Aj ja mám svoje rybárske sny. Jeden, dva, možno aj viacej. Okrem ulovenia krásneho čierneho lysca v Anglicku, vždy som mala chuť na rybolov v exotike. Okrem toho, že milujem cestovanie, slnko aj samotnú kaprárinu, tak ma lákajú veci, ktoré sú viac raritné a niečím zaujímavé.
info
Kategória: Kaprárina
Vyšiel v čísle: AUGUST 2020
Počet strán v magazíne: 4
Od strany: 20
Článok si môžeš prečítať zadarmo.
Hoci dnes je už aj exotika veľakrát masovou záležitosťou, povedzme si úprimne – komu zo slovenských rybárov by po domácich zväzovkách a sukromákoch neprospelo malé osvieženie...?! A tak sme spolu s mojím manželom-rybárom kúpili letenky, zarezervovali jeden z dvoch rybárskych rezortov v Thajsku a super výlet bol na svete.
Gillhams Fishing Resort v Thajskom Krabi.
Exotické rybárske možnosti
V Thajsku máte na výber z dvoch rybárskych rezortov, a to buď Gillhams Fishing Resort, alebo Jurassic Mountain Resort. Prečo sme si vybrali práve Gillhams? Úprimne, nemám na to žiadny silný argument. Ich stránka sa mi zdala intuitívnejšia, komunikácia jednoduchšia, umiestnenie pre nás výhodnejšie a v neposlednom rade aj cena bola lepšia. Ale osobne si myslím, že obe alternatívy sú veľmi porovnateľné, a preto, ak máte možnosť ísť kamkoľvek, moje odporúčanie je – neváhajte a vyrazte!
Ubytovacie rybárske chatky pri jazere.
Rybársky raj už na pohľad
Hneď ako sa otvorila brána rezortu, naskytol sa nám úžasný pohľad. Zeleňou obklopené jazero, obkolesené masívnymi horami a dažďovým pralesom. Vonku bolo krásnych 30 stupňov, takže slniečko dotváralo celkovú atmosféru. V tej chvíľke sa nám chcelo iba zastaviť, sadnúť si a kochať sa všetkou tou krásou navôkol. Ale nato sme sem predsa neprišli! A tak sme sa hneď vydali smerom k manažérovi, ktorý nám mal všetko vysvetliť a poukazovať. Manažér bol Angličan ako repa, takže na to, aby sa mu dalo rozumieť, bol potrebný minimálne doktorát... Po pár vetách sme si ako-tak zvykli na jeho prízvuk, a tak sme sa mohli vydať na obhliadku jazera. Ochotne nám celý areál poukazoval, vysvetlil nám základné pravidlá, spôsob rybolovu, priblížil stručnú históriu a podobne.
Pohľad na jazero v Gillhams Fishing Resort v Krabi.
Ako to tu funguje
Jazero je rozdelené na niekoľko lovných miest a môžete tu chytiť až neuveriteľných 51 sladkovodných druhov rýb. Ako kaprári sme sa primárne vydali na siamské kapry, ktoré môžu mať pre našinca až ťažko predstaviteľných 300 kilogramov a 3 metre. S manažérom sme sa dohodli, kde chceme chytať (samozrejme, nechali sme si poradiť).
Dostali sme krmivo na celé tri dni a všetko ostatné základné rybárske vybavenie, vrátane udíc, nás čakalo priamo na našom fleku. Luxus najväčší! Žiadne skladanie bivaku, montovanie udíc a naťahovanie sa so všetkými tými rybárskymi taškami. Väčšina vybavenia – ako prúty a navijaky – boli od značky Shimano a háčiky, šnúrky a pod. boli od anglickej značky Korda. Vidieť, že vedia čo je dobré. Keďže Kordu používame aj doma, produkty sme dobre poznali, a tak sme nemuseli strácať čas zoznamovaním sa s nimi a mohli sme ísť hneď rybárčiť.
Okolo jazera pobehovali takzvaní „fishing guides“ – každý z nich mal na starosti niekoľko lovných miest, na ktorých rybárom pomáhali, radili, disponovali extra návnadami a pod. Vždy, keď sme čokoľvek potrebovali, stačilo zakričať na Chrisa (nám prideleného „pomocníka“) a on nám ochotne so všetkým pomohol.
Nadväzec pripravený na nahodenie.
Rozpačitý začiatok
Prvý deň prešiel a my sme nič nechytili. Ani jedno jediné pípnutie. Nič. Nebudem klamať, že som cítila mierne sklamanie a hlavne veľkú nedočkavosť. Predsa len sme preleteli toľko kilometrov. Obaja sme túžili vytiahnuť si z tohto jazera aspoň jedného obra. Ale nič sme nevzdávali. Veď nakoniec, jeden deň bez záberu ešte nie je katastrofa. Stále sme mali dva celé dni pred sebou a plno odhodlania v sebe.
Siamský kapor – 25 kg.
Ďalší deň repríza...
Druhý deň sme zmenili lovné miesto. Dopočuli sme sa, že nejaký Angličan sa po týždni chytania vracia domov a jeho miesto je k dispozícii. Vraj chytil denne 4-5 rýb. Kto by nechcel meniť? Jasné, že sme išli skúsiť šťastie. A tak namotivovaní, plní očakávaní sme sedeli na novom lovnom mieste a čakali na vytúžené pípnutie hlásičov. Hodiny plynuli a my sme boli stále bez záberu. Pôvodne sme mali nahodené všetky prúty na siamského kapra, ale rozhodli sme sa jeden prút zmeniť na dravce. V jazere plávajú obrovské sumce, ale napríklad aj vzácna arapaima. Aj tieto druhy rýb rozhodne stáli za snahu.
