Ako ďalšiu vám v našej novej rubrike predstavíme šikovnú prívlačiarku zo Slovenska, ktorú osud zavial aj s rodinou do Severného Írska. Okrem toho, že je mamou a manželkou, je aj testerkou americkej firmy Biwaa a spolupracuje s firmou Sportex. Ale už nechám Andreu nech nám o sebe prezradí viac.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: AUGUST 2019
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 58
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.01.2020.
Ahoj, volám sa Andrea Kováčová, ale všetci ma volajú Ňuňa, túto prezývku mi dal manžel, že vraj sa hodí k môjmu charakteru a už mi to prischlo. Mám 32 rokov, pochádzam zo Slovenska z malého mestečka Šurany. Pred 15 rokmi sme sa celá rodina aj s priateľom teraz už manželom Ľubom presťahovali do Severného Írska pravdaže za lepším životom a myslím si, že rodičia veľmi dobre spravili, rýchlo som sa tu aklimatizovala a zamilovala sa do zeleného ostrova.
Rybárčenie mám asi v krvi. Môj tato, moja mamka, môj muž a aj môj svokor sú tiež veľkí rybári, takže ma to sprevádza celý život, k čomu sa snažíme viesť aj nášho syna. Už ako malá som chodievala na ryby a ako rodina sme celé leto strávili pri vode pod stanmi. Tam mi môj tato dal ako 8-ročnej bič, chlebík, vedierko a poslal ma nachytať nástrahy na sumce, čo ma veľmi bavilo a dokázala som tam presedieť pol dňa a tato bol hrdý. A potom som sedela pri ňom dlhé hodiny a čakali sme na veľkú rybu. Popritom mi rozprával zážitky od vody a ja som mu načúvala.
* Prečo ťa rybačka tak uchvátila a pohltila? Čo je na nej pre teba také fascinujúce? Čo pre teba znamená rybačka?
Asi ten pokoj, ticho a príroda... Vždy keď ideme na ryby veľmi sa teším, je to pre mňa raj a miesto, kde človek príde na iné myšlienky problémy zostanú doma a na rybách mám hlavu plnú rýb čo a akú taktiku zvoliť, kde prv ísť a akú nástrahu použiť ako prvú. Fascinujú ma ryby, lebo každá je iná či veľkosťou či súbojom, každá z nich mi dá veľkú radosť a adrenalín. Rybárčenie znamená pre mňa veľa nielen kvôli rybám, ale aj útek pred reálnym životom, pri vode sa cítim ako amazonka a vo svojom živle.
* Máš nejaký obľúbený revír, ak áno, prečo?
Môj obľúbený revír je jazero Lough Erne pri meste Enniskillen. Toto jazero je sen každého rybára. Už len pri príchode k vode, kde spúšťame čln, sa rybár musí zamilovať do tohto krásneho prostredia; veľké jachty, domčeky pri jazere, na poliach ovečky, kravy a celé zelené na jazere je vidieť aktivitu rýb a už ma trasie kedy nahodím. Jazero je veľmi veľké a krásne svojimi ostrovčekmi, kde rybári radi kempujú, z jazera vedie veľa dlhých kanálov, ktoré vedú do druhej časti jazera. Milujem ho pre jeho krásu a, pravdaže, aj kvôli krásnym rybám, ktoré v sebe skrýva.
* Aký je tvoj najväčší zážitok od vody, prípadne úlovok?
Zatiaľ môj najväčší zážitok, čo sa týka rybačky, je vycestovanie na rieku Ebro do Španielska za sumcami, keďže mi v Írsku sumce nemáme tak nemám žiadne skúsenosti, aj keď môj tato na Slovensku sumce chytal. Ale doba išla vpred a rybársky svet sa posunul o kus dopredu a pravdupovediac ani si moc nepamätám tú rybu, len z obrázkov, tak som sa veľmi tešila. Pravdaže, ak rybár nemá skúsenosti s daným druhom rýb, vyberie si experta sprievodcu, ktorý pozná rieku a charakter ryby. Môžem poďakovať skvelému priateľovi, sumčiarovi a super chalanovi Marcelovi, pred ktorým klobúk dolu. Sľúbil nám veľkú rybu a ani na minútku som nepochybovala. Boli sme prvý deň na vode, môj prvý sumec bol 120 cm dlhý a ktorého si vážim, lebo bol môj prvý. Ale čo prišlo na tretí deň, by ma ani vo sne nenapadlo. Zdolala som 240 cm monštrum. He he, ale na druhý deň ráno som už taká hrdinka nebola, nedokázala som ani kanvicu zdvihnúť, svalovica na každom kúsku tela. Tak som si dala na jeden deň pauzu, vôbec som nedržala prút v ruke, ale s chlapcami som strávila i tak čas na člne a sledovala ich úspechy. Avšak už na ďalší deň som išla do boja pre ďalšiu peknú rybu a podaril sa opäť krásavec z Ebra – 236 cm. Strávili sme 10 dní na Ebre so skvelými ľuďmi, odniesla som si odtiaľ krásne zážitky, adrenalín, skúsenosti a priateľov. Za to všetko ďakujem Marcelovi.
