Áno, správne. Už nie len v Dubaji, ale aj na Slovensku budeme mať umelý ostrov. A to nie hocijaký – vtáčí! Čo na tom, že v Dubaji robia umelé ostrovy pre ľudí. My ideme ďalej, sme predsa krajina, azda ešte väčších možností, a luxusu! Prečo by mali stavať ostrovy len tie najbohatšie štáty? My na to máme eurofondy!
info
Kategória: Infoservis
Vyšiel v čísle: AUGUST 2019
Počet strán v magazíne: 3
Od strany: 54
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Keď mi kamarát po prvýkrát povedal o zámere vybudovať na Oravskej priehrade umelý vtáčí ostrov, vôbec som ho nebral vážne. Myslel som, že ide o pokus o žart, keďže ma dobre pozná a vie, že sa okrem rybárstva, amatérsky venujem aj ornitológii. Ďalej ma presviedčal, že skutočne nejde o žart, ale o realitu. Videl som, že to myslí vážne.
Začal som mu argumentovať tým, že na Oravskej priehrade už od jej vzniku máme predsa dva ostrovy. Jeden, na celom Slovensku dobre známy a turisticky veľmi obľúbený Slanický ostrov umenia a vedľa neho menší, vtáčí ostrov. Aj keď je pravda, že pri nízkom vodnom stave môžu byť prepojené, a tak tvoria len jeden ostrov. To však nie je podstatné. Ďalej mi začal vysvetľovať, že nový ostrov bude mať rozlohu až 0,8 hektára a majú ho postaviť v Jelešnianskej zátoke. Stále som mu neveril...
Kvalita životného prostredia?!
Až keď som v novinách a televízii po prvýkrát videl vystúpenie riaditeľa CHKO Horná Orava, prešli mi zimomriavky po chrbte! To snáď nemôže byť ani pravda! Ten, okrem iného, povedal: „Ostrov oválneho tvaru bude mať okraje z väčších kameňov, ktoré majú zabrániť jeho erózii. Vnútro bude z utlačeného štrku a hliny. Vrchná strana ostrova bude z jemnejšieho štrku s priepustným podložím, aby sa minimalizoval nálet drevín. Po vybudovaní ostrova sa odstráni dočasná prístupová cesta na dne Oravskej priehrady a miesto dočasného depónia materiálu sa uvedie do pôvodného stavu. Nakoniec sa vyspravia samotné lesné a poľné cesty, po ktorých sa vozil materiál. Výstavba ostrova sa plánuje financovať z eurofondov – z Operačného programu Kvalita životného prostredia“!? Ale prečo práve v tom najkrajšom a najzachovalejšom kúte Oravskej priehrady má vyrásť takáto nová „pyramída“? Okamžite som si predstavil množstvo nakazených pleskáčov uhynutých v zátokách, alebo bezmocne plávajúcich na hladine nádrže. Tu čakajú na definitívneho hostiteľa – rybožravé čajky! Bude ich minimálne dvakrát viac! A tomuto vravíme kvalita životného prostredia?! To už odrádza nielen rybárov, ale aj bežných turistov, rekreantov, ktorí si tento mimoriadne krásny kút Slovenska obľúbili.
Ostrov pre rybárov...
Podľa slov riaditeľa CHKO Horná Orava by mal nový ostrov v prvom rade slúžiť rybárovi riečnemu a kalužiakovi červenonohému, ktoré patria medzi cieľové druhy ochrany v Chránenom vtáčom území Horná Orava a tiež rôznym druhom kačíc. Na novom ostrove nepredpokladajú vytvorenie veľkej hniezdnej kolónie čajok, čo však nevylučuje, že na ostrove čajky v menšom počte hniezdiť nebudú...“ O aké čajky vlastne ide? A o aké menšie počty? Veď už na existujúcom chránenom vtáčom ostrove hniezdi niekoľko stoviek párov, predovšetkým čajky smejivej a tzv. veľké čajky. Rybára riečneho je tu len niekoľko kusov a minimum ďalších druhov vtáctva. Kolónie veľkých agresívnych čajok, totiž prakticky nedovolia úspešné vyvedenie mláďat iných druhov vtáctva a pokiaľ áno, tak len v minimálnom počte.
Čo sú veľké čajky?
Súhrnným pojmom „veľké čajky“ označujú ornitológovia čajku bielohlavú spolu s čajkou striebristou a čajkou žltonohou. Je to predovšetkým pre náročnosť ich spoľahlivej identifikácie. Napríklad čajka striebristá je jednou z najpočetnejších čajok európskeho a severoamerického pobrežia. Jej stavy sa prudko zvýšili vďaka jej potravnej adaptabilite. Prioritne je rybožravá, ale priživuje sa často na smetiskách.