Malé rybky, kuracie srdiečka či klobása – aj toto všetko sme používali ako návnadu. Približne každé dve hodiny sme prehadzovali nástrahy, dokrmovali spomb raketou, no žiaľ, neúspešne. Kde-tu je počuť z jazera zvuk píšťaliek. Tie dostanú všetci rybári pri vstupe do rezortu a v prípade záberu musia na ne pískať ako o život. Následne pribehne jeden z fishing guides, ktorý pomáha pri zdolávaní a podoberaní ryby. Takže v situácii, keď dva dni nemáte ani „ťukanec“, je zvuk píšťalky odvedľa to posledné, čo chcete počuť. Padla noc a my sme museli aj ďalší deň ukončiť bez záberu.
Prvý úlovok na udici.
Neloviaci sa aj Budhu chytá
Tretí, náš posledný deň, bol pred nami. Našťastie, jeden pán na motorke rozvážal každé ráno raňajky až na lovné miesto, takže sme nemuseli strácať čas s jedlom a rovno sme vyrazili k vode. Ostali sme verní nášmu lovnému miestu z predošlého dňa. Veď týždeň pred nami sa tam ulovilo 4-5 rýb každý deň. Tentoraz to musí vyjsť! Opäť skúšame všetko možné, vymýšľame, taktizujeme, zúfame si, nariekame, modlíme sa... Áno, keď už ste zúfalí, tak sa bez váhania upíšete aj soche toho zlatého Budhu, ktorá sa týči nad jazerom. Dohoda znela: „Budha, daj nám, prosím, jednu rybu a my ti dáme 10 dolárov, za dve ryby 20 dolárov...“ Znie to šialene? Áno, tak sme sa veru začínali cítiť.
Pre zatraktívnenie sme niektoré boilies prerezali na polovicu.
Monštrum v podberáku
Cenné minúty ubiehali a večer sa opäť neúprosne blížil. No nám sa stále nedarilo spraviť jediný záber. A tak si opustene sedíme na plastových stoličkách, vyjedáme keksíky a pozeráme, čo nové sa udialo na instagrame za poslednú minútu. A vtom to prišlo... Bolo to tu! Jazda hodná obrovskej ryby. Už aj ja pískam na píšťalku, zatiaľ čo Adam beží k udiciam a zasekáva svoj kapitálny úlovok. Stačilo sa pozrieť na ohnutý prút a ihneď nám bolo jasné, že toto nič malé nebude. Ryba si brala metre z cievky a dlhý čas sa ju nedarilo ani len zastaviť. Nebudem klamať, že ma nelákalo vyskúšať si to, a tak som Adamovi zobrala prút a skúsila si to na vlastnej koži. Avšak už po pár sekundách sme sa zhodli, že tento kúsok je nad moje sily, a tak po tom, čo ma ryba skoro stiahla do vody, som mu prút ochotne vrátila. Približne po 40 minútach boja je toto monštrum v podberáku! Sumec s hmotnosťou 60 kg, na ktorého zvyčajne natrafíte v riekach Čhauphrajá alebo Mekong! Výskame od radosti, tešíme sa. Obaja sme ihneď naskákali do vody, nech si obra čím skôr pozrieme zblízka. Neuveriteľný zážitok! Sumec sa nakoniec ulakomil na mäsové boilies s ananásovou esenciou, ktoré sme mali nastražené na siamského kapra, takže do posledného momentu sme si mysleli, že na konci háčika bude práve ten.
Chytacie boilies.
Spravodlivý výsledok
Ešte sme sa ani poriadne neusušili na brehu a bol tu ďalší záber. Teraz už prišla moja chvíľa. Zasekávam a cítim, že s touto rybou by som mohla bojovať, hoci som vôbec netušila, čo ma čaká na druhom konci silonu. „Hlavne opatrne, Nicol, nechceš ju stratiť,“ opakovala som si stále dokola. Po pár minútach boja sme zazreli plutvu na hladine – už bolo jasné, že na udici máme určite siamského kapra. Krásnych 25 kíl tohto exotického kapra skončilo v podberáku a my sme sa opäť neskutočne radovali. Škoda, že medzičasom nám zapadlo slnko, a tak na fotenie veľa svetla neostalo. Ale keď sa vám podarí chytiť takúto rybu, je vám vlastne úplne jedno, či bude fotka rozmazaná, zrnitá alebo tmavá. Dôležité je, že táto spomienka bude akokoľvek zvečnená a vy sa k nej môžete vrátiť kedykoľvek si budete chcieť zaspomínať. Alebo ju hrdo ukazovať všetkým naokolo!
Mekonský sumec v podberáku.
„Na dobré sa čaká“
Vraví sa, že nič nie je zadarmo a inak to nebolo ani v našom prípade. Napokon sme sa však obaja predsa len dočkali. Do posledných hodín nás Thajsko naťahovalo a skúšalo našu trpezlivosť. Ale dali sme to a tento zážitok ostane navždy v našich spomienkach. Jedným slovom – nezabudnuteľné. Tristokilový kapor to síce nebol, ale nikdy neviete, kedy vám to život umožní a vy budete môcť opäť skúsiť svoje šťastie. A áno, soche Budhu sme 20 dolárov naozaj vhodili do pokladničky. Veď človek si má plniť nielen sny, ale aj sľuby...
SÚŤAŽ O 3 PÁRY ponožiek
PRVEJ rybárskej značky pre ženy
SEESEE Apparel
Súťažná otázka: Koľko kilogramov vážil siamský kapor, ktorého chytila Nicol v Thajsku?
Správne odpovede posielajte poštou na adresu redakcie alebo na e-mail:
sutaz@slovenskyrybar.sk, ako predmet uveďte: ponožky SEESEE Apparel.
Celá fotogaléria k článku
PrihlásenieRegistrácia 
