Približne pred rokom o takomto čase mi hlavou prebehol opäť raz šialený nápad. Rozhodol som sa, že počas leta spácham výpravu v chorvátskom pekle. Prečo peklo? Jazero sa totiž nachádza neďaleko mora
a v jeho okolí je minimum miest, ktoré poskytujú pohodlie a hlavne chládok počas rozhorúčených letných dní.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 6
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Na lov som si vybral miesto, ktoré sa nachádza na betónovom brehu jazera, keďže pohodlné miesta v chládku boli už obsadené – ako to väčšinou býva. Miesto sa tu nedá rezervovať, takže po príchode si vyberáme len z toho, čo je momentálne voľné. Keďže som v minulosti už na tejto vode lovil, vedel som, ako sa pripraviť a nachystať na podmienky tejto lokality.
Moja najobľúbenejšia montáž na odhod.
Pozor, bude horúco!
Prvé – a zároveň najdôležitejšie – čo bolo treba vyriešiť, bola práve extrémna teplota a spôsob, ako prežiť v takýchto podmienkach na tomto mieste celý týždeň. Základom na takejto výprave je, že musia byť nachystané aspoň dve prenosné chladničky, ktoré počas horúcich dní a nocí vychladia dostatok tekutín a potravy. Bez takejto chladničky si neviem vôbec predstaviť, ako by sa dala prežiť výprava v tom teple. Na samotnom začiatku pobytu však nastal ďalší veľký problém – jedna z chladničiek sa vybrala na druhý svet, a tak počas celého týždňa som išiel v úspornom režime.
Noc na hrádzi v lone skalnatých hôr.
Tekutiny a bývanie
Ďalšou veľmi dôležitou vecou je mať so sebou veľké množstvo tekutín. Samozrejme, v takých horúčavách najviac poteší dobré vychladené pivo, ktoré určite nemôže zostať doma, a čistá voda, ktorá je veľmi dôležitá. Počas letného obdobia sa v tejto lokalite zvyknú tvoriť silné búrky, a preto som si zobral len brolíčko, keďže je dostatočne pevné a stabilné v porovnaní s bivakom väčších rozmerov, do ktorého sa silný vietor dokáže poriadne oprieť a potom spôsobiť rôzne nepríjemnosti. Takto sa nemusím obávať, že na otvorenom priestranstve sa čokoľvek môže stať s mojím dočasným domovom.
Niekedy bolo treba pritvrdiť aj 2 × 20 mm.
Antiteplotný zlepšovák
V najväčších teplotách počas dní, keď slnko na mňa pražilo najintenzívnejšie, využil som malú vychytávku – brolíčko som ochladzoval použitím mokrých uterákov. Ďalšou veľkou pomocou boli veľké biele plachty, ktoré som umiestňoval zo slnečnej strany pred brolíčko. Vďaka tomuto zlepšováku nepálilo žeravé slnko priamo na moje obydlie a ako tak sa dalo vydržať v tieni na brehu. Tieto pomôcky mi pomohli prežiť týždeň pri vode v extrémnom počasí. Napokon, bez nich si ani nedokážem predstaviť, ako by sa to dalo zvládnuť. Ďalšia vec, na ktorú si treba dať na tomto jazere pozor, sú dotieravé kobylky, ktorých je tu hrozne veľa. Vyliezajú hlavne v noci a cez deň sa schovávajú do našich príbytkov, vecí a všetkých možných škár, kde sa zmestia. Najhoršie je, že nám prežrali aj látku na bivakoch a prístrešku, no a zopár si ich určite priveziete aj domov.
Vždy nachystaná podložka, podberák a čerstvá voda z jazera.
Čím kŕmiť a ako
Na túto týždňovku som si zobral guľôčky v troch príchutiach. Najviac som dôveroval už osvedčenej „G2-ke“ (krab, ančovička, asa), avšak vôbec nezaostávala ani „mazaná škeble“, ani Big B. K týmto guľôčkam som mal ako doplnok partikel, halibut pelety a tigrí orech, ktorý s obľubou používam. Svoje lovné miesta som musel počas celej výpravy kŕmiť len z brehu, keďže vyvážanie a používanie člna je na jazere zakázané. Veľmi dôležité bolo loviť presne, čiže mať presne zakŕmené okolo svojej montáže.