Pri mori požiera zvyšky rybospracujúceho priemyslu aj odpadky, ktoré nájde vo vyústeniach kanálov odpadových vôd. Samozrejme, je tiež významným hostiteľom mnohých parazitov a prenášačom mnohých ochorení. V prírode vyberá vajcia a mláďatá z hniezd iných čajok, rybárov a ďalších druhov vtáctva! Je veľmi hlučná, najmä v hniezdnych kolóniách. V Európe sa jej početnosť pohybuje okolo 1,5 milióna kusov! K tomu je potrebné prirátať aj populáciu čajky bielohlavej – okolo 2 milióny a čajky žltonohej do 1 milióna kusov! Sú to mimoriadne zdatní lovci a dokážu bez problémov uloviť aj zdravé ryby vo veľkosti až okolo 30 cm! Pritom sú všetky u nás chránené!
Viac starostlivosti
Podľa slov Miroslava Demka zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko, existujúci chránený vtáčí ostrov plní svoj účel – „Sme radi, že kosenie ostrova v minulom roku prinieslo pozitívny efekt na hniezdenie vzácnych, alebo ohrozených druhov vtáctva, ako je rybár riečny, alebo kalužiak červenonohý“ informuje. Kladiem si preto otázku: „Nestačí sa len viac venovať a starať sa o súčasný ostrov?“
Biodiverzita, alebo zavádzanie verejnosti
V ochrane prírody sa často spomína mimoriadna dôležitosť zachovania biodiverzity, zjednodušene povedané, rozmanitosti živočíšnych, alebo rastlinných druhov. To, že ju svojim súčasným konzumným spôsobom života, prakticky všetci narušujeme, je zrejmé. Pokiaľ sa neuskromníme – riešenie neexistuje. Aj to je jasné. Ale to, že ju svojimi neuváženými zásahmi budú likvidovať aj niektorí zamestnanci ochrany prírody, je pre mňa nepochopiteľné! Čo vôbec robia kormorány a veľké čajky na Orave? Kormorány v zime a čajky predovšetkým v lete likvidujú najcennejšie pôvodné druhy rýb. Pravidelne hliadkujú na prítokoch aj pod vyústením všetkých našich väčších vodných nádrží.
Zabudnime na rozprávky o zdravotnej polícii. Naopak, sú významnými prenášačmi množstva chorôb a parazitov. Len vysoký stav vody a zákal na riekach dokáže ryby pred nimi ochrániť. Svojou neprimeranou potravnou konkurenciou ohrozujú dokonca aj stavy pôvodných rybožravých druhov vtáctva ako napríklad bociana čierneho, alebo rybárika riečneho. Bežný lipeň, mrena, hlavátka... sa pomaly stávajú na Orave raritou. Aj sedemdesiatročná babka so základným vzdelaním to svojim sedliackym rozumom chápe! Prečo to nedokážu pochopiť vysokoškolsky vzdelaní odborníci? Alebo ryby nemajú s biodiverzitou nič spoločné? Nie sú tiež rovnocennou súčasťou našej prírody? Myslím, že je potrebné prírodu chápať ako celok, kde majú svoje nezastupiteľné miesto aj ryby aj vodné vtáctvo. Nevyberajme si z nej len tie svoje „obľúbené čerešničky“!
Paradoxy, alebo schizofrénia ochrany vtáctva?
„Vyššiu hniezdnu úspešnosť dosahujú rybáre na menších ostrovoch bez prítomnosti hniezdiacich čajok smejivých!“ Toľko hovorí odborná „ornitologická“ literatúra. Prečo sa má teda budovať ostrov až v rozlohe 0,8 hektára?! Nestačilo by, pre skutočnú podporu rybára riečneho, naviezť loďou do plytčín medzi Slanický a chránený vtáčí ostrov len niekoľko „vlečiek“ štrku a spraviť z nich viac malých ostrovčekov? A to za zlomok ceny nového vtáčieho ostrova?
Alebo obmedziť množstvo „veľkých čajok“ a čajky smejivej? Veď európska populácia čajky smejivej sa pohybuje medzi 2,5 až takmer 4 miliónmi kusov! Aj u nás je chránená a jej spoločenská hodnota je 33 €! Ale, ktorý ochranár vtáctva by vôbec pripustil možnosť, že sú už aj medzi vtáctvom druhy celoeurópsky premnožené a je potrebná regulácia ich početnosti? Že svojim množstvom, nedostatkom prirodzených predátorov a rozsiahlymi národohospodárskymi a ekologickými škodami napĺňajú znaky inváznych druhov? Že už dávno nie je potrebná ich ochrana, nieto podpora ich ďalšieho rozmnožovania. Alebo sme skutočne taký bohatý štát, že si dovolíme plytvať stovkami tisíc ak nie miliónmi EUR na veľmi „pochybné“ projekty?
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
