Nasledujúci deň nás budí zubaté slnko. Dávame si výdatné raňajky a po navlečení sa do niekoľkých vrstiev oblečenia vyrážame po prúde postupne prehadzovať jednotlivé jamy a vracáky.
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: AUGUST 2019
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 22
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.01.2020.
Celé doobedie o dušu prehadzujeme rozľahlé pláne pomaly plynúceho Šiškidu, ale naše voblery zostávajú bez povšimnutia. Postupne sa presúvame pod prítok zurčiaceho potoka. V poludňajšom slnku už z diaľky vidíme vo veľkom vracáku pod ústím potoka krúžkujúce lipne a lenoky. Berieme do rúk ľahšie prúty a na menšie 7-10 cm gumené rybky sa nám darí každému chytiť niekoľko krásnych lenokov až do 65 cm. Ivanovi zrazu spod prevísajúceho kríka vyrazí za 9 cm shadom tmavý tieň a bez kompromisov zaútočí na nástrahu. Nasleduje pár sekundový boj a Ivanovi praská 0,30 mm nadväzcový fluorokarbón.
Šiškid je k nám zrazu veľmi štedrý
Majo neváha ani sekundu a o chvíľu letí 17 cm verná napodobenina pstruha do vody. Trvá to len pár otočiek navijaka, keď tajmen prudko atakuje umelú nástrahu a Majo po peknom boji vyťahuje takmer metrového tajmena. O chvíľu sa darí chytiť na 20 cm imitáciu lenoka pekného tajmena aj Mirovi. Nálada v tíme sa citeľne zlepšila. Väčšie ryby sa očividne držia na rozhraní prúdu a vymletej jamy.
Kvôli množstvu ostrých skál na dne, vymieňame šokový fluorokarbón za pevnejší s priemerom 0,70-0,80 mm. Súčasne, aby sme kvôli silnému prúdu dokázali naše nástrahy v hlbších jamách dostať dostatočne rýchlo ku dnu, vymieňame voblery za väčšie zaťažené gumené 17-20 cm rybky. Zmena stratégie nám do západu slnka priniesla v dvoch jamách ďalšie zábery od väčších rýb.
Ten tajomný Šiškid, ktorý bol posledné 3 dni taký skúpy na väčšiu rybu, zrazu plnými priehrštiami rozdáva na všetky strany. Naša celodenná snaha bola korunovaná úlovkom dvoch nádherných 130 cm tajmenov a Majovým 139 cm obrom. Návrat do kempu bol viac než radostný, vyvádzame ako malé deti a po skvelej večeri dlho do noci debatujeme o úspešnom dni.
Rybačka v raji.Blesková striedačka na toalete
Na raňajky nám kuchárky pravdepodobne na oslavu včerajších úspechov pripravili miestnu špecialitu – mliečnu polievku. Už po prvých lyžičkách som si vybavil známu chuť legendárnej „Kapří polévky“ Karla Nikla, ktorá pozostáva z 3 základných ingrediencií: teplej vody, soli a kocky droždia. Jej mongolská verzia je luxusnejšia, nakoľko namiesto teplej vody kuchárky použili teplé jačie mlieko. Jej účinky však majú na našu tráviacu sústavu rovnaký vplyv, a tak pred obliekaním sa do broďákov, sme sa skoro všetci ešte bleskovo vystriedali na toalete.
Majova kráľovná,
139 cm majestátnosti.Ponuka, ktorá sa neodmieta
Ďalšie ráno si k nám počas raňajok prisadol náš sprievodca Šarko a ponúkol nám možnosť ísť si zachytať do divočiny, dole po prúde smerom k ruským hraniciam. Takáto ponuka sa proste neodmieta, a tak sa plní očakávaní balíme na trojdňový trip v divočine. Čaká nás niekoľkohodinový splav raftom cez viaceré nebezpečné kaskády, vrátane legendárnej „Elektrárne“, ktorá už zomlela nejeden raft. Po zabalení nevyhnutných vecí na prežitie v divočine sa vydávame v 2 raftoch smerom do srdca rezervácie. Cestou sa zastavujeme v pokojnom úseku pod „Elektrárňou“, ktorej hukot počuť aj do viac ako kilometrovej vzdialenosti.
