Mám to šťastie, že žijem pri rieke. Naplno sa venujem prívlači a bez nejakej lepšej vody pár metrov od domu by to nebolo ono. Vyrástol som tu a rieka je súčasťou mojej dennej rutiny po celý rok. Stačí, keď sa na jar alebo po lejakoch zdvihne voda, zakalí, je nechytateľná a ja pár dní nejdem skúsiť – vtedy cítim, že mi fest chýba.
info
Kategória: Prívlač
Vyšiel v čísle: AUGUST 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 24
Článok si môžeš prečítať zadarmo od 30.01.2021.
Máme tu v Hlohovci dosť jazier aj kanál z hydrocentrály. Okolo dvetisíc členov našej organizácie je v podstate po celý rok na týchto lokalitách, v lete ich ide k rieke minimum, takže brehy štrkovísk sú fakticky obsadené. Okrem pár miest, kde sa dajú ešte uloviť pekné ostrieže, je to s dravými rybami dosť biedne. Organizácia nasadí dáke šťučky či zubáčiky, o tie sa však postarajú sviatoční lovci na prívlač. Malé rotačky, predimenzované náradie, to všetko sú pre podmierové ryby smrteľné kombinácie. S potravou pre dravce v jazerách je to tiež biedne, keďže prioritná ryba je kapor. Neviem, či je možné nasadiť dáku drobnú bielu rybu, lebo tých pár beličiek, čo tam zostalo, každú jar pri nerese navštevujú úhory a slnečnice, a tak efekt rozmnožovania je z roka na rok horší. Takže mi zostáva Váh. Kus regulovaného koryta, kde párkrát za deň klesá a stúpa voda aj o meter, a zhruba 19 km pôvodného koryta – voláme ho Starý Váh.
V detstve sme na rieku chodili len výnimočne. Ja som sa rýchlej a hlbokej vody doslova bál. I rybárov tam chodilo pomenej. Výbava bola chudobná, nebolo z čoho vyberať a fakticky to bola nevábna, páchnuca stoka. No keďže okolie bolo posiate čistými prírodnými jazierkami, stačili nám k plnej spokojnosti tie.
Klasika na jalce popri brehu – vobler s výrazným pohybom, ťahaný tesne pod brehom, Zebco Gitec.
Naše vodné stavy a rybie pomery
Rieka má ešte dosť rozdielnych biotopov na celkom malom úseku. Okrem toho, že klesá a stúpa, sú tu úseky s pomalým, tiahlym prúdom, ktoré dosahujú hĺbku okolo štyroch metrov, hlavne v okolí mostov. Prevládajú pláne s plytkou vodou, miestami okolo pol metra, sú kombinované s kamennými alebo štrkovými násypmi, spravidla umelými, ale i nanesenými pieskovými dunami. Na starom koryte sa nájdu dlhé a hlbšie úseky, kde voda doslova stojí, ale o pár metrov sa už valí cez úžinu, ktorá by pokojne zapadla aj do horského terénu. Také úseky sú za malého stavu i za mestom: rýchla, divoká voda, keďže rieka je natesnaná do umelých brehov, ale snaží sa robiť meandre. Máme tu teda zopár rôznych typov terénu na prívlač. Na ultraľahkú, strednú – moju najobľúbenejšiu, ale nie je problém ani so sumčím extrémom. Preferujem lov z brehu, lebo rieka nie je nejako extrémne široká a na tých pár úsekov, čo stoja za brodenie, stačia broďáky do pása alebo v lete sandále.
Brehy sú dosť špecifické. Väčšie skaly v meste tvoria veľmi nebezpečný, erodujúci terén, šmykľavý a podmytý. Ďalej je tu klasický trávnatý breh, ktorý po klesnutí hladiny vystrieda štrkové dno pokryté riasami a jemným bahnom. Mám už svoje rokmi overené miesta, ale občas objavím dáky nový úsek, ktorý vytvorila väčšia voda. Lovím prevažne na strednú prívlač, čo je v podstate najlepšia voľba, ako zaujať väčšinu zaujímavých veľkostí dravých rýb. Dominantnou rybou je jalec vo všetkých veľkostiach, okolo tridsať centimetrov je štandard, ale kusy do šesťdesiat centimetrov nie sú vzácne. Veľkosťou druhý najzaujímavejší je boleň a čoraz častejšie sa vyskytujúca šťuka. Samozrejme, kraľuje sumec – teraz bol ulovený kus cez päťdesiat kilogramov na ľahkú nástrahu. Ostriež, tiež hojný, je skôr sprievodný úlovok, ale cielene sa dá loviť mrena. Po celý rok berie nosáľ a ostatné druhy bielej ryby, ale to skôr v zime a na najjemnejšiu zostavu. Zubáča, ako najvyhľadávanejšiu rybu, som si nechal na koniec. Keďže má rád čisté štrkové dno, hlbšie úseky a sem-tam si rád v skupinách potiahne hore-dolu po rieke, tak mu náš úsek vôbec nesedí. Po dažďoch zvyknú v priehradách vypúšťať usadeniny, voda kulminuje, pod mestom je cez rieku potrubie, ktoré vytvára neprekonateľnú terénnu vlnu, takže úlovky sú skôr náhodné. Volžský zubáč, ktorý bol takmer všade, doslova vymizol v deväťdesiatych rokoch po opravách Sĺňavy... Tieklo bahno miesto vody a keby chcel naspäť, nemá kade.