Na samotnom začiatku som si pomocou markera vyhľadal miesta, o ktorých som si myslel, že by mohli byť produktívne. Na zistenie presnej vzdialenosti som použil vymeriavacie tyčky. Na vlascoch som si vyznačil presné diaľky, na ktorých som lovil. Presne také isté kroky som musel spraviť aj na spombovom a následne prišiel čas na plnenie rakiet s boilies, na ktoré som plánoval chytať. Do spombovej rakety putovali guľôčky totožnej príchute ako pod háčik. Na zatraktívnenie lovného miesta pribúdalo aj veľké množstvo naplnených rakiet partiklu a peliet, čo bolo 10 metrov pred lovným miestom.
Spombovačka trvala aj do dvoch hodín. Čím viac, tým lepšie, keďže obsádka rýb na tomto jazere je veľká. Samozrejme, treba viac nakŕmiť v porovnaní s ostatnými rybármi, ktorí sa nachádzali na jazere. Tak ako predtým, aj pri tejto návšteve platilo pravidlo – čím väčšia výdrž pri kŕmení, tým viac záberov a ulovených rýb. Pri takomto dlhom spombovaní v horúčavách je veľká spotreba tekutín, preto som si ráno pred východom slnka privstal, a tak som väčšiu dávku spomboval zavčas rána. Takto som si bol stopercentne istý, že mám miesto dokonale pripravené na lov. Aj keď to zaberie veľa času pred samotným lovom, určite je to dôležitá časť prípravy, aby som bol za tých pár nasledujúcich dní úspešný.
Moja najosvedčenejšia nástraha na gigantov, G2!
Aké používam montáže…
Svoje montáže som mal úplne jednoduché. Keďže som chytal na odhod, potreboval som mať systém, ktorý sa nemotá, aby som si bol na 100 % istý, že leží na dne v poriadku. Montáž som zhotovoval z in line olova 121 g. Radšej som používal ťažšie olovo, a to kvôli PVA pančuche, ktorú som potreboval dopraviť cez 100 m hranicu. Pri nahadzovaní ťažšie olovo potiahne do väčších diaľok PVA, ktorá má v dôsledku veľkosti väčší odpor.
Ďalšia dôležitá časť je 50 cm dlhá silikónová bužírka, ktorá je umiestnená nad olovom a zároveň zabraňuje zamotaniu koncovej montáže. Nadväzec som zostavoval z mäkkej jemnej šnúrky s nosnosťou 25 lb. Háčik som používal vo veľkosti č. 6, s krúžkom na háčiku. Na druhom nadväzci som krúžok vynechal.
Pri nahadzovaní do veľkých diaľok vynechávam z nadväzca aj olovko, ktoré slúži na zatáčanie háčika do tlamky ryby, umiestnené 2-3 cm nad háčikom kvôli tomu, aby sa nadväzec okolo olovka nemotal. Avšak pri použití PVA pančuchy sa nemá ako zamotať, takže v týchto prípadoch ho zo svojich montáží nevynechávam.
Nadväzec upevňujem na obratlík pomocou quick change (rýchlovýmenná spojka), aby celý nadväzec rotoval okolo olova. Veľkou výhodou tohto systému je, že keď ryba nasáva montáž, tak sa okamžite zasekáva o 121-gramovú záťaž. Výhoda oproti používaniu antitangle (gumička proti zamotaniu) je v tom, že pri nasávaní sa ryba zasekáva vďaka olovu a nemusí najprv zdvíhať už spomínanú gumičku.
V poslednom čase ma lákajú rybačky takýmto spôsobom lovu na odhod, keďže človek si nemusí brať so sebou veľké množstvo výbavy, ako sú čln, motor a podobne. Je to aj preto, že v dnešnej uponáhľanej dobe je menej času a ja ho chcem využiť naplno. Ryba z odhodu má pre mňa oveľa väčšiu cenu ako z vyvážky, aj keď v mnohých prípadoch sú obe tieto metódy lovu náročné, ale momentálne to pociťujem presne takto.
