Nový Zéland je určite rajom všetkých pstruhárov. Zima už tak idylická nie je. Klíma je vlhká a studená.
info
Kategória: Muškárenie
Vyšiel v čísle: AUGUST 2019
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 30
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.01.2020.
Miestne staviteľstvo značne pokrivkáva, a tak bytom a domom chýba poriadna izolácia, kvalitné okná a prakticky akékoľvek vykurovanie. Vďaka tejto kombinácii sa vám občas stane, že sa ráno zobudíte v posteli a ide vám para od úst. Preto sme sa s priateľkou rozhodli na dva týždne Zéland opustiť a trochu sa ohriať. Destináciu som vyberal ja. Samozrejme, s prihliadnutím na to, aby sa tam dalo muškáriť. Nakoniec som vybral Cookove ostrovy. Týždeň sme mali stráviť na hlavnom ostrove Rarotonga a päť dní na malom ostrovčeku Aitutaki. Obidva ostrovy sú nádherné a o Aitutaki sa hovorí ako o najkrajšej lagúne sveta. Prvá destinácia, kde Martina neprotestovala.
Raj.
0Cieľová ryba albula a kranas
Po objednaní leteniek a ubytovaní som začal zhromažďovať informácie o rybolove. Hlavným lákadlom pre mňa bola ryba albula bežne známa pod anglickým názvom bonefish a tiež kranas obrovský – GT. Väčšinou sa pri rybárskych výletoch spolieham sám na seba a služby rybárskych sprievodcov odmietam. V tomto prípade som však urobil výnimku a to z niekoľkých dôvodov. S muškárením na tieto druhy rýb som nemal žiadne skúsenosti, k množstvu miest sa dá dostať len loďou, na lov GT som nemal patričné vybavenie a nakoniec, bola to hlavne dovolenka s partnerkou a na ryby som mal prakticky len dva dni. Kontaktoval som teda oboch miestnych sprievodcov a s každým si rezervoval jeden deň rybolovu.
Moja výbava
Pár slov k vybaveniu. Na lov bonefish v miestnych podmienkach sa odporúča
prút AFTMA 9, kvalitný
navijak s aspoň 200 metrami podkladu a plávajúca
šnúra s intermediálnym koncom. Nadväzec testovaný na 9 kg a mušky napodobňujúce kôrovce na háčikoch číslo 2.
Na kranasy už treba silnejší kaliber. Prúty AFTMA 12, minimálne 300 metrov podkladu, navijak s kvalitnou brzdou a veľmi silné nadväzce s nosnosťou 45 – 82 kg. Sila vlasca nezodpovedá hmotnosti lovených rýb, používa sa kvôli všade prítomným koralom. Ako nástrahy som použil čierne strímre na háčikoch č. 6/0 – 8/0. Určite by som odporučil rýchlo schnúce oblečenie s UV ochranou a kvalitné
polarizačné okuliare.
Je tam!Lov na oko
Teóriu som mal zvládnutú skvele, tak už len počkať na koniec mája a odletieť smer Cookove ostrovy. Let prebehol bez problémov a prvý týždeň na Rarotonze sme si užili. Ja som sa už však nemohol dočkať preletu do lagúny Aitutaki. Prelet trvá iba 50 minút a ste v naozajstnom raji. Palmy, biele pláže a neskutočný pokoj. Náš hostiteľ Enoa mi nezištne požičal skúter a pomohol vybaviť rybársku licenciu, aby som sa mohol hneď ďalší deň ráno stretnúť so svojím sprievodcom.
Butch Leone je takmer sedemdesiatročný Američan, ktorý na ostrove žije a sprievodcom je viac ako 20 rokov. O ôsmej ráno sme sa nalodili do člna. Hneď na začiatku ma sprievodca varoval, že podmienky dnes nie sú úplne priaznivé. Vystupujeme na prvej pláži a ja dostávam základné informácie k lovu. Albuli sa lovia takzvane na oko. Hádže sa teda na vopred vytypovanú rybu. Základ je ryby nájsť a práve na to mám sprievodcu. Albuli sú takmer priehľadné a splývajú s dnom. Nájsť ich nie je pre nevytrénovaného jedinca jednoduché. Aj tak na prvej pláži nevidíme ani šupinu. Rovnako tak aj na druhej zastávke.
