Háčik patrí medzi tie najmenšie, ale jednoznačne najdôležitejšie časti rybárskeho výstroja. Ak máme byť úspešní, ani jeden článok zostavy nesmie sklamať. Dôležité je všetko. Vlasec, nadväzec, obratlík, navijak aj prút. Háčik je však číslo jedna. Iba on je v priamom kontakte s rybou. Nenadarmo sa vraví, že šetriť na háčikoch sa nevypláca.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2019
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 26
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.01.2020.
Nie je háčik ako háčik
Háčik prešiel neuveriteľným vývojom. Dnes na trhu nájdete rôzne tvary a veľkosti s úzkou špecializáciou na konkrétny spôsob lovu. Kaprarina, sumčiarina, feeder aj plávaná prezentujú širokú škálu háčikov. Podobne je na tom muškárenie a prívlač.
Nemám však v pláne rozoberať jednotlivé druhy a tvary háčikov. Chcel by som upriamiť pozornosť na jednu časť takmer všetkých háčikov. Je ňou protihrot. Majú ho všetky, okrem háčikov bez protihrotu, čo je logické.
Háčiky bez protihrotu sú tu asi 15 rokov. Zvyknú sa označovať písmenami BL, čo je skratka slova „barbless“, anglicky bez protihrotu. Isté obdobie boli veľmi populárne medzi kaprármi, no neskôr ich popularita poklesla. Hlavný dôvod zavádzania háčikov bez protihrotu bol úmysel čo najmenej poškodiť rybu pri jej uvoľňovaní. Prišli s tým pretekári – muškári, ktorí počas pretekov lovili veľa menších rýb. Malým uloveným pstruhom protihrot opakovane spôsoboval poranenia, ba až vážnejšie defekty papúľ.
Rybári sa preto rozhodli protihroty odstrániť. Najprv len jednoduchým odštiknutím alebo zatlačením protihrotu. Netrvalo dlho a na tento trend zareagovali výrobcovia. Začali vyrábať háčiky bez protihrotov. Takýto lov sa stal výzvou. Zdolať rybu na BL háčik malo medzi rybármi väčšiu váhu a bolo dôkazom väčšieho rybárskeho umenia. Rybári súťažili, komu odpadne menej rýb. Neskôr tento trend razili aj kaprári.
Kontroverzný protihrot
Mnohí prevádzkovatelia súkromných revírov zaviedli povinnosť používať iba
háčiky bez protihrotov, aby ich vzácne trofejné kusy boli minimálne poškodené pri odstraňovaní háčika. Poškodenie rybích čeľustí bolo pripisované protihrotu, respektíve jeho odstraňovaniu z tlamy. Paradoxne, aj napriek lovu bez protihrotu, pribúdali prípady dotrhaných, hlavne kaprích pyskov, a preto niektorí prevádzkovatelia súkromných revírov ustúpili od striktného zákazu lovu s protihrotom.
Začali pribúdať opačné názory, že viac škody spôsobuje práve háčik bez protihrotu. Je to naozaj tak? Aj dnes sa v tom mnohí rozchádzajú. Asi najviac odporcov BL háčikov sa drží teórie, že tento háčik je po zapichnutí do tlamy neustále v pohybe a často doslova prereže pysky zdolávajúcej rybe. Niečo na tom bude, keďže ryba pri zdolávaní mení svoju polohu, BL háčik nie je až taký zafixovaný a okrem jedného vpichu môže spôsobiť aj ďalšie. Súhlasím, že protihrot do veľkej miery obmedzuje pohyb zapichnutého háčika. Háčik však nie je nôž. Jeho jediná ostrá časť je špička hrotu, čo sú mikrometre a dovolím si povedať, že pri novodobých výrobných technológiách ide o nanometre priestoru, ktorý je ostrý. Inak je po celom obvode nádherné oblý. Preto by som problém dotrhaných rybích pier hľadal aj inde.
Je to v našich rukách a hlavách
Prejdime si zvyšné komponenty náčinia. Kedysi sa vyrábali len silóny, ktoré mali oveľa menšiu silu ako dnešné
vlasce. Rybár bol nútený rybu unaviť, ak nechcel riskovať pretrhnutie vlasca. Nehovoriac o dnešných rybárskych
šnúrach, ktoré majú tenučký priemer, ale obrovskú pevnosť. Odolnosť
prútov a
navijakov je dnes taktiež niekde inde ako kedysi. Brzdu si môžeme dotiahnuť na 10-20 kg.