Kalná, vysoká voda, ktorá sprevádza začiatok sezóny, je vhodná na lov boleňa tesne pod hladinou.
Rybársky inštrumentár
Náradie na lov z brehu preferujem podľa spôsobu lovu a druhu nástrahy. Spravidla chodím s dvomi prútmi... Jedným ľahším, všestrannejším prútom s gramážou okolo sedem gramov, dĺžka 210-240 cm. Voblery okolo 5-7 cm, rotačky, gumky, plandavky – to všetko sú nástrahy na jalce, ale vždy prekvapí i boleň, ostriež, sem-tam biela ryba. Druhý, pevnejší prút, 240 cm s gramážou do 40 g, použijem, ak vidím aktivitu väčších kusov. Veľké plandavky, voblery okolo dvanásť cm, skôr štíhlejšie, mierne potápavé modely, rotačky do prúdiacej vody, ale i poppery. Spôsob lovu je klasický ako na väčšine tečúcich vôd. Typ nástrahy volím podľa úseku, kde najprv sledujem, aký silný je prúd, či je možné preloviť celý úsek alebo je len jedno miesto, kde sa môže ryba zdržiavať. Dosť často sa stane, že rybu v pokojných, plytkých úsekoch zbadám, ale treba brať do úvahy, že stojíme nad hladinou a ryba – hlavne jalec, boleň, šťuka – vidí tiež nás. To sú ryby, ktoré nám dovolia len jeden náhod.
Vodu prehadzujem klasickým spôsobom kolmo na prúd, nechám nástrahu mierne splaviť alebo uniesť prúdom, ak je to povrchovka, k miestu, ktoré vyzerá sľubne, a pomaly navíjam. Hlavne pre začiatočníkov je dôležité, aby mali výber nástrah, ktoré sedia presne na rýchlosť prúdu a hĺbku toku. O takú nástrahu, ktorú doslova zdolávame a vytvára pre rybu neprirodzený pohyb, veľakrát ani farba nesedí, ryba nemá záujem, skôr ju odplaší. Vždy je dobré trochu pozorovať, ak sa dá, aký druh drobných rybiek žije v lokalite, aký veľký hmyz lieta v danú ročnú dobu a podobne, lebo to všetko sú kľúče od úspešného lovu. Ostatné je v našich rukách.
Šťuka, ktorá pravidelne prekvapí, vyslovene prijíma iba menšie nástrahy. Krátka hlava, ale mohutnejšie telo svedčia o veľmi dobrej kondícii a nadbytku potravy.
Taktika – na koho s čím a ako
Na dlhších a hlbších úsekoch mám mnohokrát úspech na voblery typu crank s dlhšou lopatkou, ktoré po nahodení nechám, aby ich prúd „uložil“ do správnej pracovnej polohy. Stačí ich len pridržať a nechať, aby prúd s nimi pracoval. Ryba príde aj z väčšej diaľky za vlnou, ktorú nástraha vytvára, a zaútočí. V teplých letných mesiacoch hlavne skupiny jalcov lovia poter na štrkových plytčinách, pod prúdmi, za kôlmi zo starých mostov. Jednoducho stoja, čakajú, keď sa húf rybiek priblíži, tak zaútočia a vrátia sa na stanovište, ktoré si zúrivo agresívne. Ľahké, štíhle plandavky s jednoháčikom alebo povrchový vobler, tzv. hmyzák sú vtedy top.
Jalec slušných rozmerov za vysokého stavu vody preferuje potápavé voblery typu crank, ktoré sa snažíme dostať ku dnu.