Až na tretíkrát hlási Butch ryby na dohodenie. Sotva ryby zbadajú moju mušku, miznú. To nie je úplne normálne správanie. Rovnaká situácia sa opakuje pri ďalšej rybe, a tak mením mušku. Tá zaujala ďalšiu albulu aspoň v tom zmysle, že sa za muškou otočila a prezrela si ju. To všetko na malom miestečku v blízkosti lode. Ďalšie desiatky metrov pláže sú bez rýb. Je popoludní, a tak ideme späť k lodi. V blízkosti lode Butch hlási rybu. Ponúkam jej svoju mušku a ryba ju nasleduje. Cítim ľahké ťuknutie, a tak sekám. Necítil som vôbec nič, ale Butch tvrdil, že ryba mušku zobrala.
Prvý bonefish v živote.Tvrdá lekcia
Je čas na obed a ja si pod palmou v pokoji vychutnávam sendvič a pivo, čo mi môj sprievodca pripravil na obed. Posilnení vyrážame na ďalší okruh. Robíme koliesko na plytkej pláži. Ryby akoby zmizli. Jedna albula vychádza z hĺbky po našej pravici, okamžite si nás však všíma a mizne. Tesne pri lodi Butch hlási druhú, ale tá nejaví záujem.
Ako posledné miesto sprievodca vyberá pláž v prístave. Prvú rybu sme videli hneď pri vystupovaní z lode. Ďalšie o niekoľko desiatok metrov ďalej. Iba prechádzajú, a tak na ne nestihnem ani nahodiť. Šancu mám o ďalších pár metrov. Hod ide však príliš blízko k rybám a dopad mušky ich plaší. Butch mi tak trochu zabudol povedať, že v plytkej vode sa musí hádzať ďalej od rýb. Čas sa pomaly napĺňa, a tak robíme posledný okruh po pláži. Zachádzame až do prielivu, kde je dno pokryté riasami. Je tu niekoľko rýb, ale muška je okamžite obalená zeleninou a ryby o ňu strácajú záujem. Slnko prekrývajú mraky a ja sa pomaly lúčim so šancou uloviť dnes rybu.
Vtom našu pozornosť upúta šedá chvostová plutva trčiaca nad vodu. Albula sa kŕmi z dna priamo pred nami! Dáva mi šancu troch nahodení. Nie som však dostatočne presný a stále je muška príliš ďaleko na to, aby upútala jej pozornosť. Pri štvrtom hode rieši situáciu malá koralová ryba. Berie moju mušku a plaší tak kŕmiacu sa albulu. Tým môj čas s Butchom vypršal. Bola to pre mňa tvrdá lekcia, ktorá ma len presvedčila, akú pravdu mali všetky články, ktoré hovorili ako môže byť tento lov náročný a frustrujúci. Tiež som tu zistil, že by som mal zapracovať na presnosti nahadzovania. Predsa len česká
nymfa, na ktorú chytám najčastejšie, nie je práve najlepší tréning na nahadzovanie.
Späť na slobodu.Úžasné šnorchlovanie
Po tvrdej lekcii, ktorú som dostal pri svojom prvom pokuse chytiť v Pacifiku albulu, som si dal deň pauzu od rybolovu a vyrazil na poznávaciu vychádzku po lagúne. Na odporúčanie kamaráta Kuby sme si vybrali malú, rodinnú firmu. A vyplatilo sa. Oproti veľkým cestovkám sme mali komornejšie prostredie a tiež išli naše peniaze priamo miestnym obyvateľom a nie nejakému zahraničnému zbohatlíkovi.
Výlet bol úplne úžasný. Celkom sme mali tri zastávky na šnorchlovanie. Sprievodcovia majú lagúnu naozaj preskúmanú, a tak sme videli kranasy obrovské, rybu zvanú Napoleon, gigantické mušle a veľa iných koralových rýb. Zlatým klincom bol grilovaný obed na ostrove. Všetko vynikajúce, čerstvé a z miestnych surovín. Výlet bol definitívne jedným z najlepších zážitkov celej dovolenky.