Keď si to dáme všetko dohromady, tak pri takejto sile je jedno, či sa chytá na háčik s protihrotom, alebo bez neho. Po niekoľkých minútach tvrdého zdolávania silných protivníkov si to rybia tlama odnesie. Buď sa pretrhne a háčik sa takpovediac vyreže, alebo sa vytvorí hlboká ryha. Túto teóriu nepriamo potvrdzuje fakt, že problém roztrhnutých pyskov je väčšinou záležitosť silnejších a ťažších rýb, ktoré kladú väčší odpor pri zdolávaní. Je to proste v rukách.
Nekompromisné, necitlivé a predovšetkým rýchle zdolávanie má za následok poškodenie rýb. Som presvedčený o tom, že práve to sa podpisuje pod deformáciu rybích čeľustí viac ako typy háčikov.
Prehustenie lovných miest – kameň úrazu súkromných revírov
Predovšetkým ryby z menších súkromných revírov trpia problémom natrhnutých papuliek. Sú vystavené oveľa častejšiemu zdolávaniu ako ryby na zväzových vodách. Boli to hlavne súkromáky, ktoré zviditeľnili tento problém, keďže ich ryby sa nemôžu privlastniť. Zakaždým sa musia vypustiť, pričom po každom tvrdom zdolávaní si odnášajú ďalšie a ďalšie rany.
Navyše znovu pichnutá poranená tlama sa poškoduje rýchlejšie ako tlama ešte nepoškodená. Odstraňovanie háčika s protihrotom spôsobuje väčšie rany a jazvy, no záleží od ohľaduplnosti rybára. Ak si dáme záležať, tak s pomocou peanu alebo iných kvalitných nástrojov na odstraňovanie háčikov to vieme urobiť celkom citlivo. Keď k tomu pridáme pár kvapiek dezinfekcie, tak rybe spôsobíme vcelku nepatrnú ujmu.
Na druhej strane háčik bez protihrotu vyberieme neporovnateľne ľahšie. Často sa uvoľní sám, keď už máme rybu zaparkovanú v podberáku. Asi najväčšou chybou niektorých súkromných revírov je príliš tesné usporiadanie lovných miest. Často sú od seba vzdialené necelé 3 – 4 m alebo menej. Rybári nemajú priestor, aby s rybami dlhšie zápasili a unavili ich. V snahe nezamotať sa do susedových nahodených udíc ich doslova drú na breh do pár sekúnd. Nahadzujú preto blízko a brzdu majú takmer na doraz. Priznajme si, takáto rybačka je o ničom.
Aj ja z času na čas celkom rád navštívim súkromák, no takým, kde je hlava na hlave sa cez víkend alebo počas sviatkov zásadne vyhýbam. Počas pracovných dní je to ešte ako tak znesiteľné, no práve vtedy je podstatne ťažšie uvoľniť sa z práce a vybrať sa k vode. Rozumný majiteľ by tieto veci mal zvážiť a dopriať svojim rybám viac „voľnosti“. Určite by potešil aj návštevníkov, ktorí by mali okolo seba viac priestoru na zdolávanie a manévrovanie s rybami. Predpokladám, že by sa to pozitívne odzrkadlilo aj na kondícii, či poranení rýb.
Skóre je takmer vyrovnané
Medzi mnohými rybármi panuje názor, že pri používaní háčikov bez protihrotu dochádza k podstatne väčšej strate rýb ako pri love s protihrotom. Do chvíle, kým som to nevyskúšal, som zastával podobný názor aj ja. Nič nie je lepšie ako vlastná skúsenosť. Pravdepodobne na tom má veľký podiel návšteva súkromných revírov. Lokálne pravidlá prikazovali používať iba BL háčiky, a tak som si ich zakúpil. Dovolím si tvrdiť, že pri dodržaní niekoľkých zásad je to viac – menej vyrovnané.
Ak by som to mal zhodnotiť číselným pomerom, tak by som to zhrnul asi takto. Pri 10 záberoch s háčikom s protihrotom by to bolo v pomere 10:2, t.j. dve stratené ryby. Pri BL háčiku 10:3. Skutočne minimálny rozdiel.
Dôležité je háčik správne naviazať a umiestniť nástrahu v správnej vzdialenosti od neho. Veľkosť nástrahy treba prispôsobiť háčiku, alebo opačne. Malý brok pár cm za háčikom tiež pomôže pri jeho vypolohovaní počas záberu. V podstate postup je úplne rovnaký, ako keď používate háčik s protihrotom. Používajte jednoducho vami overenú
montáž, ktorej dôverujete.
