly sťahujem. Zábery nenechajú na seba dlho čakať. Na háčiku však končia iba malé ostrieže, občas zaberie aj ryba dosahujúca 30 cm. Lovím ich veľa, nezriedka aj dva naraz. Po pstruhoch ani náznak.
Asi po hodine lovu konečne prichádza záber od silnejšej ryby. Pstruh potočný niečo cez 30 cm zobral pakomára na prívese. Bojuje srdnato, po chvíli je však pri brehu. Opatrne mu uvoľním
háčik bez protihrotu a ryba hneď mizne v hĺbke. Onedlho berie patentku ďalší pstruh potočný, je to pekná ikernačka s veľkými tmavými škvrnami. Na patentku zaberá ešte jeden pstruh. Zrejme okolo pláva viac rýb hľadajúcich potravu. Tentoraz je to samec s výraznými červenými bodkami. Na nádrž padá súmrak a mňa čaká ešte cesta domov.
Krátka bilancia cestou k autu
Odchádzam k autu, skladám prút a bilancujem dnešný deň. Početné úlovky ostriežov spolu s množstvom jalcov hlavatých dokresľujú zmeny trofických pomerov v nádrži. Množstvo sedimentov splavených z odlesnených svahov Nízkych Tatier sa usádza v nádrži a umožňuje rozvoj ponorenej vegetácie. Tá poskytuje vhodné podmienky pre nežiadúce druhy rýb na pstruhových vodách, akými sú spomínaný ostriež a jalec. Ich populácie sa úspešne rozrastajú, a tým potravne konkurujú hospodársky preferovaným lososovitým druhom. Eldorádo potočákov sa končí, lipeň je tu už minulosť. Navyše, na živiny bohatá voda nádrže zapríčiňuje aj nadmerný rozvoj zelených rias v rieke pod nádržou.
Belá
Na koniec mesiaca pripadá štátny sviatok. Výročie začiatku SNP som sa rozhodol stráviť na Belej. Na Slovensku neexistuje podobná rieka. Krištáľovo čistá voda, scenérie so štítmi Vysokých Tatier a divoké, meandrujúce a často sa meniace koryto z nej robia unikát.
K rieke som dorazil ráno, rozhodol som sa pre úsek v okolí chatovej oblasti Hrdovo. Nie je to tu veľmi navštevované rybármi a sú tu skutočne zaujímavé miesta na rybolov. Na Belej väčšinou lovím prívlačou, tentoraz však mám so sebou iba muškársky prút. Volím plávajúcu šnúru a nadväzec s dvoma muchami. Koncová mucha je zaťažená bažantia nymfa, na príves viažem osvedčenú zelenú
nymfu.
Prechytávam sľubné miesta
V tenkých broďákoch vchádzam do rieky a tá mi hneď dáva pocítiť svoju silu, a hlavne chlad. V týchto miestach jej teplota málokedy presiahne 10 stupňov. Pomaly postupujem proti prúdu a snažím sa prechytať sľubné miesta. Hlbočiny sú tu zväčša lemované splavenými smrekmi a pstruhy tu nachádzajú ideálne stanovište. Po pár nahodeniach sa mi darí zaseknúť prvú rybu.
Približne 30 cm pstruh potočný má na tenkom prúte a v silnom prúde až neskutočnú silu. Po chvíli sa však poddáva a ja môžem obdivovať jeho farby. Pstruhy z priezračnej vody sú svetlé, brušnú časť majú žltú. Svetlá farba zvýrazňuje ich červené škvrny. Ďalšie nahodenia vediem pozdĺž brehov a lovím ďalšie pstruhy. Pomaly postupujem proti prúdu rieky a vychutnávam si atmosféru tatranskej prírody.
Ťažký stroj zanechal po sebe len skazu a smrť
Dobrý pocit však kazia stopy pásov ťažkého buldozéra. V júli sa Belou prehnala vysoká voda, ako vždy brala so sebou stromy a na niektorých miestach ich nahromadila do veľkých kôp. Správca toku preto v rámci protipovodňových opatrení riešil situáciu tak, že na Podbanskom do koryta Belej pustil ťažký stroj a ten prešiel po rieke celých 19 kilometrov, až do Liptovského Hrádku. Svojou cestou upravoval koryto kde sa mu to zdalo potrebné. Výsledkom bolo množstvo uhynutých hlaváčov a pstruhov, ale aj bentosu, teda prirodzenej potravy tunajších rýb. Na týchto miestach pritom rieka nikoho a nič neohrozuje, napriek tomu niekomu vadilo jej prirodzené koryto.
Totálny relax v divočine
Negatívne myšlienky zahnal pohľad na Belú s Kriváňom v pozadí a ďalší záber pstruha na muchu. Pri prechádzaní jemného pieskového nánosu som narazil na stopy medveďa. Je to malá pripomienka toho, že na Belej rybárčite v divočine. Deň sa prehupol do svojej druhej polovice a ja som bol po dlhom chodení po žulových balvanoch celkom unavený. Strihám nadväzec a balím prút, je čas ísť domov. Napriek únave som odchádzal spokojný. Pri rybačke na rieke, kde nie sú davy rybárov ani turistov sa človek dokáže úplne zrelaxovať.
Rieka mizne za clonou vŕb a smrekov a mne prichádzajú na um slová z knihy, ktorá vyšla pred sedemdesiatimi rokmi: Rybári v horách, to nie sú len lovci rýb, ale predovšetkým hľadači bohatých dojmov a zážitkov. Hoci bola táto myšlienka vyslovená dosť dávno, stále je pravdivá. Rybačka na liptovských tokoch a jazerách týchto zážitkov ponúka naozaj veľa.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