Ivanov splnený sen,
132 cm mongolskej krásy.Kočovný kmeň Cátanov
Šarko nás poprosil, aby sme sa vylodili a dali si zatiaľ obed, nakoľko sa dohodol pomôcť prepraviť nakúpené potraviny svojmu dlhoročnému kamarátovi z kmeňa Cátanov. Kmeň Cátanov žije v oblasti mongolsko‑ruských hraníc ako jeden z posledných kmeňov na svete kočovným spôsobom života.
Cátani žijú v odľahlých končinách národného parku, ďaleko od ľudských sídel, len so stádami sobov, s ktorými sa presúvajú po rozľahlých oblastiach pohoria Altaj a Sajany. Z času na čas sa niektorý z nich vyberie do mesta na soboch pre základné potraviny. Jeden z týchto Cátanov práve pri návrate späť požiadal o pomoc svojho priateľa Šarka pri preprave nakúpenej múky raftom na druhý breh rieky.
Naháňačka so sobmi
My, samozrejme, radi priložíme ruku k dielu, a tak dostávame za úlohu pochytať soby po prebrodení rieky. Šarko medzitým preplával na druhý breh rieky, nakladá drahocenný náklad múky do raftu a spolu s Cátanom naženú stádo sobov do rieky. Sobom sa do ľadovej vody veľmi nechce, ale o chvíľu už svižne plávajú na druhú stranu. S chalanmi im bežíme naproti, ale pochytať rýchle soby, aby nezmizli do lesa nie je žiadna sranda. Našťastie sa nám podarí zachytiť vlajúce konce ich postrojov, a tak po bláznivej naháňačke privádzame všetky soby šťastlivo naspäť. Cátan má veľkú radosť a po dlhom ďakovaní nám zapózuje na spoločnej fotke a vysmiateho ho vyprevádzame na cestu k jeho kmeňu.
Mongolský bača a jeho dvaja honelníci zo Slovenska.Budíme sa do rozprávky
Podvečer po preplávaní všetkých nástrah sme sa konečne priblížili k prvému zrubu. Ledva sa stihneme povyzliekať, dať si niečo pod zub a unavení z množstva zážitkov takmer okamžite zaspávame na tvrdých pričniach z ohobľovanej guľatiny. Po pár hodinách tvrdého spánku sa budíme doslova do rozprávky. Malý zálesácky zrub je postavený na brehu piesčitej zátoky Šiškidu zahaleného do ranného oparu. Lúče svetla sa len občas prederú cez mliečny opar a ranné slnko sfarbuje všetko do svetlej oranžovej. Vnímame len intenzívnu prítomnosť prírody, takmer nedotknutej civilizáciou.
Delíme sa na dve skupiny
Nasledujúce dni postupne prechytávame vzdialenejšie úseky rieky vo vzdialenosti 2-3 hodiny rezkej chôdze, v ktorých sa nachádza viacero sľubných jám. Nová stratégia s driftovaním veľkých zaťažených nástrah na rozhraní jamy a silného prúdu slávi úspechy a darí sa nám zdolať niekoľko krásnych rýb nad 120 cm najmä v nedostupnej časti rezervácie smerom k ruským hraniciam. Večer to preberáme so Šarkom a ten súhlasí, že na druhý deň vezme Maja s Ivanom na drsný trek po prúde rieky k druhému zrubu.
Ráno sa delíme na dve skupiny. Ja s Mirom šliapeme proti prúdu smerom k „Elektrárni“ a chalani sa vydávajú smerom k druhému zrubu. S Mirom sa nám darí chytiť na výplave z dlhej jamy pár menších tajmenov a deň trávime väčšinou oddychovým lovom lenokov. Večer čakáme v zrube na príchod chalanov. Tesne pred zotmením sa konečne dohrnú do zrubu a doslova odpadnú na prične.
V obkľúčení vlkov
Chvíľu im nie je veľmi do reči, ale potom nám jeden cez druhého začnú rozprávať ich najnovší zážitok. Cestou dole po prúde sa im podarilo chytiť na nových jamách pár krásnych tajmenov až do 130 cm. Tesne pred príchodom k druhému zrubu zrazu počuli zavyť z hlbokého lesa vlka. Najprv len jedného a z poriadnej diaľky, ale postupne sa k nemu začali pridávať ďalší. Vytie sa ozývalo čoraz bližšie a bližšie a zo všetkých smerov. O chvíľu im už bolo jasné, že ich obkľúčila celá svorka vlkov.
