Praha je jedno z najkrajších miest sveta, architektonický skvost na rieke Vltava a predovšetkým hlavné mesto Českej republiky. Je jedným z najpopulárnejších miest, ktoré jazdia obdivovať turisti z celého sveta.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2019
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Je to mesto histórie, hudby, literatúry a architektúry. Všetci chcú spoznať jeho jedinečnú atmosféru a krásu. Som pyšný obyvateľ Českej republiky a Praha pre mňa znamená nielen centrum kultúrneho diania, ale aj rybársky raj v samotnom centre mesta.
Vltava je najdlhšou riekou Českej republiky s povodím dlhým vyše 400 km a ročne sa na jej brehoch vystriedajú tisíce rybárov. Vltava totiž ponúka rôznorodé možnosti pre všetky rybárske techniky, to je vec známa, ale som presvedčený, že táto divoká voda skrýva oveľa viac, a tým je rybársky raj v samotnom srdci Európy. Bol som pripravený spoznať Prahu po stránke rybárskej a užiť si všetko čo tento skvost ponúka. Prišiel čas pre Street Fishing!
Opona nad Prahou sa zaťahuje a náš deň sa končí.Všetko zaujímavé na jednom mieste
Náramne som sa na mestské dobrodružstvo tešil a tiež sa na neho snažil dobre pripraviť. Ako som už uviedol, Vltava je rybársky raj, ale v samotnom centre Prahy veľa rybárov nechytá. Získať informácie o love kaprov, na ktoré sme mali namierené, bolo preto zložité. Nakoniec som vyrazil s kameramanom Rosťom takpovediac naslepo. Bola už tma, keď sme vošli autom do Prahy. Na jednom z mostov cez Vltavu sme zastavili, chceli sme sa pozrieť na rieku.
V pouličnom svetle sa nám otvorila nádhernou scenéria, ktorá nás zaujala natoľko, že sme našli cestu, ktorá viedla k vode. Bol to akýsi polostrov. Z jednej strany bola plavebná komora a z druhej strany hlavný tok s neďalekou haťou. Všetko zaujímavé na jednom mieste a pre prvé spoznanie sme nemohli zastaviť lepšie. Na vozík som z auta vybral výbavu vrátane
lehátka a vybral si pokojný úsek plavebného kanála, kde som vo svetle pouličných lámp videl nejaký pohyb na hladine.
Montáž s
PVA pančuchou dopadla do najväčšieho svetla na hladine. Naším hlavným cieľom bolo Vltavu skôr spoznať a vyskúšať čo najviac miest tak, aby sme boli pripravení na ďalšie vychádzky. Po necelej polhodine sa mi ozval prvý hlásič a do
podberáka som naviedol prvú rybu. Bol to pleskáč a po ňom prišiel aj nádherný jalec. Začalo sa to veľmi dobre. Čo nám však nehralo do kariet, bolo počasie. Začalo popŕchať a my sme boli naozaj naľahko, takže bez
bivaku i
dáždnika.
Čakanie na záber v nie úplne typickom prostredí.Pod mostom niekto spal
Nechcel som však opustiť miesto, kde rybia aktivita na hladine bola evidentná. Kúsok od nás bol akýsi priechod pod most, odkiaľ by bola reálna šanca chytať na rovnakom mieste, a tak sme sa kúsok premiestnili. V tej tme, zahľadení len na vodu sme prehliadli veľmi podstatné skutočnosti. Síce sme boli ukrytí pred dažďom, ale pravdepodobne sme narušili nočný pokoj miestnych obyvateľov. Pod mostom niekto spal. Cítil som sa, akoby som sa v noci k niekomu vkradol do obývačky. Mal som divný pocit a vo vzduchu cítil také divné napätie.
Nedalo sa to vydržať a verte mi, že v tej chvíli by som tam nevydržal ani sekundu sám. Bol som tam s Rosťom, ktorý to mal úplne na saláme. Ja som to proste nevydržal a šiel sa predstaviť, a tak trochu ľuďom bez domova povedať, že mi nejde o ich deky, peniaze ani obydlia. Bolo mi hneď o trochu lepšie, ale na žiadny pokojný spánok to nebolo. Sedel som na lehátku a takpovediac som odpočítaval nočný čas. Nad ránom sa ohla špička prúta a roztočila cievka
navijaka. V momente zabudnete úplne na všetko. Stál som na betónovom múre s ohnutým prútom a nevnímal absolútne nič.
Ako by som tam bol len ja a kapor. Neuveriteľné! Niekedy mám viac šťastia ako rozumu, aspoň u rýb to platí. Do podberáka som naviedol krásneho dlhého šupináča. Úplne takého, akého som si predstavoval, že by mohol vo Vltave žiť. Absolútne som zabudol na všetko okolo seba a tiež sa pekne zahrial.
Prvý kapor mestského dobrodružstva.Dva príbehy, každý z úplne iného sveta
Tá vášeň k rybám je neuveriteľná. Je absolútne jedno, či chytáte uprostred čierneho lesa, zabrodený po krk vo vode alebo napríklad pod mostom. Totiž keď sa roztočí cievka navijaka, sme v úplne inom svete. Boli sme evidentne hluční, pretože z chumelca diek vyliezli susedia. Muž sa niekam chystal. To, že to bolo do zamestnania, ma nenapadlo ani náhodou.