Dôležitejšia časť nasleduje po zábere, keď už dochádza k citeľnému kontaktu medzi nami a rybou. Je potrebné mať neustály kontakt s rybou. Je to veľmi dôležitá zásada, ktorá rovnako platí aj pri love s protihrotom, len tu na ňu treba klásť trochu väčší dôraz. Tým sa však nemyslí väčšia sila. Vlasec musí byť napnutý a špička prúta ohnutá. Tento bezprostredný kontakt musí zotrvať až kým rybu nepodoberiete.
Najčastejšie dôjde k strate ryby, ak povolíte vlasec, čo môže mať za následok zmenu polohy háčika v tlame až do takej miery, že sa z nej môže uvoľniť. Stane sa to napríklad, ak ste donútení podliezť nejakú prekážku a potrebujete sklopiť špičku prúta. V tomto má bezprotihrotový háčik nevýhodu: počas straty kontroly nad rybou vydrží v tlame kratšie ako háčik s protihrotom.
Ďalšie výhody a nevýhody háčika bez protihrotu
Nie som striktný zástanca používania BL háčikov, ale niektoré ich výhody stoja za povšimnutie. Ako každý, aj ja väčšinou používam tie s protihrotom. V jednom
peračníku mám
nadväzce s BL háčikmi a v druhom klasiku s protihrotom.
Ak sa rozhodnem ísť na súkromák alebo aj zväzový revír CHAP, tak siahnem po BL háčikoch. Na väčších zväzových plochách si to striedam podľa chuti. Niekedy bez, inokedy s protihrotom. Často je to práve tvar háčika, ktorý ma zaujme a mám chuť ho vyskúšať. Veľkým plusom BL háčikov, je ich ľahučké a bezproblémové vyberanie napríklad zo sieti
podberákov alebo z odevu. Ide to rýchlo a bez poškodenia. Nehovoriac o vpichu do prstov alebo inej časti tela. Vyberieme ho jednoducho ako špendlík a malá ranka sa čoskoro zahojí. Kvapka dezinfekcie však nie je na zahodenie ani v takomto prípade.
Z mladosti mám nemilú skúsenosť, keď som so zapichnutým voblerom v ruke musel odkráčať od vody rovno na pohotovosť. Pri vláčení som chytil celkom pekného boleňa. Keď som sa ho chystal zbaviť trojháčika, boleň sa mykol tak razantne, že druhý trojhák skončil hlboko v mojom prste. Kamaráti mi pomohli zbaviť sa boleňa a už mi ostal len
vobler, ktorý som sa celou silou pokúšal vybrať, ale nepodarilo sa mi to. Vybral mi ho až lekár pomocou
klieští.
Nevýhodou v prípade BL háčikov je ľahšie uvoľnenie nástrahy. Červy alebo aj
kukurica sa zvyknú zošmyknúť. Kostné červy tam ešte celkom dobre vydržia, ale hnojáky sú raz dva preč. Dá sa to však vyriešiť gumenou zarážkou. Pri feedrovaní používam háčiky s protihrotom. Feedrový háčik je omnoho menší, vlasec je tenší a prút je jemnejší ako pri kaprárine, tým pádom rybe nehrozí nejaké veľké poranenie. Ten malinký feedrový háčik sa aj pomerne ľahko odstráni z rybacej tlamy. Jeho plus v BL verzii je v prípade utrhnutia nadväzca – vtedy sa ho ryba ľahšie zbaví, takže nejaký význam určite má. Hádam najväčší prínos má BL háčik pri muškárení. Tam sa v podstate aj zrodil.
Kompromis na trhu
Aký háčik použiť, ostáva naďalej diskutabilné. Iné je loviť ťažké, bojovné kapry a iné menšie a ľahšie pstruhy. Trh priniesol v poslednom období novinku v podobe háčikov s mikroprotihrotom. Takýto háčik by mal zabezpečiť dobrú fixáciu ryby, počas zdolávania zamedziť nadmernému pohybu háčika v jej tlame a mal by sa ľahšie odstrániť ako háčik s klasickým protihrotom. Sú označované prívlastkom mirco barb. Žeby to bol vhodný kompromis pre kaprárov? Určite stojí za zváženie. Spája výhody oboch.
Majitelia súkromných revírov by mali pouvažovať, či problém natrhnutých rybích pyskov je iba problém háčikov. Ryba aj rybár potrebujú priestor. Športový rybolov je vášeň, a nie mäsiarstvo. Majme to na pamäti. Želám všetkým ešte veľa príjemných chvíľ strávených pri vode.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