Zo Šarkovej napnutej tváre chalani pochopili, že situácia je naozaj vážna a rýchlo sa v skupinke vybrali na pochod naspäť. V ťažkom teréne skákali z jedného kameňa na druhý, doslova ako kamzíky a rýchlym krokom až takmer bežali naspäť, smerom k prvému zrubu. Vlky pozorne kontrolovali ich pohyb a hlasným vytím im dávali jasne najavo, že sú neustále v ich blízkosti. Táto pekelná naháňačka trvala dobré 3-4 kilometre, kým chalani nedobehli na okraj vlčieho revíru. Vlky napokon zastali vzadu za nimi, chrániť hranice svojho teritória.
Obrovský tajmen
Na druhý deň sme sa vybrali naspäť do základného tábora a dohodli sme sa, že v dvojiciach dochytáme posledné 2 dni nášho pobytu v okolí kempu. Majo s Mirom sa rozhodli prechytávať vrchný úsek rieky smerom od Bielej skaly a ja s Ivanom sme chceli ešte prechytať úsek po prúde smerom ku kamennému ostrohu zabiehajúcemu do rieky, ktorý miestni prezývajú „Bacúchova skala“. Pred večerou nám Majo so širokým úsmevom ukazuje fotky obrovského 139 cm tajmena, ktorého chytil v nenápadnej jame. Posledný deň vyrážame s Ivanom smerom k Bacúchovej skale s cieľom chytiť si ešte pred odchodom nejakého pekného tajmena. Ivanovi sa darí hneď na druhej jame, keď na dvojdielny vobler chytá pekného metrového tajmena. Postupne sa prechytávame až k poslednej jame pod kamenným ostrohom.
Splnený mongolský sen.Adrenalínový súboj
Ivan prehadzuje 20 cm shadom vrch jamy a ihneď na prvý drift po peknom boji zdoláva krásneho tajmena. Robím mu pár fotiek a začnem prehadzovať spodnú časť jamy. Prvý hod sa mi veľmi nedarí a háčik sa zachytáva o naplavenú vetvičku. Prudko myknem udicou a uvoľnená nástraha sa ponára do vracáka vedľa zatopenej skaly. Nasleduje tvrdý úder do šnúry a zaseknutá ryba prudko vyráža dole prúdom.
Bežím v broďákoch po prúde za tajmenom a snažím sa ho nasilu obrátiť predtým, ako sa mu podarí utiecť do prudkých kaskád. Stačí chvíľa nepozornosti a potkýnam sa na klzkých kameňoch porastených riasami. Udicu našťastie kŕčovito držím v ruke a neustále odrážam výpady temperamentnej ryby. Ľavou rukou postupne uťahujem kvíliacu cievku… Po chvíli sa mi rybu darí naviesť na plytčinu, kde ju Ivan vyťahuje skúseným hmatom za chvost. Výskam od radosti a eufórie. Takýto úžasný adrenalínový súboj pri zdolávaní ryby som hádam v živote nezažil. Myslím, že už začínam rozumieť prirovnaniu: „mať na udici rovnocenného súpera“.
Do kempu sa vraciame v skvelej nálade, večer prichádzajú chalani z nasledujúceho turnusu, a tak debaty a oslavy úlovkov prebiehajú dlho do noci. Cesta domov prebieha hladko, ani si neuvedomujeme a už pristávame v Prahe. Tých 16 dní v divočine nám doslova uletelo ako voda.
Jedno odporúčanie na záver. Ak rozmýšľate o rybačke v nedotknutej prírode, v rieke, ktorá nie je znečistená plastovým odpadom a je možné sa z nej ešte stále aj napiť, ale najmä o stretnutí sa s miestnymi ľuďmi vážiacimi si a rešpektujúcimi prírodu a jej dary, neodkladajte to! Takýchto miest na svete rýchlo ubúda, civilizácia je nezastaviteľná a podobných skrytých pokladov ako sme našli v Mongolsku, je čoraz menej.
Celá fotogaléria k článku
Stiahnuť článok v PDF formáte.