Boleň a mrena
Boleň je silne teritoriálna ryba a loví spravidla pod povrchom v rôzne veľkom kruhu. Dá sa vystihnúť interval, kedy znovu zaútočí, stačí ho prekvapiť správne rýchlo vedenou nástrahou. Ulovil som ho však aj v hlbšej, silne kalnej vode, alebo i v noci, takže všetky ostatné zmysly okrem zraku má na správnom mieste. Ešte by som sa zastavil pri čoraz populárnejšej mrene lovenej na prívlač. Tá si vyžaduje jemné, extrémne pevné a výkonné náradie. Používam 2 m jednodiel Quantum Smoke, rýchly prút, lovím na voblery okolo 6 cm s dlhou širšou lopatkou typu hornet. Mreny sú počas dňa, aspoň na našom úseku, uložené vždy na tých istých lokalitách, ako ich sledujem po dlhé roky. Veľkosti od 30 cm až po trofejné kusy, aj cez osemdesiat cm, ležia apaticky na dne, občas sa pomrvia, vymenia si miesto. Na prvý pohľad nechytateľné, odpočívajúce. Ale zdanie klame. Sú v strehu a stále hladné, no keďže každý deň tiahnu ráno a večer za potravou, prevracajú dosť veľké kamene na dne a oberajú živočíchy zospodu, tak po takom výkone potrebujú zregenerovať. Prv som ich skúšal uloviť na jednom mieste pod brehom voblerom ťahaným súbežne s prúdom pomedzi ne. Nejavili záujem. Rozostúpili sa a uzavreli formáciu. Až raz, keď som videl, ako mrena lovila poter zboku a vychýlená nabok (v podstate podobne ako jeseter, pre svoju papuľku ani inak nemôže), použil som spomínaný vobler s dlhou lopatkou, ťahaný z boku k skupine... A zábery boli doslova na každý náhod! Náradie treba jemné, ale výkonné, mrenu treba dostať bleskovo na breh, lebo po zdĺhavom súboji často uhynie na vysilenie. Hrdinstvá na UL náradie nie sú v tomto prípade namieste.
Vobler Hustle
Šťuka
Z vyplavených jazier, ale i zo zánikových vôd je ich v rieke dostatok. Stačí, že sa nájde na jar zopár skupín na neres a celý náš úsek je bohato zarybnený. Majú však jednu zaujímavú vlastnosť, skôr potravnú špecializáciu: aj veľké kusy majú v obľube drobné nástrahy, hoc aj smáčky, malé rotačky, voblery okolo päť cm. Takejto nástrahe dajú prednosť pred oveľa väčším sústom. Samozrejme, keďže lanko na tomto úseku rieky nikto nepoužíva, tak to vždy dopadne v prospech šťuky. Zo päť takýchto odhryznutí, sem-tam sa dáka podarí – to je skoro každoročná štatistika v mojom prípade.
Mrena ulovená cielene pod brehom na hlboko potápavý vobler.
Sumec a zubáč
Sumec je v určitých prípadoch, ako sú veľké výkyvy počasia, letné búrky či trenie bielej ryby, loviteľný cielene. Máme hlboké, silne prietokové úseky, kde sa s výkonnou výbavou napríklad na obyčajné ťažké plandavky dajú uloviť rôzne veľkosti. Býva to však skôr náhodný úlovok pri ľahšom love. Zubáč, ak nie je ulovený cez deň – pri nejakej extrémne vysokej, prikalenej vode alebo tiež pri nerese pleskáčov, prípadne belíc – vyžaduje si lov zásadne v nočných hodinách. Ľahké povrchové voblery od sedem do pätnásť centimetrov musia imitovať daný druh na lokalite. Väčšinou je to jalček alebo belička. Nástrahu ťahám nad hlbšími úsekmi, veľmi pomaly, občas pridržím, ale sú to veľmi krátke doby brania a vždy v rôznych časových intervaloch. Zubáče lovia zásadne pri vyššej hladine. Čím vyššia, tým viac sila prúdu vytlačí drobné rybky k brehu a úspech môže prísť doslova pod nohami.
Na určitých miestach sa dá už cielene loviť ostriež na klasické červovité nástrahy alebo rotačku, poprípade vobler.
Ešte k náradiu...
Navijaky odporúčam primerané spôsobu lovu, ale ako som spomínal, veľké ryby tu majú v obľube drobné nástrahy, tak treba brať do úvahy brzdnú silu navijaka aj konštrukciu. Ak používam šnúru, fluorocarbon na konci je veľmi vhodný, a to aj pre viditeľnosť, ale hlavne pre výskyt mušlí na dne a na prekážkach. Samozrejme, kontrola krúžkov a háčikov na nástrahách je priorita, pretože šesťdesiatka boleň dokáže natiahnuť nekvalitné krúžky na nástrahe v posledných výpadoch celkom ľahko.
Takže, ak by ste sa ocitli u nás na rieke, pokojne aj priamo v meste, lebo Starý Váh by bola zase iná kapitola, tak toto bol taký skromný návod na letný lov z brehu. Stačí si vybrať spôsob a určite uspejete.
Boleň ulovený na nástrahu určenú na sumca, veľkú plandavku.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