* Aký je tvoj najväčší rybársky sen?
Myslím si, že už svoj sen žijem. Trávim čas na rybách. S mojimi najbližšími a zdieľame spoločnú vášeň.
* Zmenilo ťa nejako toto hobby, prípadne dalo ti niečo zaujímavé?
Dalo mi rešpekt k prírode. A myslím si, že ma aj zmenilo, vážim si maličkosti a teším sa z vecí takých, čo ľudia berú ako samozrejmosť. A stačí tak málo, ísť k vode a vychutnať si čerstvý vzduch a smiať sa s ľuďmi, ktorých milujeme.
* Prečo si sa rozhodla pre prívlač? Zlákali ťa tie krásne trblietajúce sa blinkre?
Ja som neposedná a hyperaktívna, takže ku mne pasuje len aktívny rybolov kde vybijem zo seba energiu a nonstop nahadzovať, vyťahovať, nahadzovať a vyťahovať, to je môj svet. Nekupujem nástrahy len preto, že sú trblietavé a farebné, ale pozerám na efektívnosť.
* Keď už sme pri blinkroch, predpokladám, že máš asi viacej škatuliek s nástrahami ako šperkovníc.
Áno nástrah mám určite viac ako bižutérie. Ale aj z tých vždy vyberiem, ktoré zoberiem k vode, mám ich veľa a je zbytočné brať so sebou všetko keď približne viem čo im bude chutiť. Vždy deň vopred pozriem počasie, tlak, vietor, dážď – to všetko je veľmi dôležité pre úspešný rybolov a pravdaže, aj ročne obdobie.
* Nebodaj používaš blinkre aj ako náušnice? Ak áno dúfam, že bez protihrotov...
Nie nepoužívam blinkre ako náušnice a ani náušnice ako nástrahy i keď niekedy, keď pozriem na bižutériu, tak nápad v hlave mám.
* Máš nejakú obľúbenú nástrahu, ak áno, prečo?
Mám jednu nástrahu, ktorú volám zabijak, ešte ma ani na jednej rybačke nesklamala. Mám ju cca 3 mesiace a môžem povedať, že je veľmi úspešná. Za jeden mesiac sa mi podarilo chytiť na ňu 4 šťuky nad jeden meter. Je prirodzenej farby ako plotica, má 15 cm a hmotnosť 120 g.
* Prepáč mi, ale musím sa dotknúť večnej témy a tou je veľkosť. Myslíš si, že na veľkosti záleží?
Jasné a to mi dá každá rybárka za pravdu, sme náročné a máme radi extrém takže na veľkosti záleží. Ja keď mám nástrahu od 15 do 18 cm som spokojná. Vždy ma vie očariť prácou vo vode. Na klasickú prívlač používam nástrahy od 12 do maximálne 18 cm a na troling, to som odvážnejšia a používam nástrahy do 30 cm.
* Riešiš nejako aj svoj zovňajšok a outfit, keď ideš na ryby?
Áno, áno, len preto, že svoj voľný čas trávim na rybách neznamená, že sa nemôžem upraviť či navoňať. Som len žena, ktorá namiesto obchoďákov a chodenia na kávičky ide radšej upravená a navoňaná na ryby. Ešte šťastie, že tu nemáme komáre, rada sa upravím a vyzerám skvelo. Vždy som bola extravagantná a nemienim to meniť, aby si všetci nemysleli, že keď sa povie žena rybárka, tak veľa ľudí napadne – „kapsáče“ a mastné vlasy. Nie, nie, nová doba a moderné rybárky.
* Keďže je známe, že v Írsku nepanuje vždy najvľúdnejšie počasie a dosť často fúka, prší a je sychravo. Chodíš na ryby aj v takomto počasí, keď aj väčšina mužov sedí radšej v teple pri pivku?