Kranas obrovský alias GT.Deň v znamení albúl
Ďalší deň bol opäť v znamení rýb. Tentoraz s domorodým sprievodcom Rua. Spoločnosť nám robili jeho synovec Tu a moja Martina. More bolo pomerne rozbúrené, a tak sme pre lov albula našli pláž schovanú za jedným z menších ostrovčekov. Dnešný lov bol úplne iný ako ten s Butchom. Lov prebiehal z lode na hlbšej vode za inštruktáže sprievodcu. Dodnes nechápem ako mohol ryby vidieť. Ale videl. Vždy mi povedal smer a vzdialenosť a ja som hádzal.
Prvá ryba preverila kvalitu môjho uzla a ten nevydržal. Albula vie plávať rýchlosťou až 65 km/h, a tak dokáže pretrhnúť aj vlasec s niekoľkonásobne vyššou pevnosťou, než sama váži. Trochu som začal prepadať panike, že ani dnes vytúženú albulu nechytím. Ďalšia šanca prišla vzápätí a tentoraz som všetko urobil správne a zásek sedel. Prvý výpad albuli je až neuveriteľný. Na jeden záťah vytočila niekoľko desiatok metrov podkladovej šnúry. Sotva som ju zastavil, samotné zdolávanie už netrvalo dlho a ja som naviedol svoju prvú albulu do pripraveného
podberáka. Obrovská radosť, nadšenie, fotenie a vypustenie na slobodu. Konečne som sa dočkal a plne chápem, prečo je tento lov taký obľúbený. Ďalej už šlo všetko hladko a za dopoludnie som zasekol a zdolal ďalšie 4 ryby. Veľkostne v rozmedzí 50-65 centimetrov. Také ryby sú už dosť silné a aj na deviatkový prút si vezmú značné množstvo podkladu. Tie väčšie aj viac ako 100 metrov! Potom nasledoval obed na známom ostrovčeku One Foot.
Pri love albula.Každý chvíľku ťahá pílku
Po obede prišla na rad druhá časť rybolovu a to pokus o ulovenie kranasa obrovského. Musím povedať, že to bolo oveľa jednoduchšie ako som čakal. Na druhej strane, však tak trochu podvod zo strany sprievodcu. Rua ma totiž vzal na miesto, kde turisti kranasy kŕmia. Aj ja som tam bol deň predtým. Stačili na to iba dve nahodenia a ryba zabrala. Nasledoval tvrdý zásek a ešte tvrdší boj. Sila kranasov je neuveriteľná, rovnako ako ich rýchlosť a mne pripadalo ako keby som mal na konci vlasca vlak. Prvý výpad smeroval priamo do koralov. Rua nasadil potápačské okuliare, vyslobodil zamotanú šnúru a boj mohol pokračovať. Na moje šťastie sa nám podarilo rybu dostať na voľné more. Potom sme sa preťahovali. Chvíľu si brala šnúru ryba aj napriek úplne dotiahnutej brzde, chvíľu som navíjal ja. Prestal som vnímať čas, takže vôbec netuším ako dlho to trvalo než som kranasa pritiahol k lodi a sprievodca ho skúsene vylovil za koreň chvosta. V živote som nezdolal takú veľkú rybu. Dokonca som ju ani nebol schopný sám zdvihnúť pre fotenie a museli mi pomôcť chalani. Hmotnosť odhadli na 35 kg. Po pár fotkách sme rybu pustili a vydali sa späť do prístavu. Trochu predčasne, ale aj tak plní zážitkov.
Do konca pobytu som ešte vyrazil raz sám na albula. Niekoľko rýb som našiel aj bez sprievodcu, ale žiadnu z nich som nepresvedčil k záberu. Aj tak bola celá dovolenka skvelá a ja dúfam, že sa mi sem ešte niekedy podarí vrátiť.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