Ale skutočne to tak bolo. Uvedomil som si, že by sme nikdy nemali súdiť ľudí len podľa toho, že bývajú napríklad pod mostom, alebo že nemajú na slušné oblečenie. Ich životná cesta nemusela byť jednoduchá a ťažká životná situácia môže stretnúť každého z nás zo dňa na deň.
S miestnou ženou sme sa ráno spoločne naraňajkovali a skutočne sme sa pekne porozprávali. Každý z nás rozprával príbeh z úplne iného sveta. Tá chvíľka bola pre mňa jedna z najemotívnejších, ktoré som kedy na rybách zažil. Človek sa totiž zastaví a začne si uvedomovať hodnoty života. Tiež to, že náš blahobyt máme nielen vďaka našim predkom a tiež, že nemusí byť večný. Byť milovaný a mať sa kam vracať je jedno z najväčších bohatstiev. Uvedomil som si tiež ešte jednu dôležitú vec. Je to predovšetkým zmysel života!
Montáže s PVA pančuchou.Chcel by som dosiahnuť viac
Radosť pre niečo žiť a pritom tu zanechať čo najsilnejšiu stopu pre naše deti. Po celom svete žije tisíce fantastických ľudí, ktorí každý deň pracujú na tom, aby sme sa mali lepšie. Stále sa vyvíjajú nové lieky, vznikajú nové nadácie pre tých, ktorí to potrebujú a nesmiem zabudnúť ani na ďalších, ktorí náš svet obohacujú trebárs hudbou, športom, alebo vedou. Každý má nejaké poslanie a ja som neskutočne rád, že som sa našiel v rybačke. Baví ma to, ale chcel by som dosiahnuť viac. Oveľa viac.
Vôbec tu nejde o žiadne rekordné ryby, ani vyhrané preteky a ani počet nachytaných rýb. Rybačka je nádherný šport, ktorý, ako vidíte, nemusí byť plne spätý s pobytom v prírode, ale môže pomôcť tisícom našich detí. Možno mi úplne nerozumiete, ale rád by som, aby ste z mojich ďalších videí, alebo článkov pochopili môj zámer. Na každej mojej ceste sa vedľa svojho rybárskeho vyžitia snažím tiež nájsť zmysel a cestu pre zmysluplný odkaz tým, ktorí to skutočne potrebujú, alebo jednoducho tým, ktorí sa z mojich výprav radujú a zdieľajú ich so mnou.
Pri raňajkách nás vyrušili majáky polície, ktorá nám prišla vysvetliť, že by sme nemali chytať pod mostom a poradila nám, kam sa presunúť. Pri mestskom rybárčení je zložité podľa rybárskeho poriadku pochopiť, kde môžete chytať a kde nie, ale vždy som všetko riešil dohováraním a slušným správaním a teraz to nebolo inak – dohovorili sme sa. Museli sme sa tak rozlúčiť s Marcelou, ktorej som venoval rybárske
lehátko a
spacák a taktiež som jej sľúbil, že ju čoskoro navštívim.
Rodinka kamaráta prišla na návštevu.Milujem chytanie pod splavmi
Musím povedať, že počas takého krátkeho času som na rybách nezažil toľko emotívnych zážitkov. Bol tu pred nami ešte celý deň a ja som bol zvedavý, čo bude ďalej. V diaľke som počul splav, ktorý ma lákal. Už od detských čias milujem chytanie pod splavmi, možno preto, že si tam vždy spomeniem na svojho dedka, pretože to bol práve on, kto ma pod malým splavom na rieke Chrudimke učil rybárčiť. Dodnes vždy keď zavriem oči, počujem ten upokojujúci zvuk a vždy si zaspomínam na svoje začiatky a na okamih, ktorý mi možno ukázal cestu života. Tu to bola naozaj divoká Vltava.
Nahodil som do prúdu a vnímal všetko okolo. Za nami bol krásny park a okolo vody sa prechádzali ľudia so psíkmi, od ktorých som sa dozvedel veľa informácií. Mestská rybačka nie je len o chytaní v meste, ale aj stretnutie s ľuďmi, ktorých vôbec nepoznáte, ale máte si s nimi čo povedať. Tiež sa môžete stretnúť s miestnymi kamarátmi, ktorí navštívili aj nás.
Voda bola neuveriteľne živá a vo vzduchu bolo cítiť záber, ktorý na seba nenechal dlho čakať. Maličký kapríček nám urobil radosť, rovnako tak ako rodinke kamaráta, ktorá sa za nami prišla pozrieť a urobila si s nami fotku so svojim novorodencom. Návštev sme mali čím ďalej tým viac a my sme zodpovedali na jednotlivé otázky, ale tiež sme miestnym čas od času ukázali, aké ryby im plávajú pod oknami. Niektoré deti vôbec nevedeli, že by v Prahe mohli byť také ryby a ja som si bol úplne istý, že sme rozhodne deťom neukázali všetko a že Vltava ukrýva poklady, o ktorých sa nám všetkým ani nesníva. Deň sa chýlil ku koncu a ešte skôr ako sa nad Pražským hradom zatiahla opona, sa s nami prišla rozlúčiť kráľovná riek, mrena severná. Naša prvá vychádzka z pražských ulíc bola pri konci.
Domov sme sa vracali s neopísateľným pocitom. Plní adrenalínu nám bolo viac ako jasné, že sa do Prahy musíme vrátiť čo najskôr, aby sme spoznali samotné srdce hlavného mesta.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