Poďme sa venovať lovu…
Takto zhotovené montáže ležia presne na kŕmení, a tak môžem celkom oprávnene očakávať prvé chorvátske ryby. Netrvalo to dlho a prvé zábery začali prichádzať pár hodín po nahodení a ja som si mohol užívať prvé zdolávačky počas horúcich dní. Ďalšou vynikajúcou pomôckou bola spomínaná malá PVA pančuška, do ktorej som umiestnil len zopár peletiek a rozdrvených guľôčok. Takto mali kapry dokonale predostreté chutné sústo priamo pri háčiku. Zábery prichádzali naďalej vo vysokom tempe, a tak som začal selektovať umiestnením nástrahy ďalej od háčika. Mojím cieľom bolo sústrediť sa na tie najväčšie jedince, ktoré sa v jazere nachádzajú.
Prvá myšlienka bola zväčšiť priemer nástrah, ale na týchto často prechytávaných vodách je vhodnejšie umiestniť menšiu nástrahu ďalej od háčika. Veľké ryby sú opatrnejšie a často sa vyhýbajú guľôčkam vo veľkých priemeroch, na ktoré už boli ulovené. Dá sa to povedať tak, že sa mi darilo odchytať ryby vo všetkých hmotnostných kategóriách.
Druhou voľbou bolo opustiť svoje kŕmne miesta a začať loviť vedľa nich a v ich okolí pomocou PVA. Táto voľba sa neskôr ukázala ako správna. Hmotnostný priemer rýb sa zlepšoval a mne sa darilo prekabátiť aj tie najväčšie jedince v jazere. Najúspešnejšia nástraha bola jednoznačne G2 v priemere 16 a 20 mm, doplnená o malé 10 mm pop‑up ananás a pampeliška. Dobre fungovala aj montáž, keď pod háčikom som mal umiestnené 2 × 16 mm boilies obalené v pečeňovom cestíčku a medzi guľôčkami vydržalo najdlhšie. Alebo tiež takzvaný hamburger, keď som cestíčko umiestnil do stredu rozpolenej guľôčky. Veľkou výhodou cesta je, že rýchlo postupne uvoľňuje pachovú stopu v okolí nástrahy, na ktorú ryba veľmi dobre reaguje. Cestíčko sme museli uchovávať v chlade (napr. v chladničke), lebo vo vysokých teplotách sa rozpúšťalo.
Jeden ranný šupinatý šaran
zo siedmich na tejto výprave,
čo presiahli magickú hranicu
20 kg. Obrovská radosť!
Horúce noci
Noci boli väčšinou tiché, ale veľmi horúce. Najhoršie dve noci boli práve tie, keď pofukoval jemný vietor a niesol so sebou teplý vzduch z okolitých rozpálených skál a kopcov. Počas týchto nocí som si musel v brolíčku vylievať vodu pod lehátko a do celého priestoru, keďže vzduch bol veľmi suchý a nedalo sa poriadne dýchať.
Bol to veľmi náročný týždeň prežitý v extrémnych podmienkach na horúcom betóne. Musím spomenúť aj také zaujímavosti, že mnohokrát sme si museli vodou z jazera ochladzovať aj betón, aby sme vôbec vedeli prejsť k svojim prútom, a tak si vychutnať zdolávačky kaprov. Sú to krásne spomienky a určite by som si to ešte zopakoval a jednoznačne odporučil každému jednému, kto má pevné odhodlanie. Voda vás vrchovato obdarí svojimi pokladmi.
Veľkolepé finále
Bilancia na záver? Podarilo sa mi uloviť veľké množstvo rýb, avšak najkrajšie z nich prichádzali na konci výpravy. Ako sa hovorí – na konci bič plieska. Úplnou čerešničkou na torte boli ulovené dve najväčšie ryby tejto výpravy počas posledného dňa. Jednou z nich bol lysec, ktorého som veľmi túžil uloviť, keďže som ho neraz zazrel na fotkách a práve kvôli tejto rybe ma to sem ťahalo. Predsa sa ho na záver podarilo uloviť! Bol to on – nádherný lysec s nepravidelnými veľkými šupinami.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