Áno, to je pravda, počasie je tu niekedy katastrofa asi 70 % z roka. Ale mňa len tak ľahko neodradí dážď ani vietor a ani teplota pod bodom mrazu. Niekedy ideme do extrému, keď už sami vieme po pár hodinách, že to asi nebol dobrý nápad. Nikoho nikde, len ja a môj šialený manžel. Pokiaľ je dážď, ten mi nevadí, zvykla som si. Ale keď do toho fúka vietor z Atlantického oceánu, je to dosť zlé a človek príde veľmi unavený a vyfúkaný. No našťastie sme si už spravili dobrú imunitu na tento írsky extrém. Počasie je tu niekedy veľmi zradné, svieti slnko a o 5 minút vás už ženie z vody vietor a krúpy, preto vždy nosíme pri sebe teplé nepremokavé oblečenie.
* A čo robíš keď je už naozaj také počasie, že sa na ryby nedá ísť, alebo v zime?
Cez zimu, alebo v naozaj už neznesiteľnom počasí, keď sa nedá ísť k vode, si po večeroch maľujem. Robila som aj ručne maľované rybárske dresy. Ten prvý som namaľovala pre firmu SPORTS, ale inak nemaľujem pre nikoho, len sama pre seba.
* Na svadobnú cestu ste išli niekam na šťuky?
Nie, na svadobnú cestu sme nikam nešli, bola som tehotná v 7. mesiaci, takže už mi ostávalo len sedieť doma, papať a pozerať telku. Ale keby som v danej situácii mohla, tak by som si určite vedela predstaviť svadobnú cestu do Kanady na Muskie. Som dosť strelená a vášnivá rybárka na to aby som išla na ryby aj v svadobných šatách, ak by sa dalo.
* Keď už vravíš, že si tak zdravo strelená a vášnivá rybárka, myslím si, že sa ti o rybách aj sníva. Či?
A toto ty odkiaľ vieš?! Tak sa mi zdá, že sa musím porozprávať s mojím manželom! Ale je pravda, že mi to Ľubo hovoril, že často vykrikujem zo sna ohľadom rýb. Koľkokrát ráno hovorí, že som v noci vykrikovala daj podberák, tá je veľká, alebo že som sedela na posteli navíjala a chytala ryby. No čo ti poviem, čistý blázon. Asi mám naozaj rybačku v krvi...
* Viem, že okrem toho, že si manželka, tak si aj mamina 12-ročného syna. Dá sa skĺbiť táto časovo náročná záľuba s rodinným životom?
Samozrejme, snažíme sa to kompenzovať. Keď bol syn malý, mala som dlhú prestávku, ale môj manžel pravidelne chodieval s mojim tatom na ryby, vtedy chodievali na noc. No ale syn nám rýchlo vyrástol, je už z neho mládenec, ktorý sa už pýta s nami na veľké šťuky. Pripomína mi mňa, keď som načúvala svojmu tatovi a teraz keď vidím ako mu môj manžel vysvetľuje a on počúva, som veľmi šťastná a hrdá. Takže dúfam, že pôjde v našich stopách a bude z neho rybár srdcom i dušou.
* Myslíš si, že medzi ženami panuje predsudok, že rybačka je výhradne pre mužov?
Myslím si, že veľa žien ma nechápe, pre nich je to nuda a zabitý čas. No môj názor je iný, rybárčenie nie je len pre mužov, aj ženy vedia byť dobré a trpezlivé rybárky a majú veľa skúseností.
* Ako na teba ako na rybárku reagujú muži v Severnom Írsku?
Ako reagujú muži? Hmm, dobrá otázka. Nikomu nevidíme do hlavy, ale zo začiatku boli hlúpe pripomienky, ktoré sa ma niekedy dotkli. Ale ja som typ ženy, čo sa nedá len tak položiť. Vždy som sa usmiala a išla si za svojim cieľom a vytvorila si za 3 roky driny rešpekt. Z nejednej súťaže som si odniesla pohár za prvé, alebo druhé či tretie miesto. Dodalo mi to sebavedomie a odhodlanie ísť za tým, čo milujem. Myslím si, že môžem s hrdosťou povedať, že za taký krátky čas tu mám na konte nádherne šťuky. Moja najväčšia mala 108 cm a cca 10 kg.
* Čo by si na záver odkázala našim čitateľom, a hlavne čitateľkám?
V prvom rade každému prajem krásne chvíľky pri vode. A chlapi, nesúďte knihu len podľa obalu aj v žene bdie srdcom rybár. A dievčatá, nenechajte sa odradiť blbými pripomienkami, robte to, čo vás robí šťastnými a robte to hlavne so srdcom. S pozdravom Andrea „ŇUŇA“ Kováčová.
Andrea ďakujem ti za tvoj čas, ktorý si venovala mne a našim čitateľom a podelila sa o svoj pohľad na rybačku. Prajem ti všetko dobré, ale hlavne veľa zdravia pre teba a celú rodinku. Keď je zdravie, všetko ostatné sa dá zvládnuť. Držíme ti palce, nech sa ti darí.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